Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Pomätenie: Bláznovstvo

1. kapitola - 1. kapitola

Krátky popis:
Lada urobila rozhodnutie, ktoré teraz trpko ľutuje. Vie, že si za to celé môže sama. Rozhodne sa s tým však popasovať a ukončiť celé to bláznovstvo, ktoré začala.

Pokračovanie Pomätenia :D.
Kto by mal záujem prečítať si prvú časť Pomätenia, tak ju nájdete TU!



Typ: Viackapitolová
Autor: Zephyra
Dátum a čas pridania: 15. 06. 2013 05:19:56
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: nie
Počet prezretí: 1815
Tagy: Fiction, Budúcnosť / po sérii, slovenčina


Hodnotenie užívateľov: 90% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Po celom tele mám zimomriavky, dlane sa mi príšerne potia a v hrdle mám obrovskú hrču.
    Ten nápad bol od začiatku hlúpy. Ani neviem, čo som si myslela. Mala som jednoducho povedať nie. Teraz je však neskoro, lietadlo sa už rozbieha, o niekoľko sekúnd sa odlepíme od zeme.
    V tomto malom lietadle (je ozaj malé, nie som najväčšia a napriek tomu som sa musela trochu zohnúť) nie som jediné klbko nervov. Ceira, Portugalka s bronzovou pokožkou a tmavými vlasmi sčesanými do veľkého drdola, kŕčovito zviera zavretý displej Takana. Zelenooký bodyguard Wigry si už hodný čas napravuje kravatu. Aj ďalší štyria ochrankári, ktorí na nás čakali na letisku, sa tvária mierne znepokojene.
    Som si takmer istá, že to, čo ich znervózňuje podobne ako mňa, je muž sediaci oproti mne. Muž, ktorý bol mojou podmienkou odchodu z Alpského ústavu pre duševne chorých genomodifikov.
    V skratke, Adam.
    Vôbec som nečakala, že to takto dopadne. Vôbec som nečakala, že budem sedieť s Adamom v malom súkromnom lietadle. Vôbec som nečakala, že Albert bude súhlasiť. Tajne som dúfala, že moju podmienku zamietne, lebo ak som sa nemýlila v tom, kým je, tak potom musí poznať Adama. Vie, čo vykonal a prečo sa ocitol v AIMIG-u.
    A aj keby toto nevyšlo, bol tu ešte doktor Barzetti. Verila som, že to zamietne, že Adama nepustí. Nemohla som tušiť, že po tom, ako sa naňho Albert otočí a povie: „Samozrejme, dôležitý je aj názor odborníka k vašej požiadavke,“ sa doktor Barzetti usmeje tým svojím zvyčajným dobrosrdečným výrazom a odpovie: „Malo by to byť v poriadku. Na Adama treba trochu dohliadnuť, ale myslím, že vaši ľudia to zvládnu, Albert. A keď bude nablízku slečna Blahová...“
    Myslela som, že ma v tej chvíli hodí o zem. Je ten človek normálny?! Je predsa doktor a vie, že Adam je vážne, ale naozaj vážne chorý. A on povie, že by to malo byť v poriadku. A ešte k tomu naznačí, že Adamovi, mužovi, ktorý ma zopárkrát takmer zabil, robí dobre moja spoločnosť. Fakt super!
    Z celej tej absurdnej situácie som bola tak mimo, že som nedokázala namietať. A vlastne som ani nechcela, pretože som nemienila a nemienim vyzerať ako blázon. Ale keď tak nad tým teraz premýšľam... nebola som náhodou zavretá v blázinci?
    Prečo nad tým vlastne uvažujem? Celej tej veci na konci s mojou hrdosťou a tomu, že teraz sedím v lietadle s Adamom a odlietame ani neviem kam (Ozaj, ešte mi to nik nepovedal!), si môžem sama. Stačilo povedať: „Ďakujem, ale vašu ponuku musím odmietnuť,“ alebo niečo podobné. Proste, stačilo povedať nie.
    Lenže ja som to nedokázala. Nedokázala som odmietnuť toho muža s priateľskou a takou známou tvárou sediaceho oproti mne v kresle. Jednoducho, niečo vo mne nemohlo a tak som si vymyslela lesť.
    Lesť. Vážne, čo som si myslela? Od začiatku nemal môj nápad nádej na úspech. Alebo...?
    No, čo už, je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Budem sa s tým musieť zmieriť.
    A možno to tak aj malo byť. Možno by som už mala konečne začať normálne žiť.
    Popravde, moja nová práca ani nemá ďaleko od toho, čo som chcela pôvodne robiť. Aj keď miesto eurokomisára budem chrániť muža, o ktorom viem len toľko, že sa volá Albert.
    Ó, a budem zarábať! Budem dostávať peniaze! Teda, aspoň dúfam...
    Je fascinujúce, kam ma moja myseľ dokáže zaviesť, aj keď som vynervovaná a celkom stŕpnutá. Za to, samozrejme, môže muž sediaci oproti mne.
    Niečo ma na Adamovi zaujme. Čakala by som, že bude mať na tvári ten svoj typický ľahostajný, nič nehovoriaci výraz, ale nie je to tak. Zdá sa, že je nervóznejší než ja a všetci ostatní. Sústredene sa díva na vlastné kolená, kŕčovito zviera lakťové opierky a má zrýchlený dych.
    Lietadlo sa odtrhne od zeme a Adam (prisahám) na chvíľu prestane dýchať. Po chvíli mu však hruď opäť začne prudko stúpať a klesať.
    Ako sa tak chvíľu naňho dívam, je dosť vtipné vidieť ho... vyplašeného? Vlastne, akákoľvek emócia v jeho podaní by mi asi pripadala vtipná.
    Vtom zdvihne ku mne pohľad.
    Stuhnem.
    Zvedavo si ma premeriava, čo naozaj nie je nič príjemné. Čakám, že každú chvíľu po mne skočí.
    Odrazu mi trkne, ja sa usmievam. Preboha, usmievam sa aj v tejto chvíli. Ako sa môžem usmievať?
    Rýchlo nahodím vážny výraz a utriem si spotené dlane do sukne šiat.
    Adam akoby stratí záujem a odvráti svoj zrak k okienku.
    Pozriem ta aj ja. Za ten krátky čas sme vystúpili dosť vysoko. Teraz sa dívam na vrcholky Álp zhora vyčnievajúce z mora mračien. Je to čarovne iné ako na ne hľadieť odspodu.

    Nasledujúca kapitola »
    (2. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.238.72.180
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    :) :D Ďakujem, ďakujem. Som strašne rada, že sa páči a je mi ľúto, že na ďalšiu kapitolu si budete musieť počkať trochu dlhšie, ale fakt to veľmi nejde (nemám čas :( )
    A len tak, zaujímalo by ma, ktorá časť konca ťa donútila k úsmevu, ten úplný koniec s Alpami alebo to predtým. :D :D Ja som len zvedavá :D 0:)

    Pridal(a): Zephyra, 22. 06. 2013 01:58:32

    :) Super, taký úvod do toho čo nás čaká :)
    Dobre vykreslená atmosféra a ten koniec z nejakého dôvodu ma donútil k úsmevu :)

    Pridal(a): kachiri, 20. 06. 2013 04:30:10

    Sa teším, že sa tešíš :D :D
    Vážne bola tá atmosféra v lietadle taká... hustá? Mne to tak neprišlo, ale keď to na teba urobilo taký dojem som len rada :D :D
    A ešte samozrejme ďakujem za komentík§ :D :D

    Pridal(a): Zephyra, 16. 06. 2013 21:16:30

    Jéj, pokračko Pomätenia!!! :happydance: :happydance: :happydance: Veľmi sa teším po toľkom čase! :)
    Bolo to úplne parádne, atmosféra v lietadle sa dala priam krájať, prosto... B R A V Ú R N Y úvod!
    :)

    Pridal(a): Elinor, 16. 06. 2013 20:44:39

    Vážne?! Ach, jaj, neviem čo povedať (momentálne som si dala malý taneček radosti po mojej izbe :shy: :D), ďakujeem! :D
    Teraz som taká šťastná! :D
    No a čo sa Mikaela týka, ten tam ešte určite bude. Môže prezradiť aj to, že už v nasledujúcej kapitole. A potom určite príde aj neskôr :D :D
    Juj, ešte raz ďakujem! :D

    Pridal(a): Zephyra, 15. 06. 2013 18:13:59

    povedala som ti už niekedy, že sa priamo pred mojimi očami zlepšuješ?:) či už štylisticky, ale aj celkovo autorsky.. super:) svedčí o tom najmä ten fakt, že hoci (teraz som si to naplno uvedomila, nezabite ma) ozaj nemám rada Adama, nijako ma to neoberá o nadšenie z príbehu.. že hoci sa v súvislosti s Adamom vôbec nedokážem stotožniť s Ladou, neoberá ma to o chuť čítať ďalej.. že aj keď možno dejovo je mi tento príbeh vzdialený, baví ma!:D a to čo má znamenať?:D ako to robíš?:):):) teším sa na pokračko.. a potrebujem nutne dostať odpoveď na spoilerovú otázku: bude tam Mikael (ešte niekedy, hocikedy:D)???

    Pridal(a): Georgiana, 15. 06. 2013 17:53:49
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates