Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Slizolinčanka

Krátky popis:


Tak toto bola moja poviedka z jednej súťaže, tu na FS. Rozhodla som sa dať ju sem pre prípad, že by som mala jeden z mojich záchvatov (a čas) a rozhodla sa pokračovať. Nech to mám všetko pokope :D a možno sa nájde niekto, kto by si to rád prečítal :)

Lily Potterová. Čo všetko môže červenovlasá "chodiaca pohroma" zdediť po rodičoch?

Typ: Jednorázovka
Autor: Annabeth
Dátum a čas pridania: 14. 03. 2013 23:12:23
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 2140
Tagy: FanFiction, Harry Potter


Hodnotenie užívateľov: 80% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.



"Moje dievčatko ide do Rokfortu," rozplývala sa Ginny, ktorá objímala svoju dcérku.
"Ale no tak, mami," uzemnila ju Lily. "Môžeš ma už pustiť? Zmeškáme vlak."
"Ach, áno, jasné," spamätala sa Ginny. "Poď, musíme ísť. James? Albus? Kde len, prepánajána, sú?"
"Vo vlaku," odvetil jej Harry s pobaveným úsmevom na tvári. "Odišli už pred niekoľkými minútami," informoval ju, pričom vykladal Lilyin kufor z vozíka a nakladal ho do vlaku.
"Tak dobre, už by si asi mala ísť," obrátila sa Ginny k dcérke so slzami v očiach.
Lily prevrátila oči. "Neboj sa, na Vianoce sa vrátim," ubezpečila ju a chystala sa nastúpiť do vlaku.
"A Lily?" zakričala za ňou ešte mama. Lily sa otočila a zachytila jej prísny pohľad.
"Áno, ja viem. Nič nevyvediem," odvetila a práve vtedy sa za ňou zavreli dvere a ona ešte zachytila otcov úškrn.


Tak to bola Lilyina prvá cesta do Rokfortu. Od tej doby už ubehli štyri roky. Teraz ide do piateho ročníka na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Lily sedela v kupé spolu s Albusom, Rose a Hugom a jej zelená výšivka na habite ostro kontrastovala s ich červenými. Pokúšala sa čítať, ibaže v tom hluku to nebolo možné. Rose s Albusom živo diskutovali o nejakej pre Lily nezaujímavej téme, týkajúcej sa Hagridovho nového domáceho miláčika. Prečo si nemôže jednoducho kúpiť rybičky do akvária? A každých päť minút sa nahlas smiali akejsi vtipnej Albusovej poznámke. Lily si odfrkla a postavila sa.
"Kam ideš?" spýtal sa Al okamžite. Ako starší brat mal vždy potrebu Lily ochraňovať, aj za cenu jej zdravia.
"Prejsť sa," odvetila pokojne a vyšla z kupé, nechávajúc za sebou Albusov zmätený výraz. Prejsť sa nebol tak celkom jej zámer. Ona vlastne presne vedela, kam ide.

Prešla cez celý vagón, až na jeho koniec, kde zabočila do posledného kupé napravo. Dobre vedela, koho tam nájde. Otvorila dvere a vkĺzla dovnútra. Tam, samozrejme, ako očakávala, sedeli traja chlapci v čiernych habitoch s výšivkami slizolinskej fakulty.
"Snáď ťa Albus neunudil k smrti," uškrnul sa blonďavý chlapec sediaci napravo pri okne. Scorpius Malfoy.
"Skoro," odvetila mu a sadla si vedľa neho. "Veľa nechýbalo." Ostatní dvaja sa tiež uškŕňali od ucha k uchu. Boli to bratia Dylan a Mason Zabiniovci. Boli si príšerne podobní, hoci Dylan bol o dva roky mladší, čiže Lilyin ročník. "Tak, ako si plánujete užiť tento rok?" spýtala sa ich so sprisahaneckým úsmevom. Mason so Scorpiusom boli na Rokforte posledný rok. Bez nich to už na budúci rok nebude ono, pomyslela si Lily, ale nepovedala nič.
Scorp sa naoko zamyslel. "Rozmýšľali sme nad plávaním v jazere, prieskumom Zakázaného lesa a prehliadkou strechy..."
"Ale to všetko sme už robili, tak budete musieť vymyslieť niečo lepšie," prerušila ho Lily a pri spomienke na Zakázaný les sa pousmiala. Týždeň nemohla z vlasov zmyť to blato.
Vtom začuli buchot. Niekto pravdepodobne behal po uličke. Lily si vzdychla. "Idem mu vynadať." Ostatní len súhlasne prikývli.

Lily pokojne stála vo Veľkej sieni a čakala, kým zaznie jej meno. Bol to triediaci ceremoniál, na ktorom jej mal Triediaci klobúk vybrať fakultu. So záujmom sa rozhliadla okolo seba a zachytila pohľady svojich starších bratov a Rose. Tá sa tvárila povzbudzujúco, akoby jej bolo od začiatku jasné, kde Lily skončí. James sa tváril prefíkane, akoby čakal, kedy niečo vyvedie. Lily naňho ublížene pozrela a on žmurkol. Albus mal na tvári znudený výraz. Nepochybovala o tom, že teraz, keď je na škole aj ona, jeho popularita ako "najmladšieho Pottera" klesne. V duchu sa usmiala. Hoci ho mala rada ako vlastného brata, a on ním vlastne aj bol, vždy mu rada urobila napriek. Toto pravdepodobne zdedila po Jamesovi.
"Potterová, Lily," rozľahlo sa sieňou. Lily sa bez záujmu otočila späť k profesorskému stolu. Jej meno zaznelo z úst nejakej hrozivo vyzerajúcej profesorky, ktorá mohla mať okolo päťdesiatky, mala prešedivené tmavé vlasy, bola oblečená v tmavomodrom habite s čiernym lemom a na tvári mala, podľa Lily, pohŕdavý výraz. Lily pokrčila plecami a vybrala sa k stolčeku s Triediacim klobúkom.


Keď však vyšla von z kupé, zaplavila ju hrôza. Na druhej strane uličky čosi ležalo ako nejaká kopa handier. Bez rozmýšľania sa k tomu rozbehla. Keď prišla bližšie, zistila, že to nie je kopa handier, ani nič podobné. Srdce jej začalo biť ako splašené. Bolo to telo. Kľakla si na kolená a rozpoznala tvár. Bolo to dievča. Podľa habitu z Bifľomoru. Lily nevedela jej meno, ale aj tak sa jej zdala povedomá. Skúsila jej tep. Nič. Bola mŕtva. Zrazu sa jej od chrbta objavil Scorpius.
"Čo sa... ?" nedokončil, keď zrazu zbadal, čo sa stalo. "Mali by sme niekoho zavolať."
Lily, ešte stále otrasená, prikývla. "Ja... idem po Rose," povedala a rozbehla sa k Rosinmu kupé. Bola to prvá osoba, ktorá jej napadla, pretože to bola hlavná prefektka Chrabromilu a pravdepodobne najzodpovednejší človek, akého kedy poznala. Čím sa od nej výrazne líšila.

Dobehla tam celá udychčaná a červená v tvári.
"Čo sa deje?" okamžite spozornela Rose. Hugo tiež zdvihol hlavu od okna, nehovoriac o podozrievavom výraze na Albusovej tvári.
"Musíte. Ísť. So mnou," vyjachtala zo seba s námahou. Tí na ňu ale ďalej nechápavo hľadeli. "Teraz," dodala. Keď ešte stále nikto nejavil známky pohybu, vykríkla: "Okamžite poďte so mnou. Niečo sa deje!" To ich konečne prebralo a vyskočili na nohy. Zjavne konečne zachytili ten panický tón. Lily ich vytiahla z kupé a ťahala ich smerom k telu.
Keď to Rose uvidela, takmer odpadla. Keby ju Albus s Hugom neboli včas podopreli, zrútila by sa na zem. Scorpius tam len nezúčastnene stál a hľadel na Rosinu reakciu. Keby to bolo v inej situácii, zjavne by sa dobre zabával, ale teraz jej to vyčítať nemohol.
"Ja... čo... kto? Videli ste? Kedy sa to... veď viete... stalo? Alebo to.... možno by sme mali..." bľabotala Rose nesúvisle.
"... sa upokojiť?" skúsila jej pomôcť Lily, no Rose ju zmrazila pohľadom.
"Nie, musíme zavolať pomoc," povedala dôležito, keď prekonala počiatočný šok.
"Na to by sme bez teba neprišli," neodpustil si Scorpius, ale keď zachytil Lilyin prosebný výraz, ihneď stíchol.
"Koho máme zavolať? Nikto z profesorov tu nie je, alebo..." rozmýšľala Lily.
"Je tu Slunghorn," ozval sa zrazu Hugo. "Na nástupišti som sa s ním rozprával. Vraj v Šikmej uličke zháňal bezoáre, alebo niečo také."
"Dobre, dobre, to je jedno, čo zháňal. Choď po neho!" poslala ho Rose, ešte stále akoby v tranze.

Sebaisto vykročila a cestou si premeriavala učiteľský zbor. Za vrchom stola sedela profesorka McGonagallová, riaditeľka a učiteľka transfigurácie. Videla tam tiež Nevilla, ich rodinného priateľa, ktorý učil herbológiu. Keď zachytil jej pohľad, povzbudivo sa usmial, rovnako ako Hagrid, polobor, ktorý učil Starostlivosť o zázračné tvory. Ďalej tam bol profesor Slunghorn, učiteľ elixírov, a niekoľko ďalších, ktorých Lily nepoznala. Najviac ju však zaujal postarší profesor s tmavými vlasmi bez šedín, ktorého vek prezrádzali len jeho vrásky. Mal na tvári falošne vľúdny výraz. V tej chvíli už bola Lily pri stolčeku a jedným pohybom si naň sadla. Dala si záležať, aby jej výraz zostal pokojný. Vlastne sa ani nemala čoho báť. Keď jej profesorka nasadila klobúk, chvíľu sa nič nedialo. Lily nahodila znudený výraz. Potom sa ozval chrapľavý zvuk, ktorý pokojne mohol byť smiech. Vychádzalo to z klobúka. "Zvláštne," prehovoril. "Nie si ako tvoji bratia. Si niečím iná. Ale čím?" Znovu bolo ticho. "Vidím to isté čo pred rokmi u tvojho otca, a ešte čosi viac. Stránku, ktorú si ešte ani sama neobjavila. Ale čoskoro sa to snáď stane." Lily sa zdalo, akoby šeptal.
"Stránku? Akú?" spýtala sa šeptom, no klobúk ju nepočúval.
"Tak teda dobre... Slizolin!" zakričal a slizolinský stôl začal prekvapene tlieskať. Dokonca aj časť ostatných stolov sa neisto pridala. Albus na ňu šokovane civel, akoby ju videl prvýkrát v živote, a James nahodil výraz "ja som to vedel".


Lily so Scorpom sa v tichosti vrátili do kupé. Keď sa Hugo vrátil aj so Slughornom, premiestnil telo do Rokfortu a ich odohnal preč s tým, že hneď, ako dorazia do Rokfortu, pôjdu do riaditeľne. Pre Lily to nebolo nič nové, poznala tú miestnosť odhora dole. Už tam bola z rôznych dôvodov. Za niektoré dokonca ani nemohla.
Asi museli byť poriadne bledí, keď si ich Dylan s Masonom skúmavo premeriavali.
"Čo sa stalo?" spýtali sa takmer súčasne. Lily mala niekedy skutočne dojem, že sú dvojčatá, hoci v ich výzore bolo rozdielov veľa, ale v správaní sa až natoľko nelíšili.
Scorpius im vysvetlil, čo sa stalo. Tí naňho len pozerali v nemom úžase.
"Niekto ju zabil?" spýtal sa Dylan. "Ako? Kliatbou, alebo..."
"Kliatbou," povedala rozhodne Lily. "Nebola tam žiadna krv, rany, nič. Jednoducho náhla smrť," otriasla sa. Možno bola zo Slizolinu, to ale ešte neznamenalo, že zbožňuje násilie.

Zvyšok cesty prešiel pokojne. Bolo tam zopár pokusov o rozbehnutie konverzácie, ale nejako sa to nechytilo, pretože všetci boli ponorení do vlastných myšlienok. Aj po zastavení vlaku vyšli von bez jediného slova. Tam ich privítal Hagrid.
"Ste v poriadku? A kde je Albus, Rose... a Hugo?" spýtal sa ich rýchlo.
"Áno, všetci sú v poriadku," ubezpečila ho Lily. Teda, až na to dievča. "Ty už to vieš?"
"Samozrejme. Už to vie celá škola. Len aby ste z toho nemali problémy."
"Prečo by sme mali mať problémy?" ohradila sa Lily.
"Nič sme neurobili," pridal sa k nej Scorp.
"Veď ja vám verím, ibaže to musíte vysvetliť profesorke McGonagallovej. Už na vás čaká. Mali by ste sa poponáhľať."

O pár minút už stáli Lily a Scorpius pred dverami riaditeľne, ako už niekoľkokrát predtým. Museli čakať, pretože nepoznali heslo, ktoré by ich pustilo dnu. O pár sekúnd už však McGonagallová schádzala po točitom schodisku a náhlila sa k nim. Bola bledá v tvári rovnako ako oni, keď uvideli to dievča.
"Poďte dnu, rýchlo," povedala a hnala ich do pracovne. Keď vychádzali po schodisku, Lily sa ešte stihla zmätene pozrieť na Scorpa, ktorý nevyzeral o nič lepšie. Takú vydesenú profesorku ešte nevideli. Dokonca, ani keď mala prísť inšpekcia z Ministerstva mágie a ich prichytila v Zakázanom lese. Keď už boli v pracovni, profesorka za nimi náhlivo zavrela dvere a mávnutím prútika im vyčarovala stoličky k jej pracovnému stolu a ona sama si sadla naproti nim. "A teraz mi poviete, čo sa presne stalo," povedala vážne.

Samotnú Lily to ani veľmi neprekvapilo. Vždy chcela byť iná. A teraz mala šancu, tak prečo sa jej nechopiť? Bezstarostne zamierila k Slizolinskému stolu. Cestou na sebe cítila pohľady všetkých, okolo ktorých prešla. Sadla si až na úplný koniec stola a cestou nezabudla uškrnúť sa na Albusa, do ktorého niečo hustila Rose. Až vtedy si uvedomila, že vedľa nej sedí akýsi čiernovlasý chlapec, ktorý si ju zvedavo obzeral. Vrhla naňho podozrievavý pohľad. Chlapec k nej zdvihol hlavu.
"Ja som Dylan Zabini," predstavil sa a podal jej ruku. "Kto by povedal, že práve ty budeš v Slizoline?"
"Lily Potterová," potriasla mu ňou. "Kto by povedal, že práve ty mi budeš podávať ruku?" vrátila mu to.
On sa však len usmial a mykol plecom.


"Pani profesorka," ujal sa slova Scorpius. "My sme nič neurobili. Našli sme ju tam ležať a... bola mŕtva, tak sme zavolali..."
"Toto všetko viem, pán Malfoy," prerušila ho profesorka. "Mňa však zaujíma, čo sa stalo predtým."
"Ja, počula som hluk," ozvala sa Lily. "No, tak som vybehla na chodbu a... bola tam. To je všetko, naozaj."
Profesorka prižmúrila oči. "Netušíte aspoň, čo sa mohlo stať? Nevideli ste tam nikoho?"
"Nie, pani profesorka. Vlastne tam nikto okrem nás nebol. Chodba bola prázdna," odvetil Scorpius. Vtom si Lily niečo uvedomila. Prečo bola prázdna? Nikto ten zvuk nepočul?
McGonagallová akoby jej čítala myšlienky. "Pravdepodobne použili jednoduché odpudzujúce kúzlo," zhodnotila.
"Ale prečo sme tam potom my išli?" spýtala sa Lily.
"To mi ale povedzte vy, slečna Potterová," povedala profesorka. "Existuje pre to pár vysvetlení. Možno bolo to kúzlo chybné a nezahrňovalo nejakú časť, po ktorej ste prišli vy, alebo ten človek chcel, aby ste tam išli. To neviem. Ale môžete sa spoľahnúť, že to zistím," ubezpečila ich s prísnym hlasom. "A teraz už choďte. Potrebujete sa najesť a vyspať." A tak Lily so Scorpiusom vyšli s jej pracovne a ponáhľali sa smerom do žalárov.

Večer Lily dlhú chvíľu nemohla zaspať, pretože stále mala pred očami nehybné telo vo vlaku. Od profesorky McGonagallovej sa dozvedela, že sa volala Nancy Crowdmayová. Bola z Bifľomoru a jej rodičia boli muklovia. Lily si myslela, že práve to mohol byť dôvod, prečo by ju niekto zabíjal. Ale ani zďaleka sa jej nezdal dostatočný. Prečo by, preboha, niekto zabíjal kvôli krvi? A hneď aj poznala odpoveď. Lord Voldemort. Počula veľa historiek o ňom a o jeho strašných činoch. A hlavne o tom, ako ho jej otec zastavil. Voldemort je mŕtvy, takže to nemohol byť on. Mohol by to byť niekto, kto sa snaží ísť vo Voldemortových stopách, alebo niečo také. Po hodinách úpornej snahy sa Lily konečne podarilo zaspať.

Lily sedela vo Veľkej sieni na kraji Slizolinského stola. Bola tam medzi poslednými, takže tam už takmer nikto nebol. Zrazu pred ňou však pristála svetlohnedá malá sovička, ktorá mala na nohe pripnutý list. Lily tú sovu hneď spoznala. Patrila jej rodičom. Po nej vždy posielali listy Jamesovi a Alovi. Opatrne jej teda odopla list z nohy a sova s tlmeným zahúkaním odletela. Lily otvorila list. Napoly čakala, že to bude vrešťadlo, v ktorom jej mama vynadá, že sa nedostala do Chrabromilu, ale bol to len list. Obyčajný list, v ktorom bolo otcovým písmom napísané, akí sú na ňu obaja hrdí a že si nemá všímať poznámky oboch svojich bratov a potom, že sú na ňu opäť hrdí. Lily odľahlo. Jej vôbec nevadilo, že sa teraz z nej stala Slizolinčanka, ale jej okoliu mohlo. Potom sa pozrela späť do obálky. Bolo v nej ešte niečo. Kus pergamenu. Lily ho vybrala von a prezerala ho v rukách. Bol prázdny. Vôbec nič na ňom nebolo. Nechápala, prečo by jej otec posielal prázdny pergamen. Ešte raz prebehla očami jeho list. Potom ho otočila na druhú stranu. Tam bolo len narýchlo načmáraných zopár slov: "Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré." Lily na to chvíľu len nechápavo hľadela a rozmýšľala, čo by to mohlo znamenať. Mohlo by to byť... a vtedy jej to došlo. Vybrala si z habitu prútik a potichu, aby to nikto z tých, čo ešte raňajkovali nepočul, zašepkala: "Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré." A vtom sa na papieri objavili slová napísané ozdobným písmom: "Páni Námesačník, Červochvost, Tichošlap a Paroháč s hrdosťou predstavujú Záškodnícku mapu." Lily sa usmiala. Vedela, čo to je. Otec jej o nej rozprával, keď bola malá. Ale nikdy by si nebola pomyslela, že ju dá práve jej.

Pri raňajkách im vedúci fakúlt porozdávali rozvrhy. Ako prvé mala Lily aj s Dylanom dvojhodinovku elixírov. Tie mala Lily rada. Učil ich vedúci ich fakulty a nebol na ňu vôbec prísny. Pravdepodobne to bolo kvôli jej rodičom. A tak, keď sa najedli, sa vydali do učebne. Cestou však vrazili do Albusa, ktorý vyzeral zmätene.
"Tak čo? Čo sa ťa včera McGonagallová pýtala? A čo si jej povedala? Vedia o tom naši?" vychrlil na ňu kopu otázok.
"Pýtala sa ma, že ako sa mám, a ja som jej povedala, že na figu. A rodičia o tom nevedia, takže keď im budeš žalovať, tak že ich pozdravujem. Maj sa. Musím ísť, lebo zmeškám hodinu," odpovedala mu nervózne a jemne ho odtlačila z cesty. Chytila Dylana za zápästie a ťahala ho za sebou ako psa.
"Lily!" zakričal za ňou Albus. "Vráť sa!"
Ale ona ho už nepočúvala. Takmer bežala, a tak ju neprekvapilo, že keď došli do žalárov, bola celá udychčaná. Dylan na tom nebol oveľa lepšie.
"Tomu sa hovorí súrodenecká láska," podotkol.
"Sklapni," Lily ho zmrazila pohľadom. Hodina už pravdepodobne začala, pretože spoza zavretých dverí bolo počuť hlasy. A tak Lily nahodila výraz neviniatka, ktorý na Slunghorna vždy zaberal, a vošli dnu.

"Slečna Potterová, pán Zabini, môžem vedieť, prečo meškáte?" privítal ich Slughorn.
Lily sa žiarivo usmiala. "To je dlhý príbeh, pán profesor."
"Dobre, dobre, len si už sadnite," povedal a pokračoval vo výklade, pri ktorom ho prerušili.
Lily s Dylanom ho poslúchli a sadli si do poslednej lavice.
Väčšinu hodiny Lily preležala na lavici. Občas niečo prihodila do kotlíka, zamiešala ho, alebo niečo podobné. Dnes nemala na nič náladu. Stále rozmýšľala o tom dievčati vo vlaku. Až ju striaslo, keď si predstavila jej bezvládne telo. Zo zamyslenia ju vyrušilo až zvonenie na koniec hodiny. Lily okamžite vyskočila na nohy a ponáhľala sa von z triedy.

Lily, Scorp, Mason a Dylan sa ponáhľali po chodbách hradu. Presnejšie, utekali.
"Nechápem, prečo to Filcha zakaždým tak naštve," sťažoval sa Scorpius, keď boli v bezpečí Núdzovej miestnosti. "Už by si predsa mohol zvyknúť."
"Zrejme ti ešte neodpustil ten milostný list od Umbridgeovej," usúdila Lily.
"Nerátal som s tým, že jej odpíše," bránil sa. "No, možno trochu," dodal, keď si všimol ich výrazy.
"Odkedy ju pustili z Azkabanu, stratila zmysel pre humor," zhodnotil Dylan, ktorý ešte stále dychčal.
"Ale vážne nerozumiem tomu, že ju po tom všetkom prijali späť na Ministerstvo," odvetila Lily.
"Tak, to nás je viac," pritakal Scorpius.


"Nemali by sme sa pokúsiť zistiť, o čo ide?" navrhol Scorpius, keď sedeli v kreslách v Slizolinskej klubovni.
"Možno," pripustila Lily. "Len aby to nedopadlo ako s tou tvojou Tajomnou komnatou. Nemohla som z topánok dostať ten zápach týždeň!"
"Zas také hrozné to nebolo. Trochu špiny ťa nezabije," ozval sa Mason.
"Ale teba by mohlo," odvetila sladko. "Ale aj tak. Ako to chceš urobiť? Vlámať sa do kancelárie McGonagallovej?"
"Vieš, že to nie je taký zlý nápad?"
"Ale je," nedala sa Lily. "Čo keby sme to aspoň tentokrát skúsili diplomaticky?" navrhla.
"A to je?" nechápal Mason.
"Spýtam sa McGonagallky," povedala rozhodne.
"A ona ťa niekam pošle," povedal Scorp. "Pochybujem, že ti niečo povie."
"Tak to aspoň skúsim," odvrkla.
"Keď myslíš. Aspoň sa zasmejeme." Lily naňho len vyplazila jazyk a vypochodovala z miestnosti.

Lily dobehla až ku riaditeľkinej kancelárii a vybehla po točiacich sa schodoch. Tam zastala pred dverami a zaklopala. Tie sa o chvíľu samy otvorili. Lily vošla dovnútra a rozhliadla sa okolo seba. Všetko bolo tak ako predtým. Od jej poslednej návštevy sa tu nič nezmenilo. Profesorka McGonagallová sedela za stolom a prehrabovala sa v kope pergamenov.
Keď Lily vošla, nevyzerala vôbec prekvapene. Skôr naopak, akoby ju čakala.
Vzdychla si. "Predpokladám, že ste sa ma prišli opýtať na to, čo sa stalo vo vlaku," usúdila. Lily len prikývla. "Chcela som vás dať zavolať, ale, ako vidím, už to nie je treba," pokračovala.
"Zavolať? Prečo?" spýtala sa Lily prekvapene.
"Potrebujem sa s vami porozprávať," povedala.
"Ale ja som ju nezabila!" vyhŕkla bez rozmyslu.
"To si ani nemyslím," odvetila jej. "Ibaže by ste niečo asi mali vedieť."
"A čo?"
Profesorka sa nadýchla a začala rozprávať: "Zrejme vám váš otec rozprával, čo sa stalo s Rokfortom pred pár rokmi, však?"
"Bol zničený. Aspoň sčasti."
Riaditeľka prikývla. "Rovnako ako Voldemort."
"Ako to myslíte?" spýtala sa prekvapene Lily. "Chcete povedať, že..."
"Voldemort nebol úplne zabitý. Presnejšie, jeho horcrux," povedala so smutným výrazom.
"Ktorý horcrux? Myslela som, že boli všetky zničené."
"Aj boli, ibaže časť jedného ešte stále žije."
"Ako je to možné?"
"Keď Voldemort zabil tvojho otca, nebol majiteľom Bazového prútika."
"Áno," súhlasila Lily. "Bol ním otec, ale ako to súvisí..."
"Prútik nikdy nezabije svojho majiteľa. Takže ani horcrux, ktorý bol v ňom. Len ho oslabil."
"Takže, ten horcux je ešte stále..."
"Nie."
"A kde potom je?"
"Je v jeho potomkovi," povedala profesorka potichu.
"Ale v ktorom?" Lily nemohla uveriť vlastným ušiam. Horcrux ako dedičstvo? To nedáva zmysel.
"Dlho som si tým nebola istá. Ale potom všetkom mi to došlo. Je v tebe." Lily na ňu upierala neveriaci pohľad.
"Ako to môžete vedieť? To je hlúposť!"
"Je to tak. Preto si mohla prejsť zábranami vo vlaku a preto ťa Triediaci klobúk zaradil do Slizolinu," vysvetlila jej.
"Ale čo to znamená?" ešte stále nechápala Lily.
"To znamená, že sa Lord Voldemort môže opäť vrátiť," povedala ticho.


Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



Komentáre

Meno: 3.236.138.35
Nadpis:
Text:
Autorizácia:
Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
 



Pridal(a): 84.42.220.213

Ďakujem :) tiež by som rada pokračovala, ale teraz mám veľa nedokončených poviedok, ktoré by som rada ukončila predtým než si na seba zase niečo nakopím :D

ale budem sa snažiť niečo vymyslieť, pokiaľ budem mať nejaký ten čas :)

Pridal(a): Annabeth, 17. 03. 2013 06:56:02

Toto je moja obľúbená hp poviedka :D A ako som už tuším písala, bola by som veľmi rada keby si ju rozpísala :)

Pridal(a): katlyn, 17. 03. 2013 06:32:07
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates