Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

čarodej zo Stredozeme

1. kapitola - Adrahil a Eowen

Krátky popis:
Môj pokus o FanFiction, bude sa odohrávať v Stredozemi. Môj vlastný vymyslený príbeh, nič z PP. Objavia sa niektoré postavy z kníh; Elrond, napríklad.
Časová os:

Tretí vek:
1975 - Alex sa objavuje v Stredozemi, pád Angmaru.
1976 - Založenie Striebornej vyhne.
2050 - Eärnur, posledný kráľ Gondoru, sa stratil, odteraz vládnu v mene kráľa Správcovia.
2055 – Počas lovu sa Alex stráca. (Návrat do nášho sveta.)
2136 – Alex a Susan sa dostávajú do Stredozeme. 160. výročie založenia Striebornej Vyhne.


Typ: Viackapitolová
Autor: Sirius
Dátum a čas pridania: 05. 05. 2012 04:06:06
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: nie
Počet prezretí: 2811
Tagy: FanFiction, Fantasy, Pán Prsteňov, slovenčina, dobrodružné, humor


Hodnotenie užívateľov: 73.3% / Hlasovalo: 3
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Všetci ho poznáte, niektorí ste ho čítali niektorý videli filmy. Ale každého z vás zasiahol. Podnietil vašu predstavivosť, túžbu po dobrodružstve. Spolu z hrdinami ste putovali do Roklinky. Cez temnotu Morie. A preháňali sa na koňoch po šírych pláňach Rohanu. Bojovali po boku mužov Západu, pod vedením veľkých kráľov ľudí. To všetko a ešte viac vo vašej fantázií. To všetko vám dal profesor Tolkien a jeho Pán Prsteňov aj ostatné príbehy zo Stredozeme. No pre vás to boli len príbehy. Ale ja ...ja som to všetko zažil. A teraz vám o tom porozprávam.

    Tak kde začať, najlepšie asi bude keď sa predstavím. Volám sa Alexander Cross, a časť mojej rodiny pochádza zo Stredozeme. Áno, presne z tej, ktorú pre svoje príbehy vymyslel Tolkien. No nie tak úplne vymyslel, ako skôr objavil. No to nič nemení na hodnote jeho príbehov, pretože niektoré sám zažil. Ako už ste určite pochopili, bol to jeden z mojich predkov. Moja rodina totiž nie je tak úplne obyčajná. Členovia mojej rodiny dokážu prechádzať medzi svetmi. Síce túto schopnosť neovládajú, ale keď je to potrebné z ničoho nič sa presunú do Ardy. Každý člen mojej rodiny aspoň raz v živote Ardu navštívil. Deti, ktorých jeden z rodičov bol človek z nášho sveta a druhý z Ardy, majú zvláštne schopnosti. Napríklad ja som veľmi mocný čarodej. Môj otec bol Anglický vojak, matka elfka z Elrondovho domu. Prvý krát som sa do Stredozeme dostal, keď som mal dvadsaťtri rokov. Raz som zaspal a keď som sa zobudil, ležal som na kraji Fangornského lesa. V Stredozemi som pobudol osemdesiat rokov. Aha, skoro som zabudol na jeden dôležitý detail. Čas tam a v našom svete nie vždy plynie rovnako, keď som sa vrátil, v našom svete ubehol len týždeň. A ja som ostarol len o ten týždeň, hoci keď som opúšťal Stredozem, mal som nad sto rokov. Tak trocha Narnijské, čo poviete? Ale k veci, príbeh, ktorý vám rozpoviem, sa bude týkať mojej druhej návštevy v Stredozemi. Táto druhá návšteva bola zvláštna nie len tým, že sa nikto z rodiny do Stredozeme nedostal dva krát, ale hlavne tým, že spolu so mnou sa do tam dostala aj moja kamarátka. Takže začneme od začiatku.

    Bolo to približne dva roky po mojej prvej návšteve. Pomaly som si zvykal na normálny život. Predsa len, mal som v hlave spomienky za sto rokov. A ešte k tomu z dvoch rôznych svetov. Podarilo sa mi presvedčiť samého seb,a že to bol iba bláznivý sen. No v jeden večer sa to zmenilo. Spolu so Susan sme sa vrátili z kina a rozhodil sme s,a že si pozrieme ešte niečo v telke. Počas sledovania televízie sme obaja zaspali.
    Že sa niečo zmenilo, som poznal okamžite. Najprv som si myslel, že sa mi sníva o mojej prvej návšteve Ardy. No niečo bolo iné, cítil som, ako sa o mňa opiera Susan a pravidelne oddychuje. Keď som otvoril oči, sprvu ma oslepilo ostré svetlo. Slnečné lúče prenikali cez listy a konáre stromu, pod ktorým sme ležali. Zacítil som vlhkosť, zrejme bolo po daždi. Keď si oči zvykli na svetlo, rozhliadol som sa. Ležali sme na malej čistine pod veľkým stromom. Miesto, kde sme sa nachádzali, obklopovali vysoké kríky. Podľa množstva svetla som usudzoval, že sa nachádzame na kraji lesa. V prvom rade som musel zistiť, kde presne sme. Podišiel som ku kríkom a ponad ne som sa rozhliadol. Mal som pravdu, boli sme na samom okraji lesa. Za kríkmi sa rozprestierali obrovské trávnaté pláne. Rohan, napadlo mi prvé, keď som hľadel na more trávy. Domov pánov koní, zvláštne bolo, že aj pri mojej prvej návšteve som sa tiež zjavil v Rohane. Široko ďaleko som nevidel ani živú dušu. To ma trocha upokojilo, ešte som nebol pripravený niekoho stretnúť. A určite som nebol pripravený na prípadný boj. Síce som cítil, ako sa vo mne prebúdza moja moc, stále to nebolo ono. Teraz by som mal zistiť, kedy som sa tu objavil, čiže aký je rok. A na tom musím nájsť nejakých ľudí. Stále som bol ohromený z toho, že som späť, že som úplne zabudol, že nie som sám. Že je tu niekto so mnou, mi pripomenul až šuchot trávy, keď sa Susan v spánku pohla. Nechal som všetky úvahy tak a otočil som sa. Susan spala pokojne ďalej, nemohol som uveriť tomu, že tu je. Bolo zvláštne, keď si odmyslím, že som sa nachádzal vo „vymyslenom“ svete. No nemalo zmysel nad tým veľmi uvažovať, museli sme sa čo najskôr pohnúť a nájsť nejakú dedinu. Síce deň ešte len začal, no nejakú nájsť nám mohlo zabrať dosť času a na noc pod hviezdami som si práve teraz netrúfal. Kľakol som si k nej a jemne ňou zatriasol. Niečo zašomrala, no spala ďalej. Tak som ňou zatriasol poriadne. To ju okamžite prebralo.
    „Čo, čo sa robí?“ spýtala sa ešte ospalým hlasom. Nechal som ju nech sa celkom preberie. Keď si uvedomila, že už nie je u mňa v obývačke opýtala sa:
    „Kde to som?“ Určite si myslela, že je to sen. Prirodzená reakcia, tiež som si to prvý krát myslel. Hoci som vtedy presne vedel, kde som, myseľ to nechcela akceptovať. Počkal som, kým prestane pozorovať okolie a zameria sa na mňa. Medzitým som premýšľal, čo jej poviem. Najlepšie asi bude to na ňu vybaliť. Snáď to vstrebe.
    „Sme v Stredozemi, áno v tej, a áno je skutočná, nie nie je to sen,“ vysypal som na ňu a čakal čo sa stane. Rukami začala prechádzať po tráve, zdvíhala kamienky a kúsky zeme. Zrejmd sa chcela presvedčiť, či je to skutočné. Nakoniec však zrejme akceptovala fakt, že je. Pomohol som jej vstať.
    „Musíme nájsť nejaké sídlo,“ vysvetlil som jej.
    „Kde presne sme?“ chcela vedieť.
    „Niekde na hranici Fangornu a Rohanu. Možno niekde blízko Rohanskej brány.“ Nič nepovedala, len prikývla. Vedel som, že sa jej v hlave premietla mapa Stredozeme z kníh o Pánovi Prsteňov.
    „Ktorým smerom pôjdeme?“ chcela vedieť. Nad tým som ešte nepremýšľal. Najlepšie asi bude držať sa hranice lesa. Smerom na východ, k Entve. Kým som nevedel, v akom období sme sa ocitli, chcel som sa vyhnúť Isengardu.
    „Ešte niečo pre prípad, že niekoho stretneme, sme príbuzní, bratranec a sesternica. Ja sa volám Adrahil, ty Eowen. Pochádzame z Anorienu a cestou do Eregionu nás prepadli. Rozumieš?“ Keď prikývla, vybrali sme sa na cestu.
    Do večera sme sa dostali k Entve. Unavene sme si sadli a Susan sledovala zapadajúce slnko. No ja som mal iné starosti. Stalo sa to, čoho som sa obával - zastihla nás noc a nikde v dohľade nebolo živej duše. Teda aspoň som si to myslel, dovtedy, kým som nezačul v diaľke nezreteľné hlasy. Akoby volali nejaké meno, vzápätí som na druhom brehu v hustnúcej tme zazrel pochodne. Určite niekoho hľadali. Čo hľadajú mi vzápätí objasnil detský výkrik, ktorý prišiel priamo z lesa. Nemal som čas rozmýšľať, dobre som vedel čo sa môže v lese skrývať. Chytil som Susan za ruku a odviedol k neďalekému padnutému stromu. Prikázal som jej, aby sa ukryla do priehlbiny pod ním, a aby nevyliezala, až kým ju nezavolám. Vyzerala síce trocha vystrašene, no urobila ako som jej kázal. Keď som vbehol do lesa, nemusel som dieťa, ktoré kričalo, ani dlho hľadať. Len pár metrov od hranice lesa som na malej čistinke narazil na chlapca, asi desaťročného. Keď do mňa vrazil, spadol na zem.
    „Si v poriadku?“ opýtal som sa a kľakol som si k nemu. Keď chlapec poznal, že som človek, odľahlo mu.
    „Rýchlo musíme z lesa,“ povedal, keď vstal a snažil sa ma ťahať preč. Dôvod jeho strachu som spoznal o chvíľu. Zo smeru, z ktorého utekal, na čistinku vstúpili dvaja ohyzdi. Našťastie ich moja prítomnosť prekvapila, zrejme čakali len chlapca. No vedel som, že mám len pár sekúnd, kým zaútočia. Nebol som si istý, či to bude fungovať, ale nemal som na výber. A v momente ako zaútočili, som ich zalial ohňom. Neprešli ani meter a ich ohorené mŕtvoly spadli do machu. No aj mne sa podlomili kolená, zrejme som ešte nebol pripravený na také množstvo mágie. Posledné, čo si pamätám, kým som stratil vedomie, boli muži s pochodňami, ktorí nás obkľúčili. Potom len tma.

    Nasledujúca kapitola »
    (Kupecká karavána)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    UF

    :D a to som si túto sériu všimla až teraz??? :D
    Teraz až neuveriteľne frčím na LOTR a preto sa mi táto poviedka hodila :) pekne napísané, Alex má zaujímavú rodovú líniu ;) a tak teda idem čítať ďalej...

    Pridal(a): Annabeth, 15. 02. 2013 03:57:41

    Ehm, ja len... že som sa rozhodla prečítať si Čarodeja odznova a skrátiť si tak čakanie na ďalšiu kapitolu :shy: :))

    Pridal(a): Elinor, 05. 01. 2013 05:52:31

    Fíha, super zápletka! ;-))

    Pridal(a): Elinor, 23. 06. 2012 00:18:14

    :)

    mne osobne sa táto poviedka velmi páči :) akurát mi trochu vadilo že to bolo trošku zvláštne zo začiatku...ale aj tak pekný úvod do deja..a veľmi napínavý koniec...:D už sa teším na dalšiu kapitolu...len píš píš :D (10/10)

    Pridal(a): Galadriel, 08. 05. 2012 01:38:52
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates