Poviedka

Krátko pred smrťou

Krátky popis:
Táto jednorázovka je môj prvý príspevok. Je veľmi krátka, ale snažila som sa.....no to posúdite vy. Príbeh sa odohráva niekoľko hodín po vojne. Hlavným hrdinom je smrteľne zranený vojak, ktorý spomína na svoj život. Dúfam, že sa vám to bude páčiť aj keď je to veeeeeľmi krátke. Ospravedlňujem sa za chyby.

Typ: Jednorázovka
Autor: Death_Anime
Dátum a čas pridania: 04. 02. 2012 14:37:04
Veková hranica: 12+
Počet prezretí: 86
Tagy: Fiction, Iná FanFiction, slovenčina, romantika, dráma

Je tmavá noc. Po troch dňoch nastal konečne pokoj. Nikde nie je ani živej duše. Všade leží len kopa mŕtvol, ktoré tu zanechala vojna. No jedna živá duša sa tu predsa len našla.
Po mesiacom osvetlenej cestičke kráčal mladý bojovník. Aj keď vojna skončila, on sa neponáhľal domov. Naopak. Šiel pomaly. Počúval vlastné kroky a pomalý dych. Po niekoľkých krokoch zastal. Vyčerpaný dopadol na zem. Znovu zavládlo ticho.

Ak sa bojíte smrti, nemáte sa začo hanbiť. Ja som sa tiež bál. Bál som sa, že stratím to, čo najviac milujem: Svoju ženu a synčeka. Prišla však vojna a moja rodina sa stala jej obeťou. Vtedy som stratil všetko. Strach zmizol. S ním aj city a ľútosť. Všetko toto nahradil hnev. Moji priatelia sa mi začali vyhýbať. Vstúpil som do armády. Po troch rokoch som sa dopracoval až na hodnosť kapitána. Vojnu sme vyhrali a po dvoch rokoch ma povýšili na hodnosť plukovníka. Nenávisť medzi krajinami však neskončila a znovu vypukla vojna. Tentoraz však bolo všetko inak. Boj trval len tri dni. Nepriatelia mali síce o celé tisícky vojakov viac, no my sme ich bez milosti zabíjali jedného po druhom. Nezostalo nám veľa vojakov, ale stále sme bojovali. Nepriateľov ubúdalo a s nimi aj nás. Tretí deň večer všetko skončilo. Na bojovom poli nezostal nikto živý. Okrem mňa. Pripadám si ako zradca. Moji priatelia umreli. Na svete mi nikto nezostal. Moje vnútro zožiera prázdnota. Možno len ten mesiac, čo svieti na moje bezvládne telo, dokáže zoceliť tie diery v srdci. Telo mám ťažké. Nedokážem ani len dvihnúť hlavu... No to už nemusím. Zmieril som sa s tým, že sa nedožijem rána. Necítim strach zo smrti. Nie. Bojím sa len toho, že ich tam na druhom svete nestretnem. Že už viac neuvidím nádherné zelené oči mojej ženy a jej šťastný úsmev, a už nezapočujem sladký smiech môjho ročného synčeka. Nič viac si neželám, len ich znovu zbadať....

Muž ležiaci na zemi zatvoril oči. Pomaly čakal na smrť. S prvými lúčmi slnka prišiel aj smiech, ktorý vytrhol muža zo sna. Otvoril chladné oči a pozrel sa na neznámych. Vedľa neho sedela jeho žena a na jej kolenách sedel malý chlapček. Žena sa zohla k ležiacemu mužovi a nežne mu chytila chladnú ruku. On jej pozrel do nádherných zelených očí a usmial sa. Rana v boku, ktorú utrpel v boji dokončila svoju prácu. Znovu zavládlo ticho.

Komentáre

z iného súdka

páči sa mi tento úryvok(nie len pre to, že je krátky :)) ale tiež, že si sa vedela pozrieť aj na takúto prirodzenú súčasť života akou je smrť a zmierenie sa s ňou. Pekné

Pridal(a): Aerin Melian, 09. 02. 2012 13:13:15

Pekný začiatok

Keďže toto je fantasy stránka, som rátala s fantasy poviedkou, ale tento útržok zo života zomierajúceho vojaka ma nesklamal. Je to pekné, že venuješ pozornosť bezmenným vojakom, ktorí sú obete každého boja, a nie len superhrdinom so zázračnými schopnosťami, ktorí zachráňujú svet. Vo veľa fantasy knihách sa na tento fakt úplne zabúda.

Pridal(a): Flavel, 04. 02. 2012 19:57:43

V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates