PoviedkaMožno by to bolo všetko inéKrátky popis:
Takže :) Každí vie o poviedkovej súťaži na F-S. Toto je jedna z poviedok, s ktorou som sa v súťaži zúčastnila. Dúfam, že napriek tomu, že sa nehlasovalo, pretože nebolo dostatok prác, sa vám bude páčiť.
P.S.: Potešili by ma komentáre :)
Typ: Jednorázovka
Autor: Stormy
Dátum a čas pridania: 22. 08. 2009 22:46:28
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 408
Tagy: FanFiction, Twilight sága, Minulosť / pred sériou, slovenčina, nezaraditeľné
Možno by to bolo všetko iné, keby som ostala tu, vo Pheonixe. Nikdy by som nespoznala Edwarda Cullena a nikdy by som nemusela stáť zoči-voči Jamesovi, Victorii a mnohým ďalším.
Neľutovala som to však, pretože som Edwarda milovala a bola som ochotná kvôli nemu položiť aj života. Zahľadela som sa na svoju dcéru, ktorá obdivne hľadela na slnečné lúče. Boli sme na malej opustenej pláži, ktorú sme nedávno kúpili. Vlastne, ani to nebola pláž, len nejaký pár metrov štvorcových, ktoré zapĺňal piesok. Uprostred bolo malé jazero.
Šťastne som sa usmiala. Bola som taká rada, že sa nemusím vyhýbať na tomto mieste slniečko. Vždy som ho milovala a ani ako upír som sa ho nemienila vzdať. Keď som Edwardovi predostrela tento nápad s maličkou plážou pri Pheonixe, ktorá bola na predaj, aj on sa nehorázne potešil, pretože napriek všetkému mal rád plávanie a Renesmee milovala vodu už od začiatku. Jacob ju zvykol brávať ku jazeru, keď nebolo príliš pekné počasie a ľuďom sa k nemu nechcelo chodiť. Naučil ju plávať. Bola som mu nesmierne vďačná.
Keď som sa tentoraz zahľadela na Edwarda, vedela som, že horí túžbou skočiť do vody a unášať sa prúdom.
„Choď,“ šepla som a ukázala na jazero. Stisla som mu rameno.
„Ty nejdeš mami?“ opýtala sa ma Renesmee. Nedokázala som uveriť, že je už taká veľká, že tak rýchlo narástla. Bola takým krásnym dieťaťom, ale tie dva roky, počas ktorých rástla, dospievala, ubehli neskutočne rýchlo.
Pokrútila som hlavou. „Vieš, že sa stránim vlhkých vecí, napriek všetkému.“
Spolu s Edwardom sa rozosmiala a začala zo seba zvliekať kúsky oblečenia. Keď som uvidela plavky, ktoré mala na sebe, mala som pocit, že skolabujem.
„Renesmee Cullenová! Čo to má znamenať?!“ povedala som nahnevane.
Zahľadela sa na svoje plavky a začervenala sa. „Prepáč mami, vieš… vyberala som ich spolu s Jacobom.“
Nadvihla som prekvapene obočie. „Takže s Jacobom. Čo si ty s Jacobom kupovala plavky moja milá?“ opýtala som sa nevrlo. „Veľmi dobre vieš, že ho mám rada, ale aj tak. Prekračujete obaja všetky medze slušnosti.“
„Ale no tak Bella, láska. Je to jej život, nemyslíš? Má právo kupovať s Jacobom plavky. Buď rada, že to nebolo niečo iné. A pochybujem, že sa vyzliekala pred ním, takže žiadnu paniku,“ zasiahol Edward a zvodne sa na mňa usmial.
Porazene som rozhodila rukami. „Dobre, dobre, dobre! Len mi už prosím vás dajte obaja svätý pokoj!“ rozbehla som sa smerom k lesu. Cestou som sa ešte stihla otočiť a vyplaziť im jazyk. Nechali ma utekať, vedeli, že chcem byť sama.
Ani neviem kedy, ale ocitla som sa v byte, v ktorom som žila predtým s mamou. Mama tu mala ako vždy neporiadok a chaos. Usmiala som sa. Bolo vidieť, že tu už dávno nebola, pretože nebol poutieraný ani prach na skriniach.
Bolo mi jedno, že ma Renesmee s Edwardom budú čoskoro zháňať, určite im zíde na um kde som.
Prešla som rukou po mojich starých knihách a napadlo mi, že ich vezmem so sebou a pustím sa opäť do čítania. Aj tak tu len stoja a sadá na nich prach. Povzdychla som si a sadla som si na sedačku. Keď som však dosadla vyfúkol z nej kúdol prachu a donútil ma rozkašľať sa.
„Mama tu asi vážne dlho nebola,“ zamrmlala som si popod nos a natiahla som sa za starým fotoalbumom, ktorý ležal na stole. Istotne ho tam nechala René a zabudla ho odložiť. Pre ňu typické.
Otvorila som ho a zahľadela som sa na spoločnú fotku z prvého ročníka na nižšej strednej tu vo Pheonixe a rozosmiala som sa na svojom výzore. V ten čas som milovala vrkoče. Na fotografii som ich mala tiež a boli zviazané ružovými stužkami. Rozosmiala som sa z celého srdca. Nikdy nezabudnem nato, čo som tu v tomto meste zažila.
Prevrátila som stránku. Druhý rok na nižšej strednej. Dlhé vlnité vlasy a tmavá čelenka. Účes, ktorý preferujem do dnes, pomyslela som si. Dokonca aj teraz, keď som sa stala upírkou, som milovala čelenky a nedala som na ne dopustiť.
Pre istotu som radšej položila album tam, kde som ho našla a išla som sa pozrieť do svojej bývalej izby. Bola v takom stave, v akom som ju nechala keď som tu bola naposledy. Pekne uprataná a čistá. Až na hrubú vrstvu prachu na skriniach a nábytku.
Vošla som do kúpeľne a zo skrinky pod vaňou som vybrala pár handier a čistiace prostriedky. Keď už som tu, aspoň trošku poupratujem byt. Čo iné mi aj ostáva, keď René toho nie je schopná.
„Tu si teda!“ rozosmial sa Edward, ktorý vošiel do bytu za Renesmee. Tá sa na mňa uškŕňala a v očiach mala blažený výraz.
Pousmiala som sa. „Zabávali ste sa ako vidím,“ prehodila som.
Prikývol. „Zabávali. Prišiel za nami Jacob, Alice, Emilie a dokonca aj Sam. O chvíľu sú tu,“ poobzeral sa. „Ako vidím, mala si čo robiť.“ Obdivne sa na mňa zahľadel.
„Veď vieš, moja mama trpí prílišným chaosom v duši, takže by to určite nezvládla,“ zasmiala som sa.
Usmial sa. „Som toho istého názoru, ale René to nikdy nepovedz prosím ťa.“
Pokývala som hlavou. „Aspoň mám tromf v rukáve. Čo nato povieš Renesmee?“ zahľadela som sa na dcéru.
Pokrčila ramenami a opäť sa uškrnula. „Keby si vedela čo si kúpil Jake!“ rozosmiala sa na plné kolo.
Nadvihla som obočie a pozrela som sa na manžela. „Ale… kúpil si tuším… psa, alebo mačku…“
„To nie je mačka ocko. Ani pes, ani iný cicavec. Kúpil si sovu a štyri laboratórne myšky. Vieš aké sú zlaté?“ zasnívala sa.
Rozosmiala som sa. „Čo je také identické medzi sovou a mačkou môj milý?“
Pokrčil ramenami. „Farba?“
Rozosmiala som sa ešte viac. Nikdy nemal chybu a neľutovala som, že som sa za neho vydala. Niekto zaklopal na dvere.
„Ahoj Bella!“ zrúkol Jake keď vchádzal. Na pleci mu sedela čierna sova a v ruke mal štyri myšky.
„To teraz budeš vláčiť so sebou? Načo ti to vlastne je?“ opýtala som sa a narážala som na nových členov jeho zoologickej. „Máš už troch psov, šesť mačiek, jedného orla a k tomu ešte svorku vlkov. Najnovšie toto. Neplánuješ vážne zoologickú, alebo zverinec?“ opýtala som sa so sarkazmom v hlase.
„Ha ha ha, si maximálne vtipná,“ povedal bez nálady. „Tak, viem, že vy jesť nemusíte, ale ja som neskutočne hladný. Nepôjdeme na pizzu?“ zažiarili mu oči pri predstave lákavej vôni tohto jedla.
„No fajn! Renesmee, dáš si aj ty?“ opýtala som sa.
V očiach som jej však videla, že zje aj desať pizzí, ak tam bude i Jacob. Mala som pocit, ako keby som videla seba pred pár rokmi. Seba a Edwarda.
S Edwardom som sa prechádzala po malom námestíčku, ktoré som v tomto meste milovala. Držali sme sa za ruky a mlčali. Bolo nám takto obom príjemne. On premýšľal nad svojimi vecami a ja som spomínala na dlhé roky, ktoré som tu strávila. Nikdy nezabudnem na slnko, ktoré ma pálilo na koži, ale napriek všetkému, som bola stále biela.
Keď sme sa tak prechádzali, pripadala som si ako päť ročné dievčatko, ktorému mama ukazuje jednotlivé budovy. S René som to nikdy nezažila, bola príliš bláznivá nato, aby ma sem vzala a porozprávala mi niečo o ňom.
„Prečo sa mračíš?“ opýtal sa ma Edward.
Pokrčila som ramenami. „Ani neviem. Nemám chuť usmievať sa podľa všetkému.“
„Nikdy sa nemračíš bezdôvodne,“ povedal rozhodne.
Usmiala som sa. „Vieš, vždy som Pheonix milovala a teraz? Žijeme v upršanom mestečku zvanom Forks, ktoré s týmto krásnym a veľkolepým mestom nemá nič spoločné. Niekedy túžim sa sem vrátiť a prejsť len tak po námestí ožiarenom slnečnými lúčmi a nebáť sa, že by som bola iná.“
„Bella, ja…“
„Neľutujem, že žijem tam, kde žijem. Neľutujem, že som sa stala tým, čím som. Ver mi. Len sa mi za tým všetkým niekedy cnie. Pochop,“ objala som ho a pobozkala.
Bozk mi opätoval a tuho ma objal. „Teraz, keď máme tú malú pláž s jazerom, sem môžeme chodiť častejšie a myslím si, že René nebude prekážať, ak by sme občas prebývali v jej byte. A v noci, alebo v daždivom počasí sa môžeme ukazovať i na verejnosti. Čo povieš?“
Oslnivo som sa na neho usmiala a ešte tuhšie ho objala. „Súhlasím. Je to skvelý nápad.“ Chvíľu sme tam len tak nerušene stáli a hľadeli si do očí.
„Ale už by sme mali ísť, pretože Renesmee nemôžeme nechať s Jacobom v jednej miestnosti bez rozumných ľudí akými sme my dvaja. Budeme mať ešte veľa času pre seba.“
Stála som na okraji jazera. Skoro ráno som sem prišla, pretože som mala chuť ochladiť sa. Voda mi jemne hladila nohy a musela som sa usmievať. Dnes večer sa vraciame do Forksu a veľmi sa mi tam nechcelo ísť. Síce po dlhšom odlúčení uvidím celú svoju rodinu, ale... rada by som tu ostala a užívala si slniečka.
Áno, Edwarda som milovala, ale niekedy som ľutovala, že slniečko bolo pre mňa odvtedy nočnou morou. Povzdychla som si a otočila sa smerom, z ktorého prichádzalo volanie.
„Už idem!“ zakričala som a ešte poslednýkrát som sa zahľadela na vychádzajúce slnko. Bola som rada, že aspoň tu, sa nemusím skrývať.
Pomaly som sa vybrala k Edwardovi, ktorý na mňa čakal pri aute.
„No čo?“ opýtal sa veselo.
„Ale nič, ty by si to aj tak nepochopil,“ vyplazila som mu jazyk a rýchlo som nasadla do auta. Kvôli tomuto mužovi som vedela, že bolo správne vzdať sa toho všetkého, čo som kedy milovala, aj keď mi to teraz neskutočne chýbalo.
Oprela som hlavu o okno a zasnívala som sa do toho, čo by bolo, keby som neopustila toto mesto a nestretla svojho milovaného manžela.
Komentáre
:D:D
Som rada, že ZOO pobavila :D
Určite sa nato ešte pozriem, len ako som spomínala, nieto času. Tá škola ma ubíja a hlavne teraz, keď nič nestíham... :) Som rada, že si si to prečítala a ďakujem za komentár ;)
Pridal(a): Stormy, 10. 11. 2009 17:01:35
|
Neuveriteľné, Bruja sa dostala k FF! :D
Tak, tak, konečne som po dllllhom čase prečítala nejakú FF (som v škole a nechcelo sa mi ísť na prednášku, haha). Hm, no čo ti napíšem? Mne sa to páčilo. :) Taká fajn oddychovka, hoci som si všimla, že to bolo písané narýchlo - kde-tu trošku šarapatia koncovky slov a trochu príliš sladké mi prišli niektoré repliky, ale Jacobova ZOO - to teda stálo za to! :D :D :D
Pridal(a): Bruja, 10. 11. 2009 12:27:59
|
No fajn...
... ako vidím - čítaš len moje Twilight FF a je mi to ľúto. Twilight nie je veľmi téma, o ktorej bežne píšem. Raz napíšem podľa knihy, držím sa faktov - zle. Nedržím sa faktov - zle. Mňa kritika nebrzdí, len... tá tvoja je zvláštna. Ak kritika, tak poriadna, som toho názoru. Táto poviedka bola posielaná do poviedkovej súťaže a bola napísaná prakticky narýchlo, takže by som opäť požiadala o prepáčenie. Mám i iné poviedky, ktoré sú lepšie ako táto ;)
Pridal(a): Stormy, 30. 09. 2009 15:25:03
|
:)
Zaujímavé:) aj keď nenahnevaj sa prosím za kritiku, len mi to trocha pripadalo nezáživné. Je to pekne spracované aj to má hlavu a pätu ale podľa mňa je to trochu nezáživné. Ale inak super. Len tak ďalej:))
Pridal(a): 158.195.37.99
|
Ďakujem :)
Som rada, že sa ti páčilo :)
Pridal(a): Stormy, 31. 08. 2009 16:25:56
|
Dobre
Vážne dobréééé..zaujalo ma to..
Pridal(a): Nasuada, 29. 08. 2009 20:46:48
|
Ďakujem Lucka :D
Komentárom si ma jednoznačne potešila :) Ďakujem ešte raz :)
Pridal(a): Stormy, 23. 08. 2009 17:40:30
|
Vynikajúce
ako som už hovorila, Jacob a Renesmee sú podarená dvojka a veľmi sa mi páči tvoja Bella, moja tiež podliehala predstave, že musí na Jaca a Nessie dávať dobrý pozor. (: A Edward, čo by nespravil pre milovanú dcérku. A napokon voda a plavky, proste skvelý nápad!
Pridal(a): Naryel, 23. 08. 2009 17:19:08
|
|
|
