PoviedkaAgentúra Hellgate1. kapitola - Prístavný chirurg 1Krátky popis:
Existuje nebo, existuje peklo - a medzitým je Agentúra Hellgate.
Typ: Viackapitolová
Autor: Sirius
Dátum a čas pridania: 14. 08. 2011 13:45:45
Veková hranica: 15+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 270
Tagy: Fiction, Fantasy, slovenčina, dobrodružné, humor, temné
Kapitoly tejto série
Je to jediný človek, ktorého Diabol vykopol z pekla.
(povedal Artur Stone o Nathanovi Crowovi)
Sú chvíle, do ktorých by sa človek nemal vôbec prebudiť. Že sa práve do jednej zobudila, bolo agentke UVZ Lili Croft jasné hneď, ako otvorila oči. Nevedela si totiž spomenúť, kto je, kde je a prečo ju tak strašne bolia ruky a bok. No keďže pamäť je sviňa, dostala odpoveď na tieto otázky hneď a pekne v chronologickom poradí. A to, čo zistila, sa jej vôbec nepáčilo. Takže: bola najmladšou agentkou UVZ (Úrad vyšetrovania zločinov). Mala len dvadsaťpäť rokov a na konte dvoch sériových vrahov. To čiastočne vysvetľovalo, kde je, bola v dákej starej kotolni, kam sa dostala počas pátrania po ďalšom vrahovi. Mimochodom, tlačou prezívanom Prístavný chirurg. A prečo ju boleli ruky a bok? Pretože ju ten psychopat priklincoval na stenu ako Ježiša na kríž. A ešte ju aj bodol, aby bol obraz dokonalý. Keď si toto všetko uvedomila, začala vymýšľať plán úteku. No najskôr sa rozhliadla po miestnosti. Bola to stará kotolňa, cez špinavé okná prenikalo slabé svetlo. Oproti stene, na ktorej visela, sa nachádzalo drevené schodisko. Podľa pachu hniloby zrejme v pokročilom štádiu rozkladu. Okrem toho tam bol ešte kopec harabúrd, ktoré sa nájdu v každej pivnici na celom svete. Nič, čo by jej pomohlo k úteku. No aj tak sa najprv musela dostať zo steny. Opatrne skúsila pohnúť rukou. Bolesť, ktorá jej pritom prešla celým telom, ju skoro znova poslala do bezvedomia. Namáhavo dýchala a zbierala sily na ďalší pokus. No skôr, ako ho mohla uskutočniť, sa otvorili dvere a na schodisko dopadlo svetlo z pouličnej lampy. Trvalo to len chvíľu a svetlo zmizlo. Do ticha sa ozvali kroky nôh dopadajúcich na prehnité schody. Lili zvesila hlavu a hrala mŕtveho chrobáka. No napäto počúvala. Niekto chodil po miestnosti. Zrazu vrzli dvere kotla a dotyčný do nich niečo zrejme hodil. Lili zariskovala a zdvihla troška hlavu, len natoľko, aby mohla vidieť, čo sa tam deje. Neznámy bol, našťastie, k nej otočený chrbtom. Prvá vec, čo ju prekvapila, bola jeho výška; mohol mať tak meter päťdesiat. Toto že má byť Prístavný chirurg? Netvor, ktorý zabil už sedemnásť ľudí? Veď tohto by zvládlo aj decko. Na druhej strane mohol svoje obete omámiť zdiaľky a potom si s nimi robiť, čo chcel. Druhou vecou, ktorá ju zaujala, bolo jeho oblečenie. Vyzeralo ako staré vrece, malo dokonca aj kapucňu. Ďalšou vecou bol smrad, ktorý sa z neho šíril. Páchol ako síra, hlavou jej prebleskla myšlienka na peklo a démonov. No ďalej sa v úvahách nedostala. Postava sa k nej totiž otočila - a to tak rýchlo, že ten pohyb vnímala len ako šmuhu. Ta rýchlosť zároveň spôsobila, že jej spadla z hlavy kapucňa. A to, čo Lili uvidela, ju skoro znova poslalo do bezvedomia. Hlava toho tvora, teraz si už bola istá, že to nie je človek, vyzerala ako niekoľko strašidelných masiek zošitých dohromady. V prvej sekunde si aj myslela, že je to maska. No žiadna maska nemôže vyzerať tak živo, prirodzene a zároveň tak odpudivo. Stvorenie na ňu upieralo žlté oči so zvislou zreničkou. V danej situácii by bolo smiešne myslieť si, že sú to kontaktné šošovky. V záchvate paniky sa Lili pokúsila uvoľniť a utiecť od toho pekelného tvora. Ten sa začal približovať a s každým krokom pach síry silnel. Keďže nemohla utiecť, skúsila niečo iné.
„Ani sa nepohni!“ autoritatívne povedala smerom k tomu tvorovi. Ten na sekundu zaváhal. Očividne nebol zvyknutý, že mu jeho obete rozkazujú. Lili toho využila a pokračovala: „Som agentkou UVZ, môžeme sa dohodnúť. Vzdaj sa a pokúsim sa zabezpečiť ti doživotie namiesto trestu smrti.“ Na tvora to zrejme neurobilo žiaden dojem. Už stál asi meter od nej. Skúsila teda posledný pokus: „Moji kolegovia vedia, kde som, už sú na ceste.“ Skôr, ako stihla dodať ešte niečo, ozvalo sa od schodiska: „Takto vás učia vyjednávať na akadémii, agentka?“ Tvor sa otočil za hlasom, ale skôr, ako sa stihol pohnúť k nemu, z tmy vyletela strieborná dýka. Vrhnutá bola takou silou, že ho pripichla na stenu. Tvor zavrčal a prestal sa hýbať. Z tmy vyšiel muž v tmavom kabáte. Celkom pekný, pomyslela si Lili. Potom sa v nej prebudila agentka: „Kto ste, prečo ste ho zabili?“ Neznámy však neodpovedal. „Teraz to zabolí,“ povedal, keď prišiel až k nej. „Čo zabo... ÁÁÁááá!“ vykríkla od bolesti, keď jej z rúk vytiahol klince. Zachytil ju, keď padala zo steny, a položil na zem. Začal prehliadať ranu na jej boku. Agentka sa začala cítiť akosi zvláštne. Rana na boku ju doteraz vôbec nebolela. No teraz ju bolesť priam zaplavovala.
„Mám pre vás zlú, dobrú a neutrálnu správu,“ povedal ten neznámy muž. „Ktorú chcete počuť prvú?“
„Zlú,“ precedila pomedzi zuby. „Prídete o pečeň,“ odpovedal jej neznámy. No tváril sa, akoby to, že človek príde o pečeň, nebolo nič strašné. „A tá dobrá?“ dostala zo seba Lili spolu s bolestným vzdychom.
„Prežijete.“ Nič viac nepovedal. No rozhodne to bola dobrá správa. „A tá ...?“ snažila sa spomenúť, aká má byť tá tretia správa. „Tá neutrálna,“ začal a po dramatickej pauze dokončil, „že si na nič z toho, čo sa stalo, nebudete pamätať.“ Vyzeral, že chce ešte niečo dodať, no prerušila ho strieborná dýka, ktorá sa mu zabodla do ramena. Posledné, čo Lili počula predtým ako upadla znova do temnoty, bol zúrivý zvierací rev.
Komentáre
WOW
že som si túto poviedku nevšimla skôr... (možno to bolo nedostatkom času) ale myslím, že po tom, čo som si to prečítala to stálo za to.
Nápad naozaj pekný a tie "Vraždy, krv a špina" (Mercy ;)) sa mi tiež pozdávali
Ale asi najviac si ma dostal tým citátom na začiatku ja viem že som asi strelená, ale zbožňujem také tie citátiky - vždy ma donútia sa nad niečím zamyslieť a tak...
Idem pokračovať ;)
Pridal(a): Annabeth, 12. 04. 2012 14:26:19
|
.
V pohodičke, nemám žiadne výhrady .Začína sa to víborne, nechám sa prekvapiť čo bude nasledovať. ;)
Pridal(a): adell_cullen, 02. 03. 2012 17:51:23
|
:)
No ... musím povedať, že začiatok sa mi veľmi páčil. Toto je presne štýl ktorý môžem. Vraždy, krv a špina, juuu.... už sa riadne teším na pokračovanie.
A teraz mimo mojé prvé dojmy jedna odbornejšia poznámka ak smiem :) máš tam dva krát skoro po sebe že ju niečo takmer poslalo naspäť do bezvedomia, najskôr bolesť potom keď uvidela toho démona alebo čo to bolo. Trochu to bije do očí. Skús jedno z toho nahradiť niečim iným :)
Pridal(a): Mercy, 15. 08. 2011 07:31:52
|
|
|
