Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Isabel Blaze 2: Symbol temnoty

1. kapitola - Vyhrávam šachovú partiu

Krátky popis:
Isabel a Nico sa vracajú v pokračovaní FF poviedky k mojej obľúbenej sérii Percy Jackson od skvelého autora Ricka Riordana.

Nico sa nedokáže zmieriť s myšlienkou, že Isabel celkom stratil, a preto sa spolu s Percym a Annabeth vydáva na nebezpečnú výpravu, aby ju zachránil z rúk prastarého boha temnoty. No jeho rozhodnutia ho budú stáť viac ako len poriadnu dávku odvahy.

Isabel bojuje s Tieňmi, ktoré sa ju snažia znova ovládnuť, a zároveň zisťuje čo najviac o Erebosových plánoch na zvrhnutie Olympu, aby mohla ochrániť tábor a jeho obyvateľov včas varovať. Sama ale dobre vie, že je len otázkou času, kedy si boh uvedomí, že Tieňom vzdoruje, čo by znamenalo jej koniec. Desivé proroctvo a symbol temnoty vypálený na jej zápästí jej však pripomínajú, že aj keby sa jej podarilo ujsť, nebude úplne voľná.

Typ: Viackapitolová
Autor: Ella
Dátum a čas pridania: 27. 10. 2012 07:31:44
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: nie
Počet prezretí: 1134
Tagy: FanFiction, Fantasy, Iná FanFiction, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, romantika, dobrodružné, humor


Hodnotenie užívateľov: 80% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Stála som pri okne vysokej hradnej veže a hľadela do diaľky. Pred pár dňami som tu bola väzňom a teraz sa všetci predbiehali v tom, aby mi splnili každú jednu žiadosť. Bolo to smiešne. Zdalo sa však, že mám pre prastarých bohov oveľa väčšiu cenu, ako by som si kedy mohla pomyslieť. Podľa toho sa tu ku mne aj správali. Doslova ma rozmaznávali.

    Znepokojovalo ma však, že som stále mala v pamäti čierne miesta, momenty, kedy som si vôbec nevedela vybaviť, čo som robila. Spomínala som si na to, ako ma predviedli pred Erebosa a ako ma pohltili jeho Tiene. Netuším však, čo sa dialo potom. Precitla som až v jaskyni. Neviem, ako je to možné, no zrazu akoby som sa prebrala z tranzu.

    Keď som zbadala svojich priateľov, myslela som si, že som sa ocitla v nočnej more. Takmer som spanikárila, no čosi mi hovorilo, že ak ich nemám vystaviť ešte väčšiemu nebezpečenstvu, musím ďalej hrať túto hru. Našťastie mi pomohol aj Drakov náhly záchvat hrdinstva. Vďaka tomu vyznel môj naoko nepresný výstrel ako náhoda, a ani Erebos si nič nevšimol. Šíp vyslaný z Apolónovho zlatého luku predsa nikdy neminie cieľ, to vedeli všetci.

    Myslela som však, že sa neudržím, keď som sledovala, ako bojuje s Nicom a ako ľahko nad ním získava prevahu. Následne ma však zaliala vlna hrdosti a skoro som víťazoslávne vykríkla, no zahryzla som si do jazyka. A napokon mi pukalo srdce, keď som musela odísť a nechať ich tam s pocitom, že ma definitívne stratili. No keď mi Erebos pokynul, nezaváhala som.

    Nech to vyznie akokoľvek nezmyselne, mala som pocit, že tu im budem užitočnejšia. Mohla som zistiť, aké má boh plány, a aspoň na diaľku chrániť tábor. Chvíľami však bolo ťažké presvedčivo hrať svoju úlohu. Keď som posadnutá Tieňmi, zrejme nebývam veľmi priateľská. Nech spravím teraz čokoľvek len trochu milé, drakény po mne neveriacky pozerajú v očakávaní, čo sa z toho v skutočnosti vyvinie. A nech sa už v jaskyni stalo čokoľvek, čo mi pomohlo precitnúť a zbaviť sa nadvlády Tieňov, stále som ich cítila vo svojom vnútri. Bojovala som s nimi o vlastné telo a o vlastnú myseľ, čo bolo dosť vyčerpávajúce. Ani jeden z nás sa nechcel vzdať. Niekedy som mala navrch ja, ako teraz, potom zase oni. Z tých chvíľ som si nič nepamätala, ako keď ste námesační a zrazu sa prebudíte mimo svojej postele a netušíte, ako ste sa tam dostali.

    Ozvalo sa opatrné zaklopanie na dvere. Zrejme som v tunajších príšerách skutočne vyvolávala hrôzu.

    „Povedala som, aby ste ma nevyrušovali,“ vykríkla som podráždene a ani som to nemusela predstierať.

    „Odpusssťte, pani moja,“ zasyčala drakéna. „Pán sssi vásss želá vidieť. Čaká na vásss v Trónnej sssieni.“

    „Povedz, že hneď prídem,“ mávla som namrzene rukou a obluda zmizla.

    Prekvapilo ma to. Odkedy sme sa pred vyše týždňom po porážke na Délose vrátili, bol zavretý vo svojich komnatách a s nikým nechcel hovoriť. Niežeby mi to prekážalo. Aspoň som mala čas zistiť, čo všetko sa stalo, odkedy som bola mimo, a utriediť si myšlienky. Napriek tomu to teraz prišlo celkom vhod. Už som sa pomaly začínala báť, že po tom fiasku na ostrove ma zo svojich ďalších plánov vynechá.

    Zhlboka som sa nadýchla, aby som si upokojila srdce, ktoré sa mi rozbúchalo, akoby sa išlo zblázniť od radosti z toho, že sa veci dali zase do pohybu. Vrhla som ešte jeden rýchly pohľad do zrkadla, aby som skontrolovala, či vyzerám dosť drsne, a vyšla som zo svojej izby.

    Cesta do Trónnej siene pre mňa znamenala prekonať štyri poschodia a prejsť niekoľkými širokými chodbami, ktoré pôsobili až desivo chladne. Na kamenných stenách neviseli žiadne obrazy ani gobelíny, len v širokých rozstupoch boli v držiakoch umiestnené horiace fakle. Jednu som si vzala do ruky a svietila si ňou pod nohy. Mohla som si síce stále vyčarovať aj svetelné gule, ale neodvážila som sa urobiť tak. Ak mi totiž niečo pomáhalo udržať Tiene na uzde, bolo to práve svetlo, ktorým ma obdaril Apolón, preto som ním radšej nechcela zbytočne plytvať.

    Uvažovala som nad tým, čo sa asi deje v tábore. Zmierili sa s tým, že som sa pridala na temnú stranu, alebo vymýšľajú spôsob, akým ma dostať z tejto šlamastiky? Ako som poznala Nica, prikláňala som sa skôr k druhej možnosti. Dúfala som však, že mu Cheirón zabráni spraviť nejakú hlúposť. Ak totiž veci pôjdu podľa plánov, onedlho sa odtiaľto proste vytratím. Bolo by vážne blbé, keby sme sa pri tom minuli.

    Musela som však uznať, že mi myšlienka, ako sa Nico vydáva na výpravu, aby ma zachránil, aj trochu lichotila. Nemohla som si pomôcť a mimovoľne som sa usmiala. Vzápätí som sa však spamätala a vyhrešila sa za to, že sa poddávam bezduchému fantazírovaniu, keď sa musím sústrediť na dôležitejšie veci.

    Prechádzala som práve okolo hradnej zbrojnice, keď som začula tlmené hlasy. Potichu som vložila fakľu do voľného držiaka a podišla k dverám. Opatrne som nakukla dovnútra. Bola tam tma, no napriek tomu sa mi podarilo zbadať tri drakény, ktoré sa o čomsi horlivo dohadovali. Skryla som sa v tieni a započúvala sa do ich rozhovoru.

    „Pressstáva sa mi to páčiť,“ sykla jedna z nich nahnevane a rozhodila rukami. Mala na sebe jednoduchú bielu zásteru a na hlave čipkovaný čepiec. „Namiesssto toho, aby sssme bojovali a pochutnávali sssi na polokrvných, tu jednu z nich obssskakujeme ako nejaké hlúpe ssslúžky. Nechápem, prečo to musssíme robiť. Aj tak sssa mi zdá nejaká divná. Na Délossse ssskoro vôbec nebojovala a keď mala zabiť toho chlapca, tak zaváhala a nechala sssa zajať. Neverím jej, bola by sssom pokojnejšššia, keby tu nebola.“

    „Mňam, polobohovia sssú najlepššší. Z tej ssstravy, čo nám tu dávajú, ma akurát bolí žalúdok,“ posťažovala sa druhá. „Čo keby sssme sssi dali assspoň malé sússsto, keď bude ssspať? Pár prssstov jej predsssa nebude chýbať.“

    „Zbláznila sssi sssa?“ zahriakla ju tretia. Spoznala som ju. Bola to ich veliteľka. Tá, ktorá ma priviedla k Erebosovi a prinútila vystrieť ruku, aby zo mňa mohol urobiť bezduchú vraždiacu bábiku. „Okamžite by násss za to zabili. Pre pána je príliššš dôležitá. Nedotknuteľná. Ale nemajte ssstrach. Už to dlho nepotrvá. Počula sssom, že sssa chyssstá veľká akcia. Čossskoro sssa odtiaľto zassse dossstaneme a dáme sssi na večeru toľko polovičných, až nám bude zle.“ Všetky tri sa hlasno rozosmiali. Behal mi z toho mráz po chrbte.

    Takže predsa sa niečo chystá a zrejme má byť do toho zatiahnutý aj tábor. Zamračila som sa a ešte chvíľu sa schovávala čakajúc, či sa nedozviem viac, no začali sa len hádať o tom, ktorý z telchíních strážnikov je najväčší fešák a či sú slimačie obklady dobré na pleť. Fuj, nechutné, pomyslela som si.

    Vyšla som potichu zo svojej skrýše a vystrúhala najhrozivejší pohľad, akého som bola schopná, čo nebolo až také ťažké vzhľadom na to, že pred chvíľou ma chceli zjesť.

    „Nemáte nič na práci?“ oborila som sa na ne a s riadnou dávkou zadosťučinenia si vychutnávala ich vydesené výrazy.

    „Pa... pani moja,“ zajachtala jedna. „Ako dlho ssste tu?“ opýtala sa, no vzápätí to aj oľutovala.

    „Ty mi budeš klásť otázky?“

    „Odpusssťte jej to, pani. Je tu nová,“ zastala sa jej tá, ktorá hovorila o pripravovanom útoku. Ignorovala som ju a pokynula prvej, aby prišla bližšie. Neisto pozrela na svoje spoločníčky, no napokon sa priplazila.

    „Takže ty by si si rada pochutnala na mojich prstoch, však?“ zašepkala som hrozivo, klepkajúc pritom po rukoväti meča.

    „N... nie, to by sssom sssi nikdy nedovolila,“ zakoktala vystrašene. Možno za to mohli Tiene a možno ma proste len vytočili tie ich hlúpe reči, no musela som priznať, že som si to celkom užívala.

    „Zvláštne, zdalo sa mi, že pred chvíľou si tvrdila niečo iné.“ Zlovestne som sa na ňu usmiala a blysla pohľadom po jej kamarátkach. S napätím čakali, čo urobím. Pochybovali o mne a to som si nemohla dovoliť. Ak by sa o tom zmienili pred bohom temnoty a on sa tým začal zaoberať, bol by to môj koniec. V momente som preto vytasila meč a odťala oblude hlavu. „Nech je to pre vás varovaním,“ zavrčala som na zvyšné dve. „A upracte to tu,“ ukázala som na kôpku prachu, ktorá tam po drakéne zostala. Potom som sa zvrtla na päte a hrdo odtiaľ odkráčala. Vážne, za toto by som si zaslúžila Oscara.

    Za sebou som začula už len vzrušený šepot. Zrejme som urobila dojem. Dúfam, že sa odtiaľto čo najskôr dostanem, pomyslela som si a rozhodným krokom sa vydala k Trónnej sieni.

    Pri pohľade na tie veľké zdobené dvere z čierneho dreva ma zamrazilo, no zaťala som päste a pokynula Laystrigonom, nech ich otvoria. Vnútri panovalo prítmie, vlastne ako v celej pevnosti. Erebos sedel na svojom tróne a zamyslene hľadel na šachovnicu, ktorá sa pred ním vznášala. Posunul nejakú figúrku a zatváril sa spokojne. Bez toho, aby od hry zdvihol hlavu, mi naznačil, aby som prišla bližšie.

    „Už čoskoro sa veci dajú zase do pohybu. Olympanom sme dali dosť času na to, aby si mysleli, že sme sa vzdali a prijali porážku. Sú príliš sebaistí a presvedčení o svojej moci, aby očakávali ďalší útok. A to bude naša výhoda, moment prekvapenia.“

    Pohol ďalšou figúrkou. Vtedy som si uvedomila, že vyzerajú nejako zvláštne. Neboli to klasické šachové figúrky. Keď som si ich lepšie prezrela, všimla som si, že každá zobrazuje niektorého boha. Na strane bielych bol namiesto kráľa Zeus a po jeho boku stála Héra. Strelcami boli zase Apolón a Artemis. Na jednom z koní sedel Áres, na tom druhom Poseidón. Veže predstavovali Hádes a Aténa. A napokon, pešiakmi boli polokrvní. Pozrela som na druhú stranu šachovnice. Tam to boli predovšetkým obludy – drakény, telchini a Laystrigoni. Kráľom bol, samozrejme, Erebos a kráľovnou... ja? To ma na chvíľu zaskočilo, no nedala som to na sebe znať.

    „Výborne, pane,“ usmiala som sa na neho a rýchlo zhodnotila stav na šachovnici. Zrazu som bola vďačná za tie nekonečné hodiny, ktoré som pri tejto hre nedobrovoľne strávila s Cheirónom. „Ale sami na to stačiť nebudeme.“

    „O to sa neboj,“ povedal spokojne a posunul dopredu svoju vežu. Biela figúrka sa na odpoveď pohla sama od seba. „Rozhodol som sa navštíviť pár starých priateľov, ktorí nám určite veľmi radi pomôžu. Pôjdeš so mnou, mimochodom. Nech vidia, že proroctvo sa začalo napĺňať.“ Chce snáď prebudiť starých bohov? To nie. To by bol koniec!

    „To nebudú čakať,“ poznamenala som bezvýrazne.

    „Máš pravdu,“ prikývol a pohol ďalšou figúrkou. Drobný Laystrigon sa prudko zahnal a vyhodil nejakého táborníka z hracej plochy. Bielych postavičiek tam zostalo až žalostne málo.

    „A čo polokrvní? Predchádzajúcu vojnu bohom vyhrali,“ nadhodila som s obavami, ktoré si našťastie vysvetlil po svojom.

    „Zamestnáme ich,“ povedal ľahostajne. „Pošleme do toho ich tábora malý pozdrav.“

    „Ako to chcete urobiť? Chráni ich magická hranica, cez ktorú sa naše sily nedostanú.“

    Vtedy zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. Zľakla som sa, že som prestrelila a vyzvedala až príliš. No on len vystrel ruku a pohladil ma po líci.

    „Neboj sa, moja malá. Všetko zvládneme. Nejaké drobné čary nás predsa nemôžu zastaviť,“ žmurkol sebaisto.

    Rýchlo som uhla pohľadom, aby si nevšimol, ako ma to rozhodilo, a silene som sa uškrnula. Začínala som ľutovať, že som bola taká tvrdohlavá a trvala na svojom odchode z tábora. Cheirón mal pravdu, mala som tam radšej ostať. Možno by bolo všetko inak. Zahnala som tie myšlienky, nemalo zmysel zaoberať sa nimi. Na to bolo príliš neskoro.

    „Nastolíme nový vek,“ povedala som s predstieraným nadšením a vzala do ruky čiernu kráľovnú. Chvíľu som si ju prezerala a potom postavila späť na šachovnicu pred bieleho kráľa. „Šach-mat.“

    Nasledujúca kapitola »
    (Dostávam jedinečnú ponuku)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 34.234.223.162
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    dočkáš sa, teraz to pôjde na striedačku ;)

    Pridal(a): Ella, 27. 10. 2012 22:22:09

    jooj, Nico:) kvôli nemu som svoju obľúbenú mužskú postavu pomenovanú Nikolas začala prezývať Niko:D:D:D takže ďakujem ti za inšpiráciu:) a som rada, že píšeš pokračko, fakt ma veľmi príjemne prekvapilo, keď som to zbadala v schvaľovaní:) a stále iba intenzívnejšie a intenzívnejšie uvažujem, že si toho Percyho predsa len jedného dňa naozaj prečítam.. a najväčší podiel na týchto úvahách máš ty a Yaonee;)
    Isabelin pohľad na vec je veľmi zaujímavý a som zvedavá, dokedy a ako sa bude vyvíjať.. a či sa zas dočkáme i Nicových pasáží:):)

    Pridal(a): Georgiana, 27. 10. 2012 08:25:07
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates