Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Gabriellino tajomstvo

4. kapitola - Zdržané

Krátky popis:
Gabrielle Delacourová má tajomstvo, o ktorom nevie žiadna ďalšia živá duša, ani tá, ktorej sa týka. Prekoná Gabrielle zbytočnú hrdosť a zabojuje za to, čo naozaj chce?


Nadväzuje na existujúcu jednorázovku, z hľadiska deja odporúčam prečítať najprv tú. :-)

Typ: Viackapitolová
Autor: Bruja
Dátum a čas pridania: 22. 08. 2011 16:27:19
Veková hranica: 12+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 1745
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, romantika


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Gabrielle bola rozhodnutá nenechať si príležitosť ujsť. Čím viac nad tým premýšľala, tým viac sa jej nápad navštíviť Rumunsko páčil. Neklamala Charliemu – naozaj sa v poslednej dobe zaujímala o cestovanie. Volali ju do Nemecka aj do Talianska a vo chvíľkach, kedy sa cítila frustrovane kvôli Charlieho ignorancii, vážne uvažovala nad tým, že by šla na niekoľko týždňov do nového prostredia. Peniaze by na to vedela zohnať, pochybovala, že by jej rodičia na to odmietli prispieť, keďže ich názor bol taký, že cestovanie rozširuje obzory.
    Teraz mohla spojiť príjemné s ešte príjemnejším. Aj na prvý pohľad nezaujímavé Rumunsko vyzeralo zrazu atraktívne, keď tam mala byť s Charliem.
    Niekoľko dní s Charliem – to je paráda! snívala v duchu.
    Často myslievala na to, kedy sa jej čarodejník ozve.
    Ako dlho to môže trvať, kým si overí potrebné veci a pošle mi sovu? Tri dni? Týždeň?
    Charlie odišiel do Rumunska hneď ráno a Gabrielle už nemala možnosť rozprávať sa s ním. Najprv sa neodvážila za ním zájsť, pretože nedôverovala vlastným emóciám. Cítila sa ako kotlík preplnený nebezpečnou zmesou, ktorá môže každú chvíľu explodovať. V Gabriellinom prípade by to bol obrovský ohňostroj radosti.
    Týždeň však prešiel a Charlie neposlal ani slovíčko. Mladú čarodejnicu prepadli pochybnosti. Čo ak zabudol? Nemala by mu poslať sovu ona? A pripomenúť sa? Nemala by mu dať nejakým spôsobom vedieť, že to myslí vážne a má v pláne ísť za ním? A nebude to považovať za priveľké otravovanie?
    Gabrielle vydržala ešte dva dni. Potom sa naštvala; povedala si, že je veľké dievča a musí to zvládnuť. Sadla si za stôl s pergamenom a brkom v ruke. Nemienila už strácať drahocenný čas. Rozhodla sa Charliemu napísať sama.
    Bojovne priložila hrot brka k pergamenu a začala písať.
    Ahoj, Charlie.
    Pozerala na tie dve slová a zamyslene si šúchala brkom konček nosa.
    Tak a som skončila, pomyslela si. Ako to mám napísať?
    Niekoľko nasledujúcich minút sa mrvila na stoličke, očami skúmala všetky steny izby a uvažovala nad tým, aký text by bol vhodný.
    Oh, prečo to musí byť také komplikované? Veď je to len jedna sprostá otázka!
    Jedna sprostá otázka jej dala zabrať ešte ďalšiu polhodinu. Napokon krvopotne zostavila krátky list, s ktorým síce nebola spokojná, ale predpokladala, že už nič lepšie napísať nedokáže.

    Ahoj, Charlie,

    viem, že je asi ešte skoro, ale chcem sa spýtať, ako to vidíš s mojou návštevou Rumunska? Trochu som nad tým premýšľala a existuje šanca, že o také štyri týždne už budem mať prácu a moje možnosti cestovať klesnú na minimum. Chcela by som si ešte vychutnať voľno a vidieť kus Európy.
    Nechcem Ťa naháňať, viem, že máš po dovolenke a po návrate z Kanady veľa práce, ale potešilo by ma, ak by si mi poslal sovu.
    (Áno, áno, uškŕňaj sa, je pravda, že sa doma nudím. A keďže je všeobecne známe, že cestovanie rozširuje obzory, urobil by si vlastne dobrý skutok. Moji rodičia sa mi snažia rozširovať obzory celý život. Bez väčšieho úspechu. Som si istá, že by sa Ti veľkoryso odvďačili...)

    Ďakujem!
    Gabrielle


    Nespokojne sa mračila na pergamen.
    Merlin, to je trápnosť nad trápnosti. Ale možno to vezme športovo a zasmeje sa.
    Povzdychla si. Najradšej by Charliemu poslala iný list. Oprela si bradu o dlaň a zahľadela sa von oknom. V duchu písala vety o tom, ako jej chýba a ako by chcela byť s ním. Ktovie, čo by jej na to odpísal? Vedel Charlie písať zamilované listy alebo mu už len myšlienka na to znela trápne?
    Gabrielle dúfala, že to čoskoro zistí. Jednoducho to musí vyjsť. Neznáma krajina, neznámi ľudia, ona odkázaná na Charlieho pomoc a starostlivosť. A Charlie vystavený dvadsaťštyrihodinovému víliemu vyžarovaniu.
    Priviazala list sove o nohu a zamyslene sledovala, ako vták mizne v žiare zapadajúceho slnka.

    ***


    Charlie, samozrejme, nezabudol na krátky rozhovor s Gabrielle. Do Rumunska cestoval s plnou hlavou myšlienok na polovičnú vílu a vo chvíľkach voľna sa snažil prísť na to, o čo vlastne Gabrielle šlo. Prečo najprv nadhodila tému čo by si robil keby a potom hovorila o tom, že by chcela prísť do Rumunska? Dokonale ho zmiatla. Našťastie mal po dovolenke v dračej rezervácii práce vyše hlavy, takže na Gabrielle mohol myslieť, až keď sa vrátil z práce, lenže vtedy sa radšej venoval svojim koníčkom. Podarilo sa mu zamestnať sa natoľko, že na mladú čarodejnicu myslel len minimálne.
    Gabriellin list, ktorý prišiel týždeň po jeho príchode do Rumunska, znova rozčeril hladinu jeho duševného pokoja.
    „Dočerta, ona to asi myslí vážne!“ povedal nahlas sám pre seba, keď si prečítal jej list.
    Zahľadel sa von oknom. Bradu si opieral o dlaň, prstami druhej ruky nepokojne klopkal po stole.
    Charliemu zostávalo ešte dosť dní voľna, takže zorganizovať výlet pre Gabrielle nebol z časového hľadiska pre neho žiaden problém. Taktiež poznal Rumunsko dosť dobre na to, aby vedel, ktoré miesta sa najviac oplatí vidieť. Pripraviť niekoľkodňový program nepredstavovalo najmenšie ťažkosti.
    Základnou otázkou zostávalo, či sa na to má dať. Ak by prišla na niekoľko dní a musel by ju mať stále na očiach, ako by to s ňou prežil? Dokázal by si od nej udržať odstup?
    Zachmúrene si povzdychol.
    To ťažko. Momentálne je ľahké vyhlásiť, že by sa nič nestalo. Je stovky kilometrov odo mňa a nemusím sa brániť jej kráse. Ibaže ak by prišla...
    Dokázal by sa ovládať? Vedel by udržať na uzde svoju túžbu po nej? Charlie si nerobil ilúzie. Bolo by to ťažké z psychického aj fyzického hľadiska. Gabrielle by si možno užívala výlet, no on by trpel ako kôň.
    Ešte by som si potom musel vziať týždeň dovolenky, aby som sa dal dokopy, uškrnul sa v duchu.
    Napriek tomu, že by bolo najrozumnejšie zaklamať jej a odpísať, že momentálne nemôže žiaden výlet zorganizovať, jedna jeho časť strašne chcela, aby Gabrielle prišla, a nevedela sa dočkať, kedy ju zase uvidí. Tá časť ho nahovárala, nech ju pozve. Mal predsa dosť skúseností na to, aby si ju dokázal obtočiť okolo prsta. Vedel, čo sa vo všeobecnosti ženám na mužoch páči a čo naopak neznášajú. Overil si to na vlastnej koži. Mohol by hrať dokonalého džentlmena, pozorného hostiteľa, až kým by ju neočaril. Charliemu sa to však nepozdávalo. Pretvárka nebola jeho zvykom. Rodičia mu vštepili úctu k ženám, a tým pádom ten nápad vyznel priam zvrhlo.
    Kým konečne Gabrielle odpísal, prešli dva dni, počas ktorých viedol tvrdý boj sám so sebou – čestnosť verzus potešenie. Keď sledoval svojho výra, ako letí ponad vrcholce stromov, nesúc list do Francúzska, pochmúrne myslel na to, že je to začiatok jeho najhoršej prehry v živote.
    Z tohto budú len samé problémy, vravel si v duchu. Práve si podpísal zmluvu s diablom a cenu za to ti nepochybne určí mama osobne, diabol sa ani nemusí unúvať!
    Zavrel okno a pomaly prešiel ku kozubu, v ktorom horel jasný oheň. Posadil sa do obľúbeného kresla. Rozhodnutie sa už nedalo vziať späť (možno by sa aj dalo, ale Charliemu sa to ani nechcelo spraviť, ak mal byť k sebe úprimný). Už len zostávalo Gabriellino rozhodnutie. Ona to všetko ešte mohla zastaviť.
    Možno sa zbytočne stresuješ, povedal si čarodejník. Je vysoko pravdepodobné, že si medzičasom našla nejakú rozmarnú zábavku s priateľmi a už dávno zabudla na to, že by cestovala do Rumunska. Predpokladám, že odpoveď od nej príde najskôr o tri týždne a pošle iba pár slov o tom, že na mňa zabudla a možno výlet zorganizujeme niekedy inokedy, napríklad budúce leto.
    Tá myšlienka ho paradoxne upokojila. Prútikom zahasil oheň a išiel si pred spaním čítať najnovšiu knihu o drakoch.

    ***


    Gabrielle sa nudila. S niekoľkými priateľkami sedeli v kaviarni na promenáde a jedli zmrzlinové poháre. Jej kamarátky rýchlou francúzštinou rozoberali, či je lepšie mať na jeseň šatník v zelenej alebo oranžovej farbe. Predtým stihli pretriasť súkromný život niekoľkých francúzskych celebrít hlavne z čarodejníckeho sveta, okomentovať najnovšie piesne a zhodnotiť mladých mužov vyskytujúcich sa v bezprostrednom okolí.
    Gabrielle by sa inokedy nadšene pridala ku konverzácii, v to pekné slnečné popoludnie jej však myseľ plávala celkom mimo podobných tém. Myslela na Charlieho a v duchu rátala minúty, ktoré ubehli odo dňa, kedy ho naposledy videla. Uvedomovala si, že je to nezrelé a hlúpe, no odkedy sa začala zaujímať o pekného Weasleyho, boli chvíle, keď sa nespoznávala.
    Do kaviarne vošla partia mladých mužov. Pozornosť jej priateliek sa okamžite stočila k nim. Gabrielle sa automaticky pozrela na skupinu.
    „Ten opálený čiernovlasý je fešák.“
    „Mhm, nie je zlý. Ale ten v modrej košeli má lepší štýl obliekania. Myslíte si, že je to originálna značka alebo len napodobenina?“
    „Neviem, ale tie džínsy mu parádne sedia. Má v tom pekný zadok.“
    „Pravda. Ah, milujem taký ležérny elegantný štýl.“
    „A čo ten vysoký, v červenom tričku?“
    „Typický športovec. Mne sa teda nejako extra nepáči, nie je to môj typ.“
    „Zato ja by som ho brala hneď. Vysokí vyšportovaní chalani – to je moje!“
    Gabrielle sa uškrnula. Spomenula si na jednu weasleyovskú rodinnú oslavu, ktorej sa zúčastnil aj Charlie. Dovtedy bola zvyknutá, že chodieval v pohodlných kraťasoch alebo vyšúchaných džínsoch a nosil výlučne rozťahané tričká. Na oslavu však prišiel v oveľa slušnejšom oblečení – elegantné bledohnedé nohavice, modrá košeľa a tmavomodrý sveter prehodený cez ramená. Gabrielle zhodnotila, že mu to veľmi pristalo. Zaváňalo to francúzskou eleganciou, v ktorej sa vyznala. Bolo pre ňu príjemným prekvapením vidieť Charlieho v takom oblečení.
    Nemohla si pomôcť, musela mladých mužov porovnať s Charliem. Hoci jeden z nich nevyzeral vôbec zle a v podstate sa dalo povedať, že bol jej typ, na Weasleyho aj tak nemal. Chýbalo mu zrelé mužské vyžarovanie, ktoré obklopovalo Charlieho.
    Predstavila si Charlieho, ako sa opiera o zábradlie, ruky vo vreckách tých úžasných bledohnedých nohavíc, bledomodrá košeľa zvýrazňuje jeho opálenie, rukávy má vyhrnuté po lakte; pomaly sa usmeje sexi spôsobom a hnedé oči mu iskria.
    „Nemáš chuť na drink? Pozývam ťa,“ prehodí lenivo a prižmúri žiariace oči. V jeho slovách sa skrýva smiech a čosi vzrušujúce, niečo, čo jej vraví, že drink nie je jediný spôsob, ako tráviť spoločný čas.
    Smiech kamarátok ju vytrhol zo zasnívania. Gabrielle sa dezorientovane rozhliadla a keď sa presvedčila, že sa nezabávajú na nej, odľahlo jej. Očividne si žiadna z nich nevšimla, že Gabrielle bola mysľou úplne inde.
    Nenápadne si povzdychla a dojedla zmrzlinu. Pri prvej príležitosti sa s nimi rozlúčila a náhlivo zamierila do širokej ulice plnej čarodejníckych obchodov. Odtiaľ sa odmiestnila domov. Nemala chuť na rozhovory. Túžila po samote, ktorá by jej dovolila snívať o jej krotiteľovi drakov.
    V izbe ju čakal neznámy výr. Gabrielle sa rozbúchalo srdce.
    Čo ak priniesol list od Charlieho? nádejala sa.
    Priskočila k výrovi a odviazala mu list z nohy. Vták mávol krídlami a nehlučne vzlietol – posadil sa na bidlo hneď vedľa Gabriellinej sovy a zjedol zopár sovích suchárov.
    Odtrhla od neho zrak a zahľadela sa na pergamen. Zvonka na ňom nebolo nič napísané. Nedočkavo ho otvorila.
    Prosím, nech je to list od Charlieho!
    Keď zbadala v podpise jeho meno, od radosti tlmene zvýskla a podskočila. Vtáky na ňu vrhli ironický pohľad.
    Gabrielle sa radšej posadila za písací stôl.
    Preboha, spamätaj sa! Správaš sa ako hlúpa krava! Ako sprostá pubertiačka! Ešte ani nevieš, čo ti píše. Možno žiadny výlet do Rumunska nebude.
    Zhlboka sa nadýchla a pustila sa do čítania.

    Ahoj, Gabrielle,

    takže chuť navštíviť ďaleké exotické Rumunsko Ťa neopustila? Môžeme teda niečo zorganizovať, z mojej strany nevidím žiaden problém. Overil som si to so šéfom, na pár dní by ma ešte z práce uvoľnil vďaka nadčasom, ktoré som nazbieral v Kanade a rátajú sa mi aj tu. Navrhoval by som týždeň od druhého augusta do ôsmeho. Čo na to hovoríš? Napíš mi čo najskôr, kedy by si mohla prísť, aby som si vybavil voľno.
    Tiež mi napíš, koľkí prídete, musím to vedieť, aby som zariadil ubytovanie. Čo by si chcela vidieť? Ak plánujete ísť viacerí, máte nejakú predstavu, aký typ výletu by to mal byť? Zaujíma vás história alebo skôr mestá a ich súčasná atmosféra? Vrchy a prírodné krásy alebo skôr oddych na pláži? Rumunsko ponúka rôzne možnosti na relax aj športovanie, čím viac detailov mi pošleš, tým viac môžem prispôsobiť program.

    S pozdravom,
    Charlie W.


    Gabrielle mala chuť tancovať.
    Áno, áno, áno! Bude cesta do Rumunska! Za Charliem!
    Okamžite sa pustila do písania odpovede. Termín, ktorý Charlie v liste navrhoval, jej vyhovoval, hoci netušila, ako vydrží ten týždeň a pol, ktorý ju delil od druhého augusta. Najradšej by si hodila do kufra zopár vecí a ihneď odcestovala za Charliem. Čo na tom, že by musel pracovať; nejako by sa už zabavila, kým by prišiel z práce, a potom by boli spolu...
    Potriasla hlavou. Mala by sa upokojiť. Jeho kladná odpoveď nemusela vôbec nič znamenať. Možno sa v Rumunsku nič nezmení a keď sa vráti, Charlie bude stále len kamarát a kvázi-príbuzný. Ale aspoň použije všetky zbrane, aby to tak nebolo!
    Rýchlo zostavila odpoveď a obrátila sa k vtákom, ktorí nehybne sedeli na bidle. Namiesto Artemidy, Gabriellinej šikovnej rýchlej sovy, priletel k jej stolu Charlieho výr a poslušne natrčil paprču. Roztrasenými prstami mu priviazala pergamen o nohu.
    „Vezmi ho, prosím, Charliemu. Tak rýchlo, ako sa dá, dobre?“
    Výr potichu zahúkal, rozprestrel dlhé krídla a vyletel von oknom.
    Gabrielle, prekypujúca nadšením a nedočkavosťou, pohladila svoju sovu a pustila si obľúbené francúzske čarodejnícke rádio. Potrebovala zo seba dostať to ohromné množstvo energie, ktoré sa v nej zjavilo po príchode Charlieho listu.
    K jej nesmiernej radosti prišla odpoveď od čarodejníka už na druhý deň. Charlie písal, že jej zarezervoval izbu v malom, ale peknom a útulnom hotelíku neďaleko dračej rezervácie. Gabrielle nevedela o Rumunsku nič okrem toho, že sa nachádza v juhovýchodnej Európe, preto nechala program na Charliem. Čarodejník písal, že už má viac-menej pripravený podrobný plán, ktorý budú môcť upravovať a meniť podľa toho, čo bude chcieť Gabrielle vidieť a robiť. Jej to bolo, samozrejme, jedno, pokiaľ bude v Charlieho blízkosti.
    V kútiku duše dúfala, že ju Charlie ubytuje u seba. Býval v čarodejníckej dedine na okraji rezervácie. Mal prenajatý malý domček a Gabrielle si myslela, že bývať priamo u neho by bolo nesmierne romantické. Nielenže by jej to umožnilo nahliadnuť hlbšie do jeho zvykov a dozvedieť sa o ňom kopu užitočných vecí, ale bývanie pod jednou strechou sľubovalo veľa možností rozvíjania vzájomných vzťahov. Vidina ubytovania v hoteli ju spočiatku sklamala, no potom si povedala, že je to jedno; beztak bude tráviť väčšinu dňa s Charliem a v hoteli bude len prespávať.
    Vymenili si ešte zopár listov, v ktorých sa dohodli na detailoch Gabriellinho príchodu a pobytu v Rumunsku. Čas odchodu sa blížil (podľa Gabrielle neskutočne pomaly) a jej rodičom neušlo, že sa už niekoľko dní horúčkovito balí.
    „Ty niekam cestuješ, zlatko?“ spýtala sa pani Delacourová dva dni pred Gabrielliným odchodom.
    „Áno,“ odvetila Gabrielle pokojne, „odchádzam druhého augusta. Idem navštíviť priateľov v Nemecku,“ zaklamala.
    Oboch Delacourovcov by asi trafil šľak, ak by im povedala, že ide sama do „divokého, neznámeho a nebezpečného“ Rumunska.
    „Kam do Nemecka?“ spýtal sa Étienne Delacour.
    „Do Berlína.“
    „Hm, Berlín je zaujímavé mesto.“ Gabriellin otec sa chvíľku prehŕňal v pergamenoch a potom jej odporučil zopár miest, ktoré sa oplatí navštíviť.
    „Kto ešte ide?“ opýtala sa pani Delacourová predtým, ako sa Gabrielle vytratila do kuchyne.
    „Nikto, len ja.“
    „Ideš sama?“
    „Áno. Ale sama sa budem len premiestňovať. Potom už budeme celkom veľká skupina.“
    „Je to bezpečné? Odkiaľ vlastne poznáš tých ľudí?“
    Gabrielle si povzdychla. Začínal povinný výsluch. S nádejnou pozrela na otca, ktorý zodvihol pohľad od pergamenov a zabodol belasé oči do svojej manželky.
    „Prečo by to nemalo byť bezpečné? Verím, že Gabrielle má dosť rozumu, aby sa nestretávala s grázlami a pochybnými indivíduami...“
    „Sú to kamaráti zo školy, stretla som sa s nimi, keď sme boli na súťaži čarovania v Kolíne,“ vysypala Gabrielle. Ak sa pri svojej matke niečomu priučila, tak dokonalému klamaniu.
    „Nevravím, že nemá dosť rozumu,“ zamračila sa pani Delacourová a vrátila manželovi tvrdý pohľad. „Len si nemyslím, že je správne, aby mladé dievča cestovalo samo do cudzej krajiny a trávilo tam čas s cudzími ľuďmi...“
    Étienne Delacour nebezpečne zvraštil bledohnedé obočie. Gabrielle túžobne hodila pohľadom po kuchyni. Vyzeralo to tak, že sa blíži ďalšia z otravných rodičovských hádok. Manželstvo Rosalind a Étienna už dávno nepripomínalo idylický vzťah dvoch zaľúbencov. Rosalind sa naučila zbožňovať prepych a vysoký životný štandard, ktorý jej zabezpečovali manželove peniaze. Vďaka vílej krvi mala aj plno obdivovateľov a rešpektu. Étienne Delacour si začal časom budovať istý stupeň odolnosti voči jej víliemu čaru, takže videl, že nádherná manželka už nejaví oňho taký záujem ako zo začiatku. Hoci dokázal obrániť niektoré svoje názory, stále bol čiastočne uväznený v jej moci, a tá skutočnosť ho neskutočne rozčuľovala. Stačilo, aby sa Rosalind na neho usmiala alebo sa k nemu hravo pritúlila, a z hlavy sa mu vyparili všetky myšlienky. Neznášal to, dobre vedel, že to robieva iba preto, aby ho ľahko prinútila konať podľa svojich predstáv.
    Väčšinou Étienne nechal manželku, aby si robila, čo chce; beztak nemalo zmysel o niečom sa s ňou dohadovať. V otázke výchovy ich dvoch dcér bol však neoblomný a jeho samého občas prekvapovala sila, s akou jej dokázal čeliť. Gabrielle si veľmi skoro uvedomila, že si z otca dokáže spraviť spojenca v niektorých dôležitých veciach. Bohužiaľ, netýkalo sa to jej budúcej kariéry a života, o ktorých mal Étienne Delacour jasné predstavy a výnimočne sa zhodol so svojou manželkou.
    „Povedala predsa, že tých ľudí pozná. Čo keby si jej trochu verila?“ V Étiennovom hlase zaznel hnev. „Ak chce ísť, nech ide.“
    Delacourovci sa začali dohadovať a Gabrielle vypla zvuk. Počas posledných rokov sa naučila ignorovať ich a zapnúť svoju pozornosť až v tej správnej chvíli. Pani Delacourová sa napokon zmierila s tým, že jej mladšia dcéra odíde na týždeň do Nemecka.
    Nasledujúce dva dni si dávala na rodičov dobrý pozor. Nechcela, aby začali niečo tušiť. Étienne neznášal, ak mu jeho deti klamali, a bol by schopný zamknúť ju v izbe, keby zistil pravdu. Rosalind sa zase neustále presviedčala o tom, či má Gabrielle všetky potrebné veci a či nepotrebuje nič kúpiť. Radila jej, ako sa má obliecť na jednotlivé príležitosti (ako keby sa toho Gabrielle v živote nenapočúvala dosť) a chcela jej pomôcť s balením vecí.
    Deň odchodu konečne prišiel. Zobudila sa skoro ráno a od nedočkavosti vstala takmer o dve hodiny skôr, ako jej mal zvoniť budík. Niekoľkokrát skontrolovala, či má zbalené všetky veci a či je prenášadlo pripravené. Na raňajky jedla málo; od nervozity mala stiahnutý žalúdok.
    Tesne pred desiatou hodinou si obliekla úzke džínsy a obľúbený letný top. S kufrom v jednej ruke a prenášadlom v druhej sa postavila do stredu izby. Presne o desiatej sa prenášadlo rozžiarilo.
    Idem za Charliem! pomyslela si nadšene.
    V tej sekunde ju sila mágie schmatla a hodila do víru farieb.

    « Predošlá kapitola
    (Prezradené)
    Nasledujúca kapitola »
    (Zdieľané)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.238.72.180
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    Nadin

    Ďakujem. :-) Dovolenka bola celkom fajn, len ma mrzelo, že som nestihla dopísať pokračko.

    Pridal(a): Bruja, 07. 10. 2011 18:42:21

    Jééé!

    Niekto tu spomína Charlieho zadok??? Prosím jeden náhľad zoom zoom aj pre mňa. :D:D
    Tak zajtra sa mám tešiť? Skvelé!!!
    Bruja, prajem krásnu dovolenku a načerpaj mnoho inšpirácie :D

    Pridal(a): nadin, 27. 08. 2011 05:44:30

    Pre Zanzanku:

    Tak Charlieho zadku sa ti zachcelo, čo???? A kedy ja dostanem ďalšiu dávku Coryho pred... ehm, parádneho tela? Alebo Noyra??? Hááá? :-)
    Ja tieež prosíííím!
    Ale dobre, pošlem vám voľačo. Niečo už bude. ;-)
    A ďakujem za neustále "kopanie"!

    Pridal(a): Bruja, 27. 08. 2011 04:14:34

    Pre Chavelierku:

    Hi, zase aký dlhý koment. A že som sa pri ňom dobre pobavila! :-D Jaj, baby moje, ja sa tak teším, že mi obetujete vzácny čas na koment!
    Áno, áno, sadistická Bruja to zase sekla v najlepšom. To je, holt, moja špecialita. :-D Keď ono sa to tak núka, ukončiť tam kapitolu! No odolaj! :-D :-D
    Svedomito vyhlasujem, že nové 4 strany sú hotové, blížim sa k záveru kapitoly. Dúfam, že jej obsah poteší a nesklame. ;-)
    VEĽKÉ ďakujem!

    Pridal(a): Bruja, 27. 08. 2011 04:11:44

    Pre Nadin:

    Spoiler:
    Áno, stretnú sa... niekedy. :-D
    Áno, bude komunikácia... čoskoro.

    - koniec spoileru -

    Jáj, moja verná čitateľka, ďakujem za komentík, pracujem na pokračku, dúfam, že sa bude páčiť! ;-) Chcela by som ho poslať, ešte kým zajtra večer odídem na dovolenku.

    Pridal(a): Bruja, 27. 08. 2011 04:05:58

    Pre Georgianku:

    Hups, to nechcem, aby si kvôli mne mala problémy s chrbticou! To by som potom musela prestať písať!!! :-O :-)
    Áno, áno, všimla som si, že mi zmizlo zopár čiarok. :-D :-D A rýchlo som si ich zase doplnila. :-D Ale nie, teraz vážne: áno, v priamej reči nepíšem za výkričníkom a otáznikom čiarku, ale ako je to s kurzívou, čo nie je vlastne tá typická "úvodzovková priama reč", to neviem. Snažila som sa nájsť oficiálne pravidlá pre takúto polo-priamu reč, kedy sa myšlienky postavy vyjadrujú kurzívou, ale zatiaľ som nič nenašla. A keďže čo nie je zakázané, je povolené, tak toto je môj spôsob, ako písať pasáže v kurzíve. B-) Proste keď tam nie sú úvodzovky, nahradím ich čiarkou. Bez nej to vyzerá... divne. :-)
    Ďakujem za komentík aj za bodíky. ;-)

    Pridal(a): Bruja, 27. 08. 2011 04:03:43

    Chavelierka

    Zanzana, naprosto s tebou souhlasím. Líp už si to ani vystihnout nemohla :D

    Pridal(a): 188.75.133.226

    Preco je Bruja bosorka najvacsia - pokracovanie c.2

    Pretoze sa to nedaaaaaaaaaaaa vydrzat. Nedaaa a nedaaa. !!! A tak co vam zostava? Chudak ubohy clovek je odsudeny prosikat jak slimaci sliz o kusok kapusty. Brujita, ak mozem poprosit (trebars na kolenach, ruky vzpiiinajuc k nebesiam) nabuduce ten pekny Charlieho zadok v akcii !!! Nech je uz VOLACO... Pokoj Zanzana, pokoj...

    Pridal(a): Zanzana, 26. 08. 2011 01:09:43

    ha

    tady někdo dal kapitolku a mě se to neřeklo :D
    sem se těšila jak dítě na kus dortu :D
    hezky ona to vydržela celý týden :D Já bych mu napsala hned druhý den. Jo jo milostný dopisy bez milostných slov se píšou blbě, co? :D
    Já už se vážně lekla, že ji slušně pošle do háje, aby si ochránil tu svou zrzavou kůži :D
    Ládidá, jede se do Rumunska :D Já mám radost s ní je to nakažlivý :D
    Ta scéna v cukrárně byla božská :D Ještě měla nahlas vykřiknout "ano Charlie" :D
    Jasně přijede s celýma Bradavicema, čím ten Weasley myslí? :D
    On ji nechá spát v hotelu? ještě že ji neubytoval na druhý planetě, aby měl pokoj.
    ach jo rodiče, kdo tenhle vynález vymyslel? zvlášť ti co maj dar od boha šťourat zrovna ve vosím hnízdě :D:D
    Jen aby se jí ta malá lest nevymstila :D (těch škodolibých úsměšků si nevšímej :D
    To si jako děláš ze mě legraci? ty mi to utneš v tom nejlepším? já si tě asi najdu a připoutám ke klávesnici se mi zdá :D
    Celou povídku jsem zhltla s telecím úsměvem na tváři, bych mohla Gabrielle směle konkurovat :D
    Ještě chvíli a budu aspirant na blázinec :D:D a nebo na Charlieho fanynku :D:D:D

    Piš piš piš prosím dál :D Je to superjiozní povídka. Úplně mě dobíjí energií a optimismem ;)

    Pridal(a): Chavelierka, 23. 08. 2011 04:25:05

    nadin

    Tak stretnú sa konečne? :D:D:D
    Nie že ju Charlie dovedie do hotela, povie : "Tam je wecko, tam reštika, tam butik. Čau! Ja prchám, nejako sa zabav!"
    Konečne by mohli dialógovať, komunikovať, podľahnúť vzájomnej interakcii, osobnému čaru, afinite a množstvu vzbúrených hormónov.
    Vďaka, bruja! Teším na pokračko!!! :D:D

    Pridal(a): 178.41.35.107

    yes!! (ak niekto číta najskôr komentáre - spoiler:D:D)

    (a zas budem prvá, keďže ti to schvaľujem!!:D:D)
    no konečne:):) síce neviem, čo a či niečo sa prihodí v tom Rumunsku.. to je vlastne úplne jedno, pretože sa totálne dokážem vžiť do Gabrielle a jej nadšenia, úplne ho zdieľam a chápem:):) je to perfektné, tvoje kapitoly vždy zožeriem jedným dychom a akosi podvedome sa hrbím bližšie k počítaču, akoby som sa chcela nechať vcucnúť do toho príbehu:D:D (a ničím si chrbticu kvôli tebe - a už sa vystieram:D:D)

    a iba taká maličôčičká poznámočička ku gramatickej (?) stránke - ja som z kníh vyčítala a vypozorovala, že keď píšeš vnútornú priamu reč osoby a zakončíš napr. výkričníkom, nejde za tým už čiarka - napr. tu:
    "Idem za Charliem! pomyslela si nadšene."
    ty si ju za tým výkričníkom mala, ale nemá tam byť. teda, ja som to neštudovala, takže môžem sa mýliť:):) ale myslím, že by to malo byť bez tej čiarky..

    no a 10 bodov na obodovanie TEBA sa mi zdá ukrutne málo:(:( a zakaždým mám chuť pripísať ešte jednu nulu:D:D

    Pridal(a): Georgiana, 22. 08. 2011 18:34:58
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates