Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Mágov zlodej, zlodejov mág – Tajomstvo modrého plameňa

1. kapitola - Z dažďa pod odkvap

Krátky popis:
Obrad, ktorý mal oddeliť dušu mŕtveho mága od mladého zlodeja, bol úspešný. No zdá sa, že Arsen nie je len obyčajný mladík. Po tom, ako sa uňho prejavia isté magické schopnosti, sa naši hrdinovia vydávajú hľadať odpoveď na otázku: Čo znamená modrý plameň?

Pokračovanie úspešnej poviedky Mágov zlodej, zlodejov mág. Pre plný pôžitok z príbehu je potrebné prečítať si najprv tú. http://fikcia.fantasy-svet.net/?page=poviedka&id=1990

Typ: Viackapitolová
Autor: Sirius
Dátum a čas pridania: 30. 05. 2013 22:55:01
Veková hranica: 12+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 1689
Tagy: Budúcnosť / po sérii, slovenčina, romantika, dobrodružné, humor


Hodnotenie užívateľov: 90% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Žena s ťažkosťami kráčala cez pole, nohy sa jej borili do dažďom rozmočenej pôdy a spolu s tmou sťažovali jej postup. Nepomáhalo jej ani, to že v náručí niesla dieťa. Niekoľkomesačný drobec sa chúlil zabalený v prikrývke a nepokojne spal. Matka naň občas ticho prehovorila. Len tak, aby počul jej hlas. Aj keď spal, bola si istá, že niečo si určite bude pamätať. Kiežby bola iná možnosť, no ak ho chcela zachrániť, musela to urobiť. Konečne vyšla na cestu, zanechávajúc na nej kúsky blata, ktoré jej opadávalo z nôh. V tom v lese, na druhej strane poľa, zavyl vlk a ozval sa praskot. Žena zastala, ostražito a tiež trochu vystrašene pozrela smerom, kde tušila okraj lesa. Napínala zrak do temnoty, snažiac sa niečo zazrieť. Bála sa použiť mágiu, aby ju nebodaj jej prenasledovateľ podľa nej nenašiel. Hodnú chvíľu stála nehybne a čakala. No zvuk sa už neopakoval, miesto neho sa ozvalo dieťa. Nespokojne zamrnčalo, zrejme od hladu, no ona mu nemala čo dať. „Tíško, moje zlaté, už čoskoro sa to skončí,“ zašepkala, uisťujúc skôr seba ako jeho.
    Tma sa čiastočne rozjasnila, keď sa prvé lúče slnka vyšvihli ponad horizont. Neznáma pridala do kroku, smerujúc k usadlosti neďaleko. Musí to stihnúť skôr, ako ju domáci uvidia, určite budú čochvíľa vstávať.
    Preliezla cez nízky plot a zakrádala sa pomedzi budovy. Až prišla ku hlavnému vchodu do obytného domu. Na farmu bol dosť honosný, zrejme bol miestny hospodár bohatý. „Je to síce len farma, ale nič lepšie nemám poruke,“ ospravedlňujúco povedala dieťaťu. Naposledy ho pobozkala na čelo a opatrne, aby ho neprebudila, ho položila na prah. Plakala, keď odchádzala, trhalo jej to srdce, no vedela, že je to malá cena za život jej syna.
    Kohút zakikiríkal vo chvíli, keď farmár otvoril dvere. To zobudilo spiaceho chlapca a rozplakal sa. Vďaka tomu si ho aj muž všimol.
    Poslednou známkou ženinej prítomnosti bol modrý záblesk, ktorý farmár uvidel v lese, keď sa rozhliadal po tom, kto tu dieťa zanechal.
    „Zvláštne,“ šomral si popod nos a vzal ho dnu. Keď ho ukázal svojej žene, pár minút bádal, čo s ním, napokon sa rozhodli si ho nechať.
    „Ako ho budem volať?“ spýtala sa farmárka.
    Muž pozrel na malý uzlíček a rozhodne povedal: „Arsen.“

    Krastos kráčal uličkou pod hradbami, smerom do mesta. Všade naokolo bol čulý ruch, hoci bolo skoré ráno a ešte stále bola tma. No tí, ktorí si na živobytie zarábali predajom, museli vstávať čo najskôr. Inak by prišli o najlepšie miesta, to by znamenalo nízke alebo žiadne zisky. A niečo také si nemohli dovoliť. Všade naokolo neho vyrastali stánky, či už z obyčajnej plachty natiahnutej na štyroch paliciach, alebo z plátenných paravánov. Podľa toho, čo si dotyčný predavač mohol dovoliť.
    Niektorí len rozprestreli na zem starú handru a na nej rozložili svoj chatrný tovar. Krastos všetok ten ruch so záujmom pozoroval, snažiac sa predstaviť si, ako to asi vyzerá na oficiálnom trhu v centre mesta. Onedlho opustil kupeckú ulicu a zamieril smerom k vonkajším hradbám. Štvrť, cez ktorú prechádzal, patrila k tým chudobnejším. Domy boli zanedbané, špinavé a zápach, ktorý sa z nich šíril, nebol veľmi príjemný. No práve ten zápach bol to, čo ho tešilo.
    Síce stále nemal normálne telo, no vďaka Mortskému kameňu mohol cítiť, akoby ho mal. Predtým, keď bol len dušou, bol preňho svet menej skutočným, žiadne pachy, žiaden dotyk. Duše tak vnímali svet preto, aby sa im po smrti odcudzil a stal sa len fádnou spomienkou. Malo to mŕtvym uľahčiť prechod. No po tom, čo jeho dušu vyvolali a omylom sa spojil s telom mladého zlodeja, začal znova túžiť po živote.
    Posledných niekoľko dní strávil prechádzkami po meste. Túlal sa len tak bezcieľne, dotýkal sa vecí, privoniaval ku kvetom. To bolo zatiaľ všetko, čo mohol robiť, ostatné pôžitky mu budú dopriate, až keď sa znova spojí so svojím telom. Tešil sa, ako sa znova naje a napije dobrého vína. Ako tak kráčal, začali ho sledovať určité nekalé živly. V bočných uličkách sa zjavovali muži nebezpečných mravov. Ako dravci striehli na korisť. A Krastos vyzeral ako ľahká obeť. No nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. O tom sa najprv presvedčili decká, ktoré sa ho pokúsili okradnúť. No zdesenie v ich tvárach, keď zistili, že vlastne nemá žiadne vrecká a jeho odev vôbec nie je skutočný, bola dostatočným trestom pre týchto malých zlodejov. Krastos s úsmevom sledoval, ako od strachu utekajú. A vykrikujú niečo o strašidlách, to upútalo pozornosť starších zlodejov.
    Tak sa stalo, že mu na konci ulice v podchode pod hradbou cestu zastúpili traja muži.
    „Ale , ale,“ zašveholil jeden z nich, „zdá sa, že tu máme problém.“
    „Áno, problém, tak je,“ pritakal druhý.
    „Niekto nezaplatil mýto,“ dodal tretí.
    Krastos sa nedal zastrašiť, viac-menej sa tešil na to, čo bude nasledovať. „Je mi ľúto, páni, no nevšimol som si, že by som použil most,“ povedal akoby nechápavo a začal sa rozhliadať, akoby ho hľadal.
    „Nehraj sa na sprostého!“ zvýšil hlas najvyšší z trojice. „Chceš použiť náš podchod, musíš zaplatiť!!“
    „Ako vraví,“ dodali zborovo zvyšní dvaja.
    Krastos postrehol, že sa im v dlaniach zjavili nože. Situácia začínala byť vážna, dvaja sa mu postavili za chrbát, znemožniac mu tak prípadný útek. Tretí urobil krok k nemu a priložil mu krátky, no ostrý nôž ku krku.
    „Prehľadať!“ štekol rozkaz a muži stojaci za Krastosom sa začali činiť.
    Teda, pokúsili sa. No keď chceli roztvoriť jeho kabát alebo mu načrieť do vreciek, zistili, že sa to nedá. Akoby boli len namaľované či vytesané do kameňa. Šokovane pozreli na svojho vodcu. Ten nechápavo pozrel Krastosovi do očí.
    „Čo to má byť, dajaký trik?“
    No ten neodpovedal, len sa začal usmievať a pohol hlavou dopredu a trocha stranou. To spôsobilo, že sa vlastne sám podrezal. Zlodej v šoku vyvalil oči, keď sa neznámemu nôž zaboril do krku. No miesto očakávanej spŕšky krvi sa nič nestalo.
    Zbraň ostala v rane, akoby ju zabodol do dreva. Niečo také bolo na obyčajných lupičov priveľa, a tak vzali nohy na plecia. Krastos vytiahol nôž z krku a počkal, kým sa rana, ktorá vlastne nebola ranou, zacelí. Odhodil nôž do tmavého kúta podchodu a pobral za svojím cieľom.


    „Potrebujete pokoj a oddych, mladý muž. Zažili ste poriadny šok, nehovoriac o tých zraneniach,“ šomral Tarkonius, kým opatrne odstraňoval obväzy z Arsenovej ruky. „Mama vám nehovorila, že sa nemáte hrať s ohňom?“ káravo mu pozrel liečiteľ do očí. Neprestávajúc odmotávať starý obväz.
    „Ja som sa s ničím nehral,“ ohradil sa mladík. „A matku som nepoznal,“ dodal šeptom.
    „Hmm, vyzerá to prekvapivo dobre,“ skonštatoval Tarkonius, keď kompletne odstránil obväz. V skutočnosti to bolo ešte lepšie, po vážnych popáleninách, ktoré mu spôsobil modrý plameň, nebolo ani stopy. Hoci sa to stalo ani nie pred týždňom. Vlastne, jediným znakom po zranení bol červenší odtieň kože. Akoby sa spálil na prudkom slnku.
    „Ste naozaj skvelý liečiteľ,“ úprimne poznamenal Arsen.
    „To je síce pravda,“ začal Tarkonius, „no toto rýchle uzdravenie, nenastalo mojím pričinením.“
    „Čo tým chcete povedať?“
    No miesto odpovede začal starec odstraňovať obväz aj z druhej ruky. Tá na tom bola rovnako, jedinou stopou po spálenine bolo výrazné začervenanie.
    „No, zdá sa, že moje služby už nie sú naďalej potrebné,“ skonštatoval liečiteľ a začal si baliť veci.
    Arsen si prezeral dlane a skusmo ich zovrel v päsť. Žiadna bolesť, nič nenasvedčovalo tomu, že boli niekedy popálené. Neskutočne mu odľahlo, jeho ruky preňho boli neskutočné cenné. Boli nástrojom jeho živobytia, hoci sa práve teraz ako zlodej neživil. Nebol taký naivný, aby veril tomu, že sa jeho život bude len zlepšovať. Po tom, ako skončí táto epizóda s Karastosom a Gorianou, určite skončí pri svojom starom živote. Teda, aspoň v to dúfal.
    „Keby sa to zhoršilo alebo sa stalo niečo nezvyčajné, okamžite ma vyhľadaj,“ povedal Tarkonius vo dverách a následne nato odišiel.
    Arsen to skoro ani nepostrehol, stále zaujatý svojimi rukami. Keď osamel, kľakol si k truhlici, ktorá sa v izbe nachádzala, a začal. Po pár sekundách začul známe cvaknutie. Hoci zámka nebola žiaden prvotriedny kus, odľahlo mu, že nestratil city v prstoch.
    No neskôr musí nájsť nejaký zložitejší typ, aby sa uistil, či je všetko tak ako predtým.
    Zvalil sa na posteľ a začal premýšľať. Neubehli ani dva týždne odvtedy, čo ho posadol duch mŕtveho mága. Spolu potom zabránili atentátu na budúceho kráľa a nakoniec ich kráľovská čarodejka oddelila. Hoci sa to neobišlo bez problémov. Po obrade, keď Krastos získal dočasnú hmotnú podobu, sa u Arsena prejavila mágia, teda, aspoň on si myslel, že je to mágia. Ako inak by ste vysvetlili modrý plameň, ktorý vám šľahá z rúk? No bolo to príliš dokonalé, aby to vydržalo. Oheň ho škaredo spálil, podľa Tarkonia malo liečenie trvať mnoho týždňov. Dokonca ani mágia s tým nevedela pomôcť. A potom to dnešné zistenie, že už je zahojený ani nie po týždni. Nevedel, čo si o tom všetko má myslieť.
    Z ďalšieho premýšľania ho vyrušilo zaklopanie. Keď otvoril dvere, stál pred nimi jeden z hradných sluhov. Tohto konkrétneho už poznal, bol jedným z tých, ktorí slúžili Goriane.
    „Áno?“ spýtal sa Arsen, hoci tušil, čo mu nesie.
    „Pani Goriana si vyžaduje vašu prítomnosť,“ oznámil sluha trocha povýšeneckým hlasom, no dal si záležať, aby to neznelo príliš urážlivo.
    „Idem.“
    Sluha ho viedol ku komnatám vrchnej čarodejky, hoci by sa tam Arsen vedel dostať aj sám. Na tieto dvorné zábavky si asi nikdy nezvyknem, pomyslel si.
    „Vstúpte,“ povedal sluha, keď sa dostali až ku komnate. Arsen vošiel, očami hľadajúc Gorianu.
    Čarodejka sedla za stolom a študovala jeden z množstva pergamenov, ktorý na ňom ležal. Z výrazu, ktorý sa jej zrazu zjavil na tvári, usúdil, že zistila to, čo potrebovala. Vzhliadla a všimla si ho. „Skvelé, si tu, rýchlo, musíme nájsť Krastosa.“


    „Si si istá?“ nedôverčivo sa spýtal Krastos a ešte raz si prečítal pergamen, ktorý čarodejka študovala pred polhodinou. Tá len prikývla. Mág si text znova prečítal, zdráhajúc sa uveriť obsahu a tomu, čo z neho vyplýva.
    „Čo sa tam píše?“ vyzvedal Arsen, značne netrpezlivý. Keďže sa to zrejme týkalo jeho osoby. Od toho incidentu s modrým plameňom sa obaja mágovia snažili zistiť, čo to má znamenať.
    „Je to úryvok textu, ktorý popisuje Pánov elementu,“ odpovedala mu Goriana.
    „To má byť zas kto a čo to majú spoločné so mnou?“ nechápal Arsen.
    „Podľa legiend to boli úplne prví ľudia, ktorí ovládali mágiu. Aj keď to neboli mágovia v tom zmysle, ako ich poznáme dnes,“ začal vysvetľovať Krastos. „Musíš pochopiť, že tento kúsok pergamenu je možno najucelenejšou informáciou, ktorú o nich máme. Žili v dobách dávno pred vznikom Ríše, dokonca pred prvými pohanskými kráľovstvami. Hovoríme tu o dobách spred dvetisíc rokov. Radšej si to prečítaj sám,“ zakončil mág rozprávanie a podal Arsenovi pergamen.
    Keď ho ten rozvinul, videl, že toho naozaj nie je veľa:
    ... k najväčším tajomstvám našej minulosti patria bezpochyby Páni elementu. Hoci si mnohí myslia, že nikdy neexistovali a že patria len do povedačky pre malé deti. Tomuto názoru dopomáha aj fakt, že sa o nich nezachovali žiadne písomné záznamy z dôb ich života. No vzhľadom na to, o akej ďalekej histórií hovoríme, nie je to nič neobvyklé.
    Mne sa však podarilo zhromaždiť niekoľko skutočných dôkazov o ich existencii.
    Páni elementu boli prvými ľuďmi, ktorí ovládali to, čomu hovoríme mágia. No neboli to mágovia, akých poznáme dnes.
    Títo, dovolím si ich nazvať: predkovia našich čarodejov, totiž dokázali vykonať len jedno jediné kúzlo.
    Nie je známe, či sa tak rozhodli sami, alebo bola v tej dobe mágia iná. Isté je len to, že Páni elementu doviedli svoje obmedzené umenie do majstrovskej podoby. Dalo by sa polemizovať o tom, že vďaka neschopnosti využívať svoju moc inak ako len na to jedno sa z nich stali majstri vo svojom odbore.
    Predpokladám, že za ich náhlym zmiznutím stojí nenávisť a strach ostatných ľudí, ktorí za ich mocou mohli vidieť niečo diabolské.
    Každopádne sa o nich nezachovalo nič, čo by nám objasnilo podstatu ich umenia. Jediné, čo vieme s istotou a čo je aj dôvodom, že ich nazývam Pánmi elementu, je to, že dokázali z ničoho vytvoriť oheň a ovládať ho. No nie obyčajný, ale modro zafarbený...


    Dočítal, chvíľu hľadel na pergamen, no nič viac tam už nebolo. To nie je možné, to nemôže byť... pomyslel si Arsen. No pohľady, ktoré naňho obaja čarodeji upierali, hovorili jasnou rečou.
    „Ako je to možné, ten plameň ma popálil, keby som bol ten vládca elementu, alebo čo boli zač, nepopálil by ma!“ vyjachtal Arsen. No už keď to hovoril, vedel, že jeho argumenty sú nanič. Preto doňho vošiel neskutočný hnev. „To ty, je to všetko tvoja vina!!“ zakričal na Krastosa a tasil dýku. Goriana sa chystala zasiahnuť, no mág ju gestom zastavil. „Nebyť teba, nič z tohto by sa mi nestalo, určite ste niečo zbabrali pri tom obrade!!“ kričal teraz už na oboch mágov. „Ten plameň určite bol nejaký zvyšok tvojej mágie!!“ pokračoval mladík. „Dajte mi obaja pokoj!!“ dokončil a vybehol z komnaty. Na chodbe vrazil do sluhu, ktorý práve prechádzal okolo, a zrazil ho k zemi. No Arsen nezastavil a zmizol za rohom.
    „Mal by si ísť za ním,“ podotkla Goriana.
    „Teraz nie, dám mu čas, nech sa upokojí.“
    „Čo ak opustí mesto?“ obávala sa čarodejka.
    No Krastos len pokrútil hlavou. „Nemyslím si, sám dobre vie, že sme jeho najlepšia šanca to všetko pochopiť.“

    Dvojica strážnikov prešla po hradbe a zmizla vo veži. Arsen sa vyšvihol cez cimburie a ticho ako mačka pristál pri dverách, do ktorých vošli. Vedel, že má len pár sekúnd, bleskovo vyskočil na rímsu nad dverami a začal sa šplhať na vežu. Nebolo to síce také jednoduché, ako predpokladal, no nemusel liezť vysoko. Stačilo sa dostať na prvé poschodie nad strážnicou. Potom pekne po nepoužívanom schodisku na vrchol. No najprv bude musieť prekonať zámku na dverách. A tentokrát to nebude obyčajná zámka ako na truhlici.
    To, čo mal pred sebou, bola kvalitná remeselná práca. A na takomto mieste pôsobila dosť nepatrične. No to ho teraz nezaujímalo, bol rád, že má pred sebou poriadnu výzvu. Začal na nej pracovať a o pár minút povolila. To ho nesmierne potešilo, vkĺzol do tmy za dverami a zamkol za sebou. Keď sa dostal na vrchol, bola už tma. A mesto pod ním žiarilo, akoby bolo postavené len zo svetla. Už sa túlal niekoľko hodín, snažiac sa vymyslieť, čo ďalej.
    „Vyzerá ako diamant, čo povieš?“ ozval sa zrazu Krastos.
    Arsen sa ani neunúval otočiť. „Nemám náladu na rozhovory,“ odvrkol mladík.
    „Výborne, stačí, keď budeš počúvať,“ reagoval na to Krastos. „Je mi jasné, že posledné týždne pre teba museli byť zvláštne. Nejdem ti klamať a hovoriť, že viem, ako sa cítiš. Pretože neviem, podobné veci boli pre mňa na dennom poriadku. Hoci to, čo sa stalo tebe, je aj na moje štandardy trocha zvláštne. No celý ten čas si mi veril, žiadam ťa, aby si mi veril aj naďalej. A ja urobím všetko pre to, aby som ti pomohol zistiť, čo sa stalo.“
    Arsen neodpovedal, len stále hľadel na mesto pod nimi. Uvažujúc, čo má robiť, či odísť, alebo sa pustiť do ďalšieho nevyžiadaného dobrodružstva.
    „Mohol by som ukradnúť celé toto mesto,“ prehovoril napokon.
    Krastos sa usmial, no nie výsmešne či neveriacky, bol to chápavý úsmev. Pristúpil bližšie k okraju veže. Takže stál vedľa Arsena.
    „Mesto tu bude, aj keď sa vrátime,“ povedal mág
    „Ak sa vrátime,“ nedal sa mladík. „Naozaj si myslíš, že som ten...“
    „Pán elementu,“ doplnil Krastos. „Áno, som si istý. Keď som bol ešte v tvojom tele, cítil som neznámu silu, nie mágiu, akú poznám, niečo nové, teda, vlastne staré. Keď vezmem do úvahy to, čo viem o modrom plameni.“
    „Ale čo tie popáleniny?“
    „Mám teóriu, zrejme je to normálny prejav novej sily,“ predložil mág možné vysvetlenie. „Nemalo by sa to už opakovať. Taktiež je to určitým potvrdením, že si Pánom elementu.“
    „Ako to?“
    „Tvoje uzdravenie bolo až magicky rýchle. Teda, aspoň to tvrdí Tarkonius. A vzhľadom na to, že to nebola moja ani Gorianina mágia, je vysoko pravdepodobné, že si sa uzdravil sám pomocou tej svojej.“
    „Čo bude teraz?“
    „Teraz?“ zopakoval Krastos otázku. „Ak sa k nám pridáš, vydáme sa na menší výlet.“
    „Kam?“
    „Najprv do Nekonečného lesa a potom za modrým plameňom,“ odpovedal mág nanajvýš tajomne.

    Nasledujúca kapitola »
    (Strieborný pazúr)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.238.72.180
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    Wau, sem-tam si hovorím, či náhodou nemáš s tou mágiou niečo spoločné, keď si každý dokáže živo predstaviť to čo napíšeš :)
    Je super vedieť niečo o Arsenovom detstve, keďže sprvu sa zdalo, že nebude ani spomenuté a nakoniec to začína vyzerať na celkom dlhý príbeh.
    Vetu za vetou som čítala čo bude ďalej, a keď sa dozvedel Arsen o pánoch elementu tak pozerám, fajn, príde koniec a zas čakanie ale nie!
    Ďalší odsek, ale ako som zbadala neskôr už viem prečo to neskončilo hneď v tej časti.
    Jaj, tak ma zožiera zvedavosť na ďalšiu kapitolu :), myslím, že to bude ešte naozaj zaujímavé. Len tak ďalej.

    Pridal(a): kachiri, 03. 06. 2013 19:05:04

    Dobre napísané je to, som zvedavý čo bude ďalej, lebo tu ešte nie je príbeh extra výrazný.

    Pridal(a): Kr4b, 01. 06. 2013 07:29:14

    Výborný úvod :) Ako to občas ja nazývam, jeden z tých "filmových" úvodov, pretože všetko, čo je napísané, som mala veľmi živo pred očami, akoby som pozerala film :)
    Atmosféra skvelá, zápletka zaujímavá, všetky, no najmä ten prvý odsek úplne perfektný :)

    Pridal(a): Elinor, 01. 06. 2013 03:03:27

    ja som taká rada, že je to tu!:)
    super kapitola, ten začiatok sa mi ozaj páčil.. a ostatné veci si pekne zamotal a zároveň aj čiastočne vysvetlil, takže s napätím budem očakávať pokračko;)
    a podtitul v názve je perfektný!!:)

    Pridal(a): Georgiana, 31. 05. 2013 18:41:52
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates