Poviedka

Moje srdce patrí jej...

Krátky popis:
Aj zlo dokáže milovať...

Hl. postavy: Tom Riddle, dievča

Typ: Jednorázovka
Autor: Stormy
Dátum a čas pridania: 29. 07. 2009 19:07:58
Veková hranica: 12+
Počet prezretí: 286
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dráma

Stála som pred oknom a premýšľala nad všetkým, čo som v živote urobila. Prečo práve ja som sa práve musela zamilovať do Toma Riddlea?
Pritisla som si ruku ku perám, na ktorých som len nedávno cítila tie jeho. Po lícach mi začali tiecť slzy. Tom Riddle, čo som na ňom videla? Nič. Absolútne nič, proste som sa zamilovala a nedokázala to zastaviť.
Niečo za mnou s rachotom spadlo. Otočila som sa, aby som zistila čo sa deje. Za mnou stál Tom a v ruke držal červenú ružu. Na perách mu pohrával nevinný úsmev. Nikdy sa neusmieval, čo ho mohlo prinútiť, aby sa usmial.
Viac som si ku telu pritiahla hrubý pletený sveter. Následne som sa otočila naspäť ku oknu a zahľadela sa do noci.
Na ramenách som pocítila dotyk jeho rúk. Obzrela som sa, čo sa deje. Ružu mal v zuboch a rukami mi jemne prechádzal po ramenách. V očiach mal nežnosť, ktorú v nich nebolo nikdy badať. Vždy som v nich videla len nenávisť a zlobu. Ale nehu?
Nadvihla som ruku a pohladila ho po jeho nádhernej tvári. Mal ju takú hebkú. Jednou rukou si vybral z úst ružu a sladko ma pobozkal. Túžba…
„Ľúbim ťa,“ šepol mi do ucha a podal mi ružu.
Ľúbim ťa? On mi povedal, že ma ľúbi? Nedokázala som tomu uveriť. Tuho som ho objala.
„Aj ja teba Tom Riddle, viac, ako si dokážeš predstaviť…“ to boli moje posledné slová, ktoré som vyslovila. V chrbte som pocítila neznesiteľnú bolesť a stratila som vedomie. Umierala som.

Stála pred oknom a mala na sebe hrubý sveter. Bola taká nádherná. Bál som sa čo i len pohnúť, len aby som ju nevyrušil.
Díval som sa, ako si pritíska ruku k perám, ktoré som len nedávno cítil pod svojimi. Zamilovane som sa usmial. Vedel som, že toto nie som ja. Vedel som, že ja nemám právo milovať, ale bol som len a len človek.
Urobil som zopár krokov a zhodil som brnenie. Ružu, ktorú som držal v pravej ruke, som podvedome stisol, aby mi od ľaku nevypadla. Otočila sa, aby zistila čo deje. Vykúzlil som na tvári najlepší úsmev akého som len bol schopný. A cítil som sa tak prirodzene.
Pritiahla si k telu sveter a otočila sa naspäť k oknu. Pristúpil som ku nej a ružu si vložil medzi zuby. Váhavo som sa jej dotkol ramien a jemnými pohybmi som ju začal hladiť.
Obrátila sa a zatvárila sa prekvapene, keď sa zahľadela do mojich očí. Uvedomil som si, že v nich je niečo, čo v nich nikdy nebolo.
Natiahla ku mne ruku a nežne ma pohladila po tvári. Ružu som si vybral z úst a sladko ju pobozkal. Mala také hebké pery…
„Ľúbim ťa,“ šepol som zamilovane a túžobne sa usmial.
Hodila sa mi okolo krku a v tvári mala nepochopený výraz. „Aj ja teba Tom Riddle, viac, ako si dokážeš predstaviť…“ viac nepovedala.
Pocítil som, ako mi ochabla v náručí, ako strácala pomaly silu žiť. Prešiel som jej rukou po chrbte a pocítil horúcu krv. Zahľadel som sa do tmy a uvidel som tam stáť prekliatych humusákov ako sa vyjavene dívajú. Neurobili to náročky, ale predsa ju zabili.
V tej chvíli som znenávidel humusákov ešte viac. Tuho som stisol dievčinu v mojom náručí a pobozkal jej čelo. Bola mŕtva.
Do tej chvíle som si myslel, že aj taký ako ja môžu milovať, ale hlboko som sa mýlil. Zdvihol som ju do náručia a vyniesol z veže. Moje srdce už patrí jedine jej a žiadnej inej…

Komentáre

V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates