Fantasy svet | Fan-Fiction Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo


Poviedka

Pohľad René na život Belly vo Pheonixe

Krátky popis:

Takže :) Každí vie o poviedkovej súťaži na F-S. Toto je jedna z poviedok, s ktorou som sa v súťaži zúčastnila. Dúfam, že napriek tomu, že sa nehlasovalo, pretože nebolo dostatok prác, sa vám bude páčiť.

Typ: Jednorázovka
Autor: Stormy
Dátum a čas pridania: 22. 08. 2009 22:44:55
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 269
Tagy: FanFiction, Twilight sága, Minulosť / pred sériou, slovenčina, nezaraditeľné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.



Dívala som sa na ten malý krásny uzlík, ktorý mi ležal v náručí. Áno, toto bola moja malá Bella, ktorá bude pre mňa znamenať všetko na svete. Zadívala som sa na svojho manžela Charlieho a usmiala sa naňho. Tak veľmi som tohto nedokonalého muža milovala. Boli sme taký rozdielny a predsa sme sa ľúbili. Nikdy neoľutujem, že som sa s ním rozhodla žiť.
Ešte raz som sa zadívala na ten malý uzlíček a podala ho Charliemu. Je to predsa jej otec.
„Ako sa bude volať?“ opýtal sa ma Charlie.
Usmiala som sa. „Isabella,“ šepla som a vyčerpane som sa usmiala.

Nedokázala som tomu uveriť. Nedokázala som uveriť, že som Charlieho opustila, že som bola ochotná sa ho vzdať. Ale musela som, nemohla som to tam vydržať. Možno som bláznivá a ako mladá matka by som niečo takéto robiť nemala, ale bolo mi to jedno. Forks nie je mesto pre mňa, ani nikdy nebolo.
Obzrela som sa dozadu, aby som sa pozrela na svoju spinkajúcu dcéru. Bola nádherná. Veľmi dobre som vedela, že to všetko bude pre ňu ťažké, ale z neznámeho dôvodu som sa tešila, že väčšinu času bude patriť len a len mne.

Dívala som sa ako sa Bella dvíha zo zeme. Rozbehla som sa ku nej a začala som hystericky jačať.
„Bella, Bella! Si v poriadku?!“ kričala som na celú ulicu. Keď som dobehla k dcérke, dopadla som na kolená a tuho ju objala.
„Mami, som v úplnom poriadku. Veď vieš, že sa pošmyknem vždy kde sa dá,“ upokojovala ma.
„Bella, Bella! Sľúb mi, že ma už nikdy tak nevystrašíš!“ prehovárala som jej do duše.
Prevrátila očami. „Mami, kľud. Nič mi nie je, som živá a zdravá. Všetko bude v poriadku,“ zahľadela sa na svoje hodinky na ľavom zápästí. „Poď, je čas obeda. Neskočíme na pizzu?“ opýtala sa a už ma ťahala k najbližšej pizzérii. Niekedy som mala pocit, že ona je viac rodičom, ako ja sama.

Bella sedela za stolom a písala si úlohy. „Nepotrebuješ pomoc?“ opýtala som sa odo dverí.
Zasmiala sa. „Nie mami, ale ďakujem za ochotu.“
Zahryzla som si do spodnej pery. „Naozaj? Nepotrebuješ niečo vysvetliť, alebo…“
„Mami, vážne. Choď nakupovať, alebo sa prejsť do parku. Niečo navarím kým sa vrátiš, alebo objednám čínske jedlo. Dobre? Teraz už choď. Mala by si sa zabaviť,“ povedala vážne a vrátila sa pohľadom k úlohám. Zvesila som smutne hlavu a vyšla z miestnosti.

„Ahoj mami!“ začula som zvolanie mojej dcéry, ktorá vbehla do bytu a následné buchnutie. Prudko som vstala a vbehla do chodby. Bella ležala na zemi a potichu kliala.
„Preboha Bella!“ povedala som obviňujúco a začala jej pomáhať na nohy.
„Mami, to nič nie je. Stáva sa,“ začala ma upokojovať.
„Stáva sa?! Preboha, mohla si si niečo spraviť!“
„Vieš, že u mňa je takéto niečo úplne normálne. Choď pokračovať v predchádzajúcej činnosti, prosím. Musím si urobiť úlohy a niečo navariť. Nemusíš sa so mnou zaoberať,“ povedala a otočila sa na odchod.
„Navarila som ja,“ povedala som jej. Prekvapene sa otočila.
„Mami, ty si navarila? To nemyslíš vážne! Prosím ťa, toto mi už nikdy nerob, pretože z tých tvojich experimentov raz niekto dostane infarkt,“ povedala obviňujúco.
Zahanbila som sa. Ešte aj vlastná dcéra nemá rada moje jedlo. „Je to len dusené mäso so zemiakmi. Nie je to nič zlé, žiadny experiment, prisahám!“ pritisla som si ruku k srdcu.
Kývla hlavou a zmizla za dverami svojej izby. No skvelé! Ešte toto mi chýbalo! Pomyslela som si.

„Nejdeš dnes večer von s kamarátmi?“ opýtala som sa ustarostene.
Pokrútila hlavou. „Nie mami, nejdem nikam. Aj keby som chcela, neodvážila by som sa od teba vzdialiť, pretože by si urobila niečo, čo ti zato nestojí. Napríklad by si začala variť, pretože by si sa nudila. Vážne, budem si radšej čítam Pýchu a predsudok v posteli. Keby si niečo chcela zavolaj ma, dobre? Ľúbim ťa mami,“ vtisla mi bozk na čelo a zmizla.
Oprela som si hlavu o vankúš a rozplakala som sa.

Mala na sebe nádherné svetlozelené šaty a vlasy mala v zložitom účese. „Si nádherná Bella,“ šepla som a tuho ju objala.
Usmiala sa. „Ďakujem mami, ale dnes nejde o moju krásu, ty sa vydávaš. Dúfam, že to neoľutuješ, ale Phil je aj podľa mňa dobrý muž,“ povedala vážne.
„Ďakujem za požehnanie Bella,“ pohladila som ju.
„Za málo mami, ale už by si mala ísť, pretože zmeškáš vlastnú svadbu!“ súrila ma. Toto bola tá moja Bella.

Pristúpila ku mne a tuho ma objala. „Budeš mi chýbať mami,“ šepla.
„Aj ty mne Bella. Veď vieš, že mi budeš chýbať,“ vtisla som jej bozk na líce.
„Hej, viete, že vás obe milujem, ale nemôžeme sa zdržovať, inak zmeškáme lietadlo!“ zakričal smerom ku nám Phil.
Objala som Bellu okolo pása a pohla som sa s ňou smerom k autu. Bude mi chýbať, neskutočne. Keď sme nasadali do auta, uvedomila som si, že som niečo stratila.

Dívala som sa na fotky z jej detstva a spomínala na časy keď ešte žila so mnou. Vždy bola ona tá, ktorá sa starala či máme niečo pod zub. Či je v chladničke všetko čo má byť a či je všetko vypraté. Mala som pocit, ako keby som stratila svoju vlastnú mamu.
Veľmi neskoro som si uvedomila, ako to celých sedemnásť rokov bolo. Na začiatku som bola bláznivá matka. Pre Bellu som ňou do dnes, ale… mne sa zdá, ako keby som pre ňu časom bola bláznivá dcéra a ona moja starostlivá matka.
Po lícach mi začali tiecť slzy. Prišla o detstvo a ja o šťastie z toho, ako sa všetko učí. Bolo to smutné, ale bolo to tak.
Prešla som prstami po mene na fotoalbume, ktoré bolo vyryté v dreve.
„Isabella Swanová,“ šepla som a srdcervúco som sa rozplakala.

Nikdy som nerozmýšľala nad tým, ako umriem, ale umrieť za niekoho koho milujem, je podľa mňa dobrý spôsob ako odísť…
Milujem Pheonix. Bude mi chýbať to teplo a slnko. Bude mi chýbať moja bláznivá hysterická matka. Ale opäť sa vydala a ja sa sťahujem do Forksu k môjmu otcovi. Bude to dobrá vec, myslím…



Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.

Bookmark and Share


Komentáre

Meno: 38.107.179.206
Nadpis:
Text:
Autorizácia:
Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
 

Hmm...

Keby som tak vedela kde tá veta je :D lol :D Ale ak ju nájdem, tak sa na ňu určite pozriem, ak bude trošku času ;) Ďakujem za komentár :)

Pridal(a): Stormy, 10. 11. 2009 16:58:41

komentíííík

Pekné, pekné. :) Dobrý nápad napísať o vzťahu René a Belly z tohto pohľadu. Jedna veta je tam úplne zbytočná: "Je to predsa jej otec." Doslova ma tam rušila. :D Ale ty si autorka, takže ak ju tam chceš mať, tak ok.

Pridal(a): Bruja, 10. 11. 2009 12:34:54

No som rada, že aspoň jedna sa páčila :D

A musím povedať, že z TW dielne, je táto moja najobľúbenejšia a to sa mne osobne moje veci veľmi nepáčia :) Ďakujem za komentár :)

Pridal(a): Stormy, 30. 09. 2009 15:27:09

:)

Zaujímavá myšlienka napísať to z pohľadu Bellinej matky. Je to pekne prepracované. A ten koniec, ktorým sa začína Twilight je super.:) Podľa mňa.:)Len tak ďalej holka:)

Pridal(a): 158.195.37.99

Opäť ďakujem :D

Som rada, že sa ti to páčilo :)

Pridal(a): Stormy, 23. 08. 2009 17:41:44

Dojemné

teda, Simon, ty si úžasná. Páčilo sa mi, ako to Reneé všetko prežívala. Viem si to predstaviť, že by to tak časom mohlo byť.

Pridal(a): Naryel, 23. 08. 2009 17:24:06
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates