Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Gabriellino tajomstvo

5. kapitola - Zdieľané

Krátky popis:
Gabrielle Delacourová má tajomstvo, o ktorom nevie žiadna ďalšia živá duša, ani tá, ktorej sa týka. Prekoná Gabrielle zbytočnú hrdosť a zabojuje za to, čo naozaj chce?


Nadväzuje na existujúcu jednorázovku, z hľadiska deja odporúčam prečítať najprv tú. :-)

Typ: Viackapitolová
Autor: Bruja
Dátum a čas pridania: 07. 09. 2011 06:39:28
Veková hranica: 12+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 1742
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, romantika


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Pred tým, ako sa začítate do piatej kapitoly, ešte jedna poznámočka: ak si budete prekladať rumunské vety, dajte si v Google prekladači kombináciu z rumunčiny do angličtiny. So slovenčinou to nesedí. :-)



    Cesta z Francúzska do Rumunska trvala dlhšie než tie, na ktoré bola Gabrielle zvyknutá. Farby okolo nej šialene lietali a blikali. Práve, keď jej začínalo byť zle od žalúdka, vír zmizol a jej chodidlá sa dotkli zeme. Dezorientovaná zo šialeného letu priestorom sa zatackala a bola by spadla na zadok, ak by ju niekto nezachytil.
    „Dobrý deň, vitajte v Rumunsku.“
    Gabrielle zažmúrila na mladú čarodejnicu, ktorá ju podoprela a pomohla jej udržať rovnováhu.
    „Ako sa cítite? Nie je vám zle? Nechcete sa napiť alebo posadiť?“ spýtala sa s dokonalým francúzskym prízvukom.
    Gabrielle potriasla hlavou. „Ďakujem, je mi fajn.“
    Rýchlo sa poobzerala okolo seba dúfajúc, že zbadá Charlieho. Nachádzala sa v sále s vysokými mramorovými stĺpmi, osvetlenej sviečkami poletujúcimi vo vzduchu. V pravidelných rozostupoch sa nachádzali miesta, na ktoré sa primiestňovali čarodejníci – každé také miesto mal na starosti jeden pracovník Rumunského centrálneho premiestňovacieho úradu. Sála mala podobnú funkciu ako veľká muklovská železničná stanica alebo medzinárodné letisko. Čarodejníci, ktorí cestovali z Rumunska do zahraničia alebo sa primiestňovali z inej krajiny do Rumunska, prechádzali cez centrálnu sálu. Rumunské Ministerstvo mágie tak malo možnosť čiastočne sledovať počet cudzincov-čarodejníkov v krajine. Podobné miesta mal vytvorené každý jeden štát. Kedysi slúžili ako centrálne colné úrady, kde boli návštevníci prísne kontrolovaní. V posledných dňoch sa predpisy zmiernili hlavne pre čarodejníkov pochádzajúcich z členských krajín Európskej únie – muklovské zákony mali veľký vplyv aj na čarodejnícku spoločnosť.
    Gabrielle sa dlho v sále nezdržala. S divoko tlčúcim srdcom a plná neistoty sa vydala k východu. Celý čas sa obzerala okolo seba, ale nikde Charlieho nevidela. Okolo nej behali deti, náhlili sa dospelí s kuframi a taškami, ľudia sa lúčili a vítali. Ryšavé vlasy však nemal nikto. Dúfala, že keď sa primiestni, Charlie ju už bude čakať. Veď to aj napísal v poslednom liste – sľúbil, že ju príde vyzdvihnúť.
    Vyšla z budovy. Ocitla sa uprostred čulého ruchu. Čarodejnícka ulička bola plná ľudí, ktorí chodili z obchodu do obchodu, mačky sa im plietli pod nohy a nad hlavami občas preleteli čarodejníci na metlách.
    Gabrielle nerozhodne zastala neďaleko východu, premýšľajúc nad tým, čo má robiť. Charlie sa možno iba zdržal, mala by ho počkať, aby sa neminuli. A ak nepríde ani po dlhšej chvíli, môže sa cez Premiestňovací úrad dostať aspoň do hotela.
    Trochu sa upokojila. S rastúcim záujmom sa obzerala okolo seba. Zrazu k nej pristúpili dvaja mladíci a začali niečo hovoriť v rýchlej rumunčine.
    Gabrielle ironicky nadvihla obočie. Tón ich reči sa podobal francúzštine a ak by sa veľmi silno sústredila, možno by aj rozoznala nejaké slová. Nemienila im však venovať svoju pozornosť, ktorú mala vyhradenú pre Charlieho.
    „Nemám záujem,“ skočila im do reči, „nech už hovoríte alebo ponúkate hocičo.“
    „Ah, Francúzka,“ odvetil jeden z Rumunov. Lámanou francúzštinou začal rozprávať niečo o ubytovaní.
    Povzdychla si. Začínali jej liezť na nervy. Zodvihla kufor, rozhodnutá odísť niekam preč. Nechcela, aby ju Charlie stretol v zúrivej nálade. Ten deň mal byť prvý z najlepších toho roku.
    Rumun jej chcel vytrhnúť kufor z ruky. Stále čosi mlel miešaninou francúzštiny a rumunčiny.
    Gabrielle stratila trpezlivosť. Bleskovo vytiahla prútik a namierila mu ho na hruď.
    „Pusť ten kufor,“ zavrčala, „a nikomu sa nič nestane.“
    Rumun sa zarazil, no úsmev sa mu takmer ihneď vrátil na tvár. Obaja podišli bližšie, Gabrielle však neustúpila. Z končeka prútila jej vyletelo zopár červených iskier.
    Ak si myslia, že som len ďalšia blbá blondínka, ktorá nevie používať prútik, tak budú prekvapení.
    „Posledné varovanie. Dajte mi pokoj.“
    „Počuli ste dámu. Odchod!“
    Gabrielle skoro zabehlo. Charlie sa z ničoho-nič zjavil pri nej. Kým ho hltala očami, plynulou rumunčinou čosi povedal dvom čarodejníkom, ktorí otravovali Gabrielle. Keď odišli, ospravedlňujúco sa na ňu zaceril.
    „Dúfal som, že tvoje prvé dojmy z Rumunska budú lepšie.“
    Žiarivo sa na neho usmiala. „To sa dá napraviť.“
    Najradšej by mu bola povedala, že nič lepšie ako jeho príchod už byť nemôže. Samozrejme, neodvážila sa.
    Charlie prikývol. „Pravda. Skúsime to teda zmeniť.“
    Naznačil jej, aby ho nasledovala.
    „Ospravedlňujem sa za meškanie. Zdržali ma povinnosti.“
    „Nevadí, to je v poriadku.“
    „Nie si hladná?“
    Zdalo sa jej, že Charlieho hlas znie oveľa jemnejšie. Gabrielle si pomyslela, že ak bude tak hovoriť stále, do večera sa celkom rozpustí od blaha a vsiakne do rumunskej zeme. Alebo do jeho trička. Pri predstave, ako sa k nemu túli, jej prebehli po chrbte zimomriavky.
    „Ani nie, nemám teraz chuť na jedlo. Mám po cestovaní trochu rozkývaný žalúdok.“
    „Hm, takže ideme najprv priamo do hotela?“
    „Môžeme.“
    „Fajn.“ Charlie ukázal na vzdialený koniec ulice. „Navrhujem odmiestniť sa odtiaľ. Keďže je dnes veľký čarodejnícky sviatok, existuje šanca, že tam bude menej ľudí na meter štvorcový.“
    „Ako povieš. Ty sa tu vyznáš,“ usmiala sa naňho.
    Gabrielle nasledovala Charlieho a so záujmom sa rozhliadala okolo seba. Rumunská čarodejnícka ulička mala oveľa živšiu a temperamentnejšiu atmosféru ako Šikmá ulička v Londýne a zároveň bola chaotickejšia, hlučnejšia a pestrejšia ako tá v Paríži.
    Zastali bokom od hlavného prúdu nakupujúcich čarodejníkov. Charlie sa obrátil ku Gabrielle.
    „Pripravená na premiestnenie? Či žalúdok ešte hnevá? Ak chceš, môžeme si na chvíľu sadnúť do kaviarne, kým sa to nezlepší,“ povedal a ukázal na vývesný štít pár metrov od nich.
    Gabrielline kolená sa zmenili na želé. U Charlieho možno šlo o prirodzenú starostlivosť, zvyk, ktorý u neho vypestovali rodičia a kopa mladších súrodencov, ona to však považovala za očarujúce, že mu záleží na jej zdravotnom stave.
    Dobré znamenie, pomyslela si v duchu.
    Čarodejnica pokrútila hlavou. „Poďme do hotela, chcem si odložiť veci. A potom sa ísť niekam prejsť na čerstvý vzduch. To by ma malo vyliečiť.“
    Venovala mu ďalší zo svojich najlepších úsmevov, odskúšaný na mnohých jedincoch mužského pohlavia.
    „Dobre. Tak... hm, poďme na to. Daj, vezmem ti kufor.“
    Gabrielle mu ho poslušne podala. Tep sa jej zrýchlil. Charlie vedel, kam sa má premiestniť, ona však nie. Bude sa ho musieť pevne držať.
    V duchu sa uškrnula. Naozaj pevne.
    Natiahol k nej ruku. „Chyť sa ma, vezmem nás k hotelu.“
    Keď sa ich dlane dotkli, Gabrielle zaliala vlna horka. Ešte nikdy sa s Charliem nedržali za ruky, pretože na to nebol žiadny dôvod. Rozhodne to bol veľmi príjemný pocit a nevedela si predstaviť, že by to mal byť na dlhú dobu posledný vzájomný dotyk toho typu. Jeho opálená pokožka ostro kontrastovala s jej bledou pleťou.
    „Môžeme?“
    Charlieho otázka prerušila Gabrielline myšlienky, ktoré sa zaoberali jeho ramenami a tým, či je aj pod tričkom taký pekne opálený.
    Prikývla.
    V nasledujúcej sekunde leteli priestorom. Ocitli sa v cieli skôr, než by mohol žalúdok mladej ženy protestovať.
    „A sme tu.“
    Gabrielle okamžite zbadala malý vidiecky hotelík. Nad vstupnými dverami bol nápis U veselých čarodejníkov. Rýchlo si prezrela pestré kvety na oknách, kontrastujúce s jasnomodrými okenicami, upravené okolie a vrchy v pozadí.
    „Napadlo mi, že by sa ti tu mohlo páčiť. Poznám majiteľov, je to veľmi príjemná rodinka a určite sa postarajú o to, aby ti nič nechýbalo.“
    Gabrielle boli v tej chvíli hotelové služby srdečne ukradnuté. Charlie ju ešte stále držal za ruku, a to bolo to jediné, čo ju zaujímalo.
    „Vyzerá to dobre,“ dostala zo seba.
    „Tak poďme dnu.“
    Weasley akoby si len vtedy uvedomil, že jej ešte stále jemne zviera dlaň. Rýchlo ju pustil.
    „Odnesiem ti kufor, netreba naň plytvať mágiou.“
    Neprotestovala. Zbožňovala jeho galantnosť. Dovolila si pohľad zblízka na jeho tvár. Charlie bol čerstvo oholený a ak by sa odvážila nakloniť ešte o niečo bližšie, asi by zacítila vôňu jeho vody po holení.
    Ako pravý džentlmen jej otvoril dvere. Na malej recepcii stretli usmievavú starú čarodejnicu.
    „Alo, Mihaela. Ce mai faci?“
    „Charlie!“ zvolala a objala ho ako obľúbeného vnuka. „Este bine să te văd!“
    Gabrielle ich potichu pozorovala. Charlie si s Rumunkou vymenil pár slov, ktorým nerozumela, ale bolo zaujímavé počúvať ho, ako rozpráva po rumunsky.
    Stará čarodejnica sa na ňu zahľadela. „Este ea prietena ta?“
    Charlie sa rozpačito zasmial a prehrabol si vlasy. „Nu, noi suntem doar... prieteni.“
    „Čo sa pýtala?“
    „Nič dôležité,“ žmurkol na ňu.
    Mihaela nespokojne odfrkla. „Oh, sigur. Tu trebuie să păzească doamnă. Ea este foarte frumoasă.“
    „Da, ea este. Nu va faceti griji, voi face asta.“
    Gabrielle netrpezlivo pohodila hlavou. Strašne chcela vedieť, o čom sa rozprávali. Rumunka si ten pohyb všimla.
    „Ospravedlňujem sa, správame sa nevhodne,“ povedala po anglicky so silným prízvukom. „Musíme hovoriť rečou, ktorej všetci rozumieme.“
    O pár minút už Gabrielle kráčala po schodoch za čarodejnicou. Mihaela jej ukázala izbu a potom ju nechala, aby sa vybalila. Charlie zatiaľ čakal na prízemí.
    S rukami vbok sa poobzerala po izbe. Nebola veľká, ale zariadenie vo vidieckom štýle bolo veľmi vkusné a útulné. Bola spokojná aj s kúpeľňou, ktorá vyzerala, že ju nedávno prerábali.
    Spokojne prikývla.
    Charlie vybral dobre.
    Vyzrela von oknom a zrakom prebehla po zelených horách.
    A teraz čo? Aký je nasledujúci program?
    Nechcelo sa jej ísť na miesta preplnené ľuďmi. Radšej by si vychutnávala prechádzku s Charliem.
    Odvrátila sa od okna a letmo sa prezrela v zrkadle. Potom zamkla izbu a zbehla po schodoch na prízemie.
    Charlie vstal z kresla. „To bolo rýchle.“
    Mykla plecom a usmiala sa. „Nevybalila som si veci, len som si ich nechala v izbe. Aký je program? Kam pôjdeme teraz?“
    „No, poviem ti, aké máme dnes možnosti, a ty si vyber, čo by si chcela robiť.“
    Kým Charlie rozprával, vyšli bok po boku z hotelíka.

    ***


    Ešte bol s Gabrielle iba zopár hodín a napriek tomu si už Charlie želal, aby týždeň skončil a ona konečne odišla. Čím dlhšie ju mal na očiach, tým viac na neho jej vílie čaro pôsobilo. Jej úsmevy a nadšenie zborili akúkoľvek obranu, ktorú proti nej postavil.
    Prišiel prvý večer a Charlie Weasley bol bláznivo zaľúbený.
    Málokedy mal príležitosť rozprávať sa s Gabrielle ako dospelý muž s dospelou (aj keď mladučkou) ženou. Prekvapilo ho, že nie je až taká bláznivá a rozmarná, ako si myslel. Mala slušný prehľad o dianí vo svete, dokázala predkladať logické argumenty a očividne rada diskutovala na rôzne témy. Zaujímala ju situácia a zvyky v Rumunsku. Veľa sa pýtala, chcela, aby zachádzal do detailov, a jednotlivé informácie doslova hltala.
    Keď večer sedeli na terase hotelíka pri osviežujúcich drinkoch, pozoroval jej zanietený výraz a nešťastne premýšľal nad tým, že Gabriellin výlet bude preňho ešte väčšia katastrofa, než čakal. Charlieho presvedčenie, že Gabrielle je rozmaznaná nezrelá Francúzka, tvorilo hlavný štít jeho obrany. Pokiaľ malo jeho pobláznenie pôvod iba v telesnej príťažlivosti, veril, že sa dokáže ovládnuť. Lenže čarodejník mal pocit, že sa do celej záležitosti začínajú vmiešavať city.
    Gabrielle mala príjemný, hoci trochu sarkastický francúzsky humor – presne ten typ, ktorý Charlie obľuboval. Ako s prekvapením zistil, počúvala podobnú hudbu ako on, zaujímala sa o umenie, konkrétne o maliarstvo, a celkovo sa s ňou dalo veľmi dobre porozprávať. Páčil sa mu jej iskrivý smiech, temperamentné gestá a záujem o rôzne veci.
    Je to v háji, vravel si večer, po tom, ako ju nechal v hotelíku a premiestnil sa do svojho prenajatého domčeka. V takom veľkom háji, že východ budem hľadať minimálne do Vianoc!
    Dokedy vydrží tváriť sa, akoby sa nič nedialo? Keď celý čas myslí na to, aké by to bolo bozkávať ju?
    A... nielen to, doplnil v duchu so sarkastickým úsmevom.
    Čo si bude klamať, mladá Delacourová mala podľa jeho osobných kritérií priam ukážkovú postavu. A keď sa občas predklonila alebo jemne zavlnila, tep sa mu okamžite zrýchlil.
    Nemal však na výber. Musel tie zvyšné dni vydržať so zaťatými zubami. Je predsa zásadový chlap, nenechá sa vyviesť z miery nejakou dlhonohou blondínkou!
    Hneď po raňajkách jeho zásady odleteli do vrchných vrstiev atmosféry a len jeho pevná vôľa zabránila tomu, aby Gabrielle neschmatol a nevybozkával.
    Zbehla po schodoch ako žiarivý plavovlasý víchor – čerstvo umyté vlasy jej doslova lietali okolo hlavy, oči žiarili a jej nadšené úsmevy by prinútili aj chromého tancovať.
    Charlie vzal Gabrielle do hlavného mesta. Bola to jej prosba aspoň jeden deň stráviť v Bukurešti. Z mladej Delacourovej sa ihneď po primiestnení stala nadšená turistka. Ťahala Charlieho po najrôznejších uliciach, nadchýnala sa skrytými čarovnými zákutiami, neustále sa vypytovala na dejiny Rumunska a pátrala po historických stavbách.
    Musel sa usmievať, keď ju pozoroval, ako si píše poznámky na mapu mesta a snaží sa vymyslieť vhodnú trasu, ktorá by pokrývala všetky dôležité pamätihodnosti.
    Prechádzajúc okolo francúzskej reštaurácie Charlie navrhol, aby sa tam šli naobedovať, ale Gabrielle to rázne zamietla. Chcela ochutnať tradičné rumunské jedlá. S vyhlásením, že francúzskej kuchyne má dosť po celý rok, vošla do najbližšej rumunskej reštaurácie. Charliemu sa zdalo, akoby sa mu romantická atmosféra vysmievala, kým si objednávali jedlo. Pri susednom stole sedel mladý zaľúbený pár, ktorý si celý čas nechutne sladko hrkútal, neustále sa držali za ruky a pri každej príležitosti sa pobozkali. Snažil sa namiesto nich vnímať veselú skupinu mladých muklov, ktorí sa nahlas rozprávali o východnej Európe.
    Po výdatnom obede pokračovali v spoznávaní mesta. So západom slnka začalo Charlieho napätie trochu povoľovať. Tešil sa na to, že čoskoro nechá Gabrielle v hotelíku pod Mihaeliným bedlivým pohľadom a vráti sa do svojho domu, kde si bude môcť vydýchnuť a psychicky sa pripraviť na ďalší deň v jej očarujúcej spoločnosti.
    Gabrielle však mala iné predstavy o trávení večera. Charlieho skoro porazilo, keď vyhlásila, že chce navštíviť nejaký dobrý klub a zatancovať si medzi domácimi Rumunmi.
    Tak predsa, pomyslel si s istou dávkou zadosťučinenia. Teraz sa ukáže, že je rovnaká ako všetky mladučké baby, s ktorými som bol doteraz vonku. Tanec, drinky a zábava za moje peniaze. A ešte budem mať čo robiť, aby som od nej odohnal všetkých dotieravcov.
    Čakal na Gabrielle pred hotelíkom a vychutnával chladivý vánok, ktorý odháňal zvyšky horúčavy. Keď začul Gabriellin hlas, neodolal a vošiel dnu.
    Opierala sa o recepčný pult a nadšene sa o niečom zhovárala s Mihaelou.
    Charlie sa zarazil a na pár krátkych sekúnd zostal stáť medzi dverami s rukou na kľučke. Žalúdok sa mu rozhojdal a teplota krvi začala stúpať. Gabrielle totiž vymenila úzke džínsy a jednoduché tričko za krátku sukňu a letný top s ramienkami. Namiesto tenisiek mala obuté sandále s opätkami.
    Nasucho preglgol. Sukňa odhaľovala iba kúsok z jej stehien, stačilo to však na to, aby zatúžil aj po odhalení zvyšku.
    „Charlie,“ Mihaela na neho zamávala. „Práve som Gabrielle hovorila, že by ste mohli zájsť do Melody klubu. Dnes tam určite budú hrať príjemnú hudbu na tancovanie.“
    Pomaly podišiel k nim. „Melody? To mi niečo hovorí...“
    „Džezový klub neďaleko našej čarodejníckej uličky. Smerom k muklovskej železničnej stanici...“
    „Ah, už asi viem, ktorý to je.“
    Pozrela naňho so žiarivým úsmevom. „Mihaela ma odhovorila od klasickej diskotéky. Vraj sa mi v Melody bude páčiť oveľa viac.“
    Rumunka odfrkla. „Pch, diskotéky. Čo vás tam len ťahá? Hlučná neznesiteľná hudba, obrovské množstvo ľudí, kopa opilcov a bohviečo ešte. Za mojich čias bola zábava elegantná, štýlová,“ usmiala sa a ladne mávla rukou. „Mali by ste ísť radšej do Melody. To bude niečo pre vás.“
    Gabrielle prosebne pozrela na Charlieho. „Nezájdeme sa tam pozrieť?“
    Nedokázal jej povedať nie. „No, môžeme to skúsiť.“
    „Skvelé!“ zvolala.
    O pár minút už kráčali k Melody klubu. Charlie sa snažil nedívať sa na ňu pričasto, nebolo to však jednoduché. Elegantné oblečenie zvýrazňovalo jej krivky a nedovolilo jeho fantázii oddychovať. Mesto bolo plné ľudí a zopár Rumunov nahlas okomentovalo Gabriellinu krásu. Charlie zakaždým preventívne siahol na prútik. Víla po jeho boku všetky poznámky ignorovala.
    Weasley sa modlil, aby bolo Melody plné na prasknutie a nenašiel sa pre nich žiadny stôl. Bohužiaľ, veľmi ochotný rumunský čašník ich zaviedol do tlmene osvetleného kúta veľkej elegantnej sály a usadil ich pri stole pre dvoch. Čoskoro na to začala hrať kapela. Gabrielle sa spýtala na Charlieho prácu, a tak strávili dlhú chvíľu rozhovorom. Potom naňho pozrela spoza dlhých mihalníc.
    „Charlie?“
    „Hm?“
    „Aký máš vlastne vzťah k tancu? Dotiahla som ťa sem, lebo som strašne chcela ísť niekam von, zatancovať si, ale vlastne ani neviem, či ťa to baví alebo vyznávaš typické chlapské heslo tanec je pre blbcov...
    Zasmial sa. „A čo ak by som to heslo naozaj vyznával?“
    „Tak by som si asi dnes nezatancovala, čo?“
    Charlie v zásade nemal nič proti tancovaniu. Nikdy sa tomu nejako extra nevenoval, ale vedel dosť o tom, ako viesť ženu na parkete. Chvíľu seriózne uvažoval nad tým, že sa zahrá na tanečné drevo, no pokušenie nad ním zase zvíťazilo.
    „Počkaj, nech si dám ešte jeden pohár vína, a potom sa môžeš pokúsiť dotiahnuť ma na parket.“
    Gabrielle sa zasmiala. „Platí.“
    Hneď, ako zmizla posledná kvapka z pohára, Gabrielle vstala a odtiahla ho medzi tancujúcich. Bolo to veľmi príjemné držať ju okolo pása a točiť sa s ňou v rytme hudby. Charlie samozrejme udržiaval patričný odstup. Nevedel, ako by zareagoval, ak by sa dostala príliš blízko. Nakoniec to však bola celkom zábava, aj keď sa nedokázal úplne uvoľniť. Tesne po polnoci začali Gabrielle klipkať oči. Charlie rázne zmietol jej protesty. Zaplatil účet a spolu sa premiestnili k hotelíku.
    Mihaela sedela na verande v hojdacom kresle a chcela vedieť všetky detaily o klube a hudbe, ktorú tam hrali. Charlie využil príležitosť; letmo sa s nimi rozlúčil a odmiestnil sa.
    Ďalší nekonečný deň úspešne za mnou, pomyslel si. Horšie to už snáď nebude.
    Lenže na druhý deň Gabrielle dostala nový nápad.

    ***


    Sedela pred zrkadlom a zúrivo si rozčesávala zlaté vlasy. Už bola tak blízko! Dokonca sa jej podarilo donútiť ho tancovať. A že mu to šlo prekvapivo dobre...
    Tisíckrát mohla využiť atmosféru a aspoň mu naznačiť, že jediné, čo naozaj chce, sú jeho objatia a bozky. Mohla mu narovinu povedať o svojich citoch a vyriešiť to raz a navždy, lenže znova sa neodvážila.
    Dočerta, prečo musíš byť zrazu taký zbabelec? Prečo si nevedela zo seba dostať nejakú trápnu vetu typu Charlie-mám-ťa-rada?
    Niekoľkokrát počas večera sa zhlboka nadýchla, rozhodnutá povedať mu to, ale v poslednej sekunde sa zbabelo stiahla. Predsa len, bola to trochu zvláštna situácia. Charlie nebol iba kvázi-kamarát; jeho rodinný vzťah s Billom celú záležitosť dosť komplikoval. Od sklamania ju aj únava prešla. Dlho do noci prechádzala hore-dolu po izbe a snažila sa dospieť k nejakému rozhodnutiu.
    Postupne sa jej v hlave začínal rodiť nový nápad. Charlie počas rozhovoru spomenul niektoré zážitky zo stanovačky s Billom. Dvaja najstarší weasleyovskí synovia pred rokmi zaviedli zvyk chodiť na muklovskú stanovačku. Každé leto si zbalili stan, spacáky, jedlo a kopu užitočných vecí a na týždeň alebo dva zmizli v britskej prírode. Niekedy išli vo väčšej skupine, inokedy lozili po horách len oni dvaja a pri táboráku rozoberali svoje problémy a navzájom si radili; preto mali Bill a Charlie vzťah takmer ako dvojčatá. Gabrielle si spočiatku nevedela predstaviť, že by šla niekam do lesa alebo na lúku a snažila sa všetko robiť bez použitia prútika, nehovoriac o tom, že muklovské stany nemali kúpeľne ani pohodlné postele. No ako tak nad tým uvažovala, postupne si začínala uvedomovať čaro obyčajného stanu – jeho obmedzené priestory, neustále štuchanie sa lakťami a potkýnanie sa o kolená toho druhého. Hviezdnaté nebo, svieži vzduch, šumenie lesa a len oni dvaja s Charliem – parádna romantika.
    Líhala si do postele rozrušená a nedočkavá. Bola rozhodnutá prehovoriť Charlieho, aby ju vzal na stanovačku do rumunskej prírody. Od rána mu nedala pokoj; Weasley spočiatku nebol nadšený a z nejakého neznámeho dôvodu sa mu Gabriellin návrh nepozdával, napokon však kapituloval. Ešte v ten istý deň nachystali všetky potrebné veci a ďalšie ráno sa s ňou premiestnil do srdca rumunských Karpát. Cez deň lozili po lesoch a lúkach, vychutnávali si pohľady z vrcholov nižších kopcov a viedli dlhé diskusie o čarodejníckych zákonoch. Tesne pred zotmením Charlie rozložil stan na neveľkej čistine a založil oheň. Gabrielle bola nesmierne unavená, no nechcela sa vzdať jeho spoločnosti. Vydržala to do polnoci, potom ju Charlie so smiechom poslal spať.
    „A môžem použiť prútik aspoň na to, aby som si pohľadala veci na spanie?“ spýtala sa so zívnutím.
    „Že si to ty... Dobre, v tomto prípade to máš povolené,“ usmial sa.
    „Výborne. Tebe sa ešte nechce spať?“ spýtala sa nesmelo. „Teba turistika nezničila?“
    Mykol plecom. „Som zvyknutý na ťažšie pochody. Ale čoskoro aj ja vleziem do spacáka.“
    Gabrielle poskočilo srdce.
    Charlie sa zahľadel na hviezdy a zamyslene povedal: „Dnes je krásna noc. Asi budem spať tu, pod holým nebom.“
    Mladá čarodejnica zaškrípala zubami. Radšej nič nepovedala a vliezla do tmavého stanu.
    Dočerta, dočerta, dočerta! To snáď nie je pravda! Teperíme sa cez polovicu Rumunska a on vyhlási, že bude spať vonku! To mi asi robí naschvál!
    S povzdychom sa prezliekla a použila prútik na predspánkovú hygienu. Nechcelo sa jej umývať sa v studenej vode. Rýchlo vliezla do spacáka. V horách bolo chladno a v tenkom tričku a flanelových nohaviciach do polovice lýtok jej začínala byť zima. Pokúšala sa zahriať a myslela na to, ako by jej Charlieho objatie v tej chvíli prišlo vhod.
    Čoskoro ju premohla únava. Oči sa jej začali zatvárať a vedomie sa vydalo na cestu do snovej ríše. Zaspala.
    Nevedela, aký dlhý čas prešiel, keď sa zobudila na to, že ju čosi udrelo do nohy.
    „Kurník-šopa!“
    „Charlie?“ spýtala sa ospalo, žmúriac v nepreniknuteľnej tme.
    „Ah, zobudil som ťa? Prepáč. Chcel som si len vziať veci na prezlečenie, zabudol som si ich tu v ruksaku.“
    Začula slabý šuchot.
    „Niekam mi spadol prútik, neviem ho nájsť v tejto kope oblečenia a spacákov. Nepoužiješ svoj, aby sme mali trochu svetla?“
    „Okej, počkaj.“
    Gabrielle automaticky siahla pod malý vankúš a zovrela prútik v dlaniach, no potom sa zarazila. Ospalosť zmizla. Nebola to presne tá situácia, na ktorú čakala? Obaja nasúkaní v malom stane, obklopení priateľskou tmou... Srdce jej začalo skákať ako rosnička po piatich pivách.
    Posadila sa, nechávajúc prútik pod vankúšom. Tma bola taká hustá, že nedokázala rozoznať Charlieho obrysy.
    Natiahla ruku pred seba. „Kde si? Nevidím ťa.“
    „Máš svoj prútik?“
    Končekmi prstov sa dotkla Charlieho ruky. Jeho pokožka bola studená a jej horúcej dlani ten chlad prinášal príjemnú úľavu. Zľahka nahmatala Charlieho plece a krk. Udivovalo ju, že mu nebola zima a vydržal sedieť pri ohni len v tričku a turistických nohaviciach.
    Pomaly sa nadýchla a prisunula sa bližšie k nemu. Všetky myšlienky jej z hlavy vyleteli; vnímala len jeho blízkosť, o to vzrušujúcejšiu, že ho nevidela a mohla sa spoliehať len na dotyky a sluch.
    Jemne sa dotkla Charlieho sánky. Ani sa nepohol. Gabrielle akoby to ešte väčšmi vyprovokovalo. V tej chvíli ho chcela pobozkať tak veľmi, až to skoro bolelo.
    A prečo nie?, pomyslela si.
    Naklonila sa k nemu. Na líci zacítila Charlieho dych. Obrátila tým smerom tvár. Jej prsty takmer ihneď našli jeho nos. S divoko tlčúcim srdcom sa nahla a perami sa zľahka dotkla tých jeho.
    Privrela oči, zatiaľ čo ňou prebehla vzrušujúca triaška. Po kratučkej chvíli sa mierne odtiahla. Charlie nijako nereagoval a Gabrielle bola odrazu vďačná za tmu.
    Ty si hus! Taká neskutočne sprostá hus!, vynadala si v duchu. Všetko si to pokazila. Ako sa teraz budeš k nemu správať? Merlin, čo na to vlastne povie on? Ako zareaguje?
    Gabrielle sa zdalo, že ticho sa prehĺbilo. Sklonila hlavu a zavrela oči.
    To je trapas. Zabite ma niekto.
    Zrazu ju Charlieho ruky objali okolo pása. Prekvapene vydýchla, keď zacítila na líci jeho pery. Charlie ju nedočkavo pobozkal a v Gabrielle akoby vybuchla krabica farebných ohňostrojov. Pevne sa k nemu pritisla, nechajúc sa unášať jeho vášňou.
    Charlie sa k nej mierne nahol, aby si uvoľnil stŕpnuté koleno, pri tom pohybe však stratil rovnováhu. S tlmeným žuchnutím sa zvalili do mäkkej kopy spacákov. Gabrielle sa zachichotala. Charlie ju znova pevne uväznil v náručí. Minúty sa spomalili, keď vychutnávali vzájomnú blízkosť a nežnosti.
    „Si si istý, že chceš spať vonku?“ spýtala sa Gabrielle po dlhej chvíli nevinným tónom, túliac sa k nemu.
    „Hm, už ani nie. Prečo?“ spýtal sa a v hlase mu zaznel smiech.
    „Lebo je zima. Budem potrebovať v noci zahriať. A... chcela by som spať pri tebe.“
    Cítila, ako jej očerveneli líca, ako keby bola mladučká pubertiačka.
    „Nebudem klamať, takej prosbe sa odolať nedá.“ Charlieho hlas doslova priadol. Pobozkal Gabrielle šiju. „Čokoľvek si bude moja krásna dáma želať.“
    Pri tých slovách sa jej zdalo, že sa roztopí a odparí do vzduchu. Ešte nikdy jej nikto nič také nepovedal. Vlastne povedal, aspoň sa jej tak marilo, ale určite nie takým hlbokým rozochvievajúcim sexi hlasom, od ktorého sa jej takmer zošúverili ponožky.
    „Mhm, v tom prípade si želám vašu neustálu hrejivú prítomnosť, monsieur.“
    „Ideálna izbová, pardon, stanová teplota – tridsaťpäť celých sedem stupňa?“ spýtal sa pobavene. „Poznám zopár spôsobov, ako to dosiahnuť,“ zašepkal a znova ju pobozkal.
    Charlie bozk prehĺbil a Gabrielle si pomyslela, že ak to bude tak pokračovať, čoskoro sa im uvarí nakladaná zelenina, odložená v ruksakoch. Hanblivo sa od neho odtiahla a zaborila si tvár do jeho trička. Ich zrýchlený dych sa postupne upokojil, rovnako aj bláznivý ohňostroj, ktorý vystrájal v Gabriellinej duši. Šťastne privrela oči a nechala sa ukolísať tmou a Charlieho blízkosťou.
    Zľahka jej pohladkal chrbát. „Hej, necháš ma prezliecť sa?“
    „Nie,“ zamrmlala.
    Charlie sa potichu zasmial. „Ale moje pyžamové tričko vonia lepšie.“
    Pár sekúnd tú informáciu analyzovala. Napokon povolila zovretie.
    „Tak fajn.“
    Odtiahol sa. „Aha, aj môj prútik sa našiel.“
    Zjavilo sa mihotavé svetlo. Gabrielle si zatienila tvár vankúšikom, ktorý si vzala na stanovačku so sebou. Takmer ihneď však spoza neho vykukla, zvedavá na to, či na dobrú noc dostane pohľad na Charlieho svalnaté ramená, lenže čarodejník vyliezol zo stanu a Gabrielle videla len to, ako jeho turistické oblečenie a spodné prádlo pristálo na kôpke pri vchode do stanu. Nadvihla obočie, pobavene sa usmievajúc. Charlie vliezol späť do stanu, oblečený v rozťahanom tričku a trenírkach.
    S neporiadkom v stane si ťažkú hlavu nerobili. Gabrielle si okamžite pritiahla Charlieho k sebe a so spokojným povzdychom zavrela oči. Zaspali tesne pritúlení k sebe.

    « Predošlá kapitola
    (Zdržané)
    Nasledujúca kapitola »
    (Splnené)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.238.72.180
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    Absťák...

    ... je sviňa. Poznám. Inak dnes som si sadla k pokračovaniu, mám zatiaľ iba dve strany. Ale tvoj koment ma nakopol. Idem si dať večeru a potom - čestné slovo - píšem, kým nebude kapitola hotová!

    Pridal(a): Bruja, 30. 10. 2011 02:58:19

    nadin

    Bruja, vieš čo je absťák????
    Asi nie, lebo inak by si nás (MŇA!!!) netrápila a pridala pokračovanie....
    ááááááááááááááách!

    Pridal(a): 95.102.244.153

    Re: aaaaaaaaaaaa

    "to byl radostný výkřik nejen nad přidáním komentu, ale hlavně nad délkou :D"
    Ja z tvojho komentu nemôžem! :D :D :D To s tým litrom vína by asi aj bola pravda, myslím, že by ti to Charlie potvrdil, ak by sme mu dali priestor na vyjadrenie. :)
    Pošlem ramenaté telo, pošlem - v ďalšej kapitole. Mám už niečo napísané, len mi to teraz ide ťažšie. Musím si od toho trochu oddýchnuť, aby som sa im zase vedela dostať do hláv. Budem teraz pol roka v Nemecku, tak po večeroch budem asi písať, aby som sa neunudila. ;)
    Ďaaaaaaaaakujem za dlhýýýý komentár!!

    Pridal(a): Bruja, 07. 10. 2011 18:49:50

    Re: NADIN

    Ďakujem za komentík. Som strašne rada, že sa ti to páčilo! Ah, idem sa potichu vytešovať. :-)

    Pridal(a): Bruja, 07. 10. 2011 18:45:18

    Re: OH YES!!

    Georgianka, ďakujem!!! Na lepšiu odpoveď sa v tejto chvíli nezmôžem. Ďakujem!

    Pridal(a): Bruja, 07. 10. 2011 18:43:37

    aaaaaaaaaaaa

    to byl radostný výkřik nejen nad přidáním kapitolky, ale hlavně nad délkou :D
    Může mi někdo vysvětlit, kde se ten Weasley fláká, když jí má vítat s otevřenou náručí a oslavným tancem?
    Kouzelnická celnice, dobrý nápad. Ještě by ji mohli šacovat :D :D :D
    Co tam dělaj ta oplzla?
    Huráááá, zrzek je tu :D
    Pro ty, kterým nešlo přeložit - héééč do čestiny to překládá :D
    Se mu z Gabči zapálej ponožky, se mi zdá :D
    Hochu, co sis uvařil, to si taky spapkej :D
    Wau, bar - tmavé kouty, tady by mohlo dojít k akci, zvlášť když si naše víla vybrala vhodné zbraně, jako sukni, top ... :D
    Tanec, oh odpadám do říše vlastní soukromé fantazie. Jako ty jejich rozhovory mě dostávaj. Ještě mě nech vypít tak litr vína a vrhnu se na tebe přímo na parketě - no tak originál byl jinak :D tak po jedné skleničce si půjdu zatančit. Moje znělo líp :D
    Tak stanovat se jí zachtělo? A vezmou nás sebou?
    To je bl... on bude spát venku, když má uvnitř zajímavou blondýnu?
    Nebude spát venku hi hi hi :D
    No konečně se holka odhodlala a přes Charlieho dlouhé vedení se dostala až k jeho mazlení vrrrrr.
    Hele taky mi začala být nějaká zima, nechceš mi posat jedno pěkné ramenaté tělo?
    Já už se lekla, že zpátky vleze úplně na Adama, když si tak zvesela odkládal :D
    oh, řeknu ti to jednoduše. Nádherná úchvatná skvělá kapitolka. Nejen že byla krásně dlouhá, ona byla i perfektně napsaná a nabytá akcí. A to zakončení hmmmmmm. Jsem zvědavá, co jim na to řeknou doma :D A co na to Charlieho přítulkině :D

    Pridal(a): Chavelierka, 08. 09. 2011 04:19:18

    nadin

    Inak som celkom normálna...

    Pridal(a): 95.102.216.198

    nadin

    Wau! Huka čaka! Ja si zas zatancujem indiánsky tanec oslavnej radosti!
    Skvelé, božské, eňo ňuňo tip top!
    Charlie je borec! Jeho zrýchlenie z pseudo studeného čumáka na stanového ohrievača, sa rovná zrýchleniu ferari. A to stačil iba maličký božtek. Mňáu!
    ĎAKUJEM!

    Pridal(a): 95.102.216.198

    oh yes!!

    Georgiana má Vianoce!! a potrebuje šampanské.. a aj v jej vnútri sa odohráva ohňostroj a chcela by nahlas zakričať od radosti:D:D
    dosť už o mne v tretej osobe..:p
    joj, toto je také perfektné, úplne parádne, ty si prosto higher lever, Brujita;);) výborné, vynikajúco napísané.. tak skvele, že ti nechávam čiarky za kurzívou:D:D

    Pridal(a): Georgiana, 07. 09. 2011 07:42:12
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates