Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Mŕtvi nemilujú

Krátky popis:
Poviedka sa zúčastnila týždennej súťaže Poviedky na Počkanie (portál scifi.sk)
Čo dodať? Still better love story than Twilight :)

Typ: Jednorázovka
Autor: Kr4b
Dátum a čas pridania: 12. 10. 2014 11:20:26
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 1239
Tagy: Fantasy, slovenčina, temné, Poviedková súťaž


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.



Vypla televíziu a pokrútila hlavou. Otras. Hrôza. Tak takto sa na nás díva Hollywood. Ako si niekto môže myslieť, že naše srdcia nebijú, že naše telá sú chladné ako my sami a že - pri tej myšlienke pohŕdavo fľochla - že nechodíme na slnko, lebo sa naša koža leskne? Hlúposť. Mŕtvi nemilujú.
Ale my nie sme mŕtvi. Žijeme, dýchame, krvácame, dokážeme cítiť bolesť, smútok, lásku i nenávisť. V istom zmysle ju ten film ohúril, no na druhej strane sa po jeho zhliadnutí cítila trochu urazene.
Ach bože, prevrátila očami, na toto som už pristará. A možno je to práve tým.
Vstala a odšuchtala sa do kuchyne. Otvorila chladničku a skusmo sa do nej zahľadela. Potom povyťahovala niekoľko drobností približne v takom množstve, ako zje priemerný človek, pretlačila ich mlynčekom a následne poslala niekam ďaleko cez záchodovú misu. Až sa Martin vráti z nočnej v múzeu, povie, že už jedla.
Vtom začala niekde na poschodí hrať jej obľúbená Riders on the storm. Lenivo sa pohla k mobilu.
"Dofrasa," zakliala, keď videla, kto volá. Bol to jeden z rozhovorov, ktoré nesmela odmietnuť. Napriek tomu, že mu povedala, nech už nikdy nevolá. Zodvihla.
"Alica, zlatko..."
"Čo chceš?" vyštekla. "Dúfam, že je to niečo dôležité." Vedela, že to MUSÍ byť dôležité. Dante možno býval namyslený, ale nie blázon.
"Je. Vrátil sa."
"Kto sa vrátil?"
"Ten - ehm - pes, čo v deväťdesiatom piatom dohrýzol polku našej bandy," povedal ustarane. Paranoicky.
Alica stuhla od prekvapenia a na chrbte pocítila prúžok potu, pomyselný rez, ktorým do jej útrob vnikol chlad.
"Prečo?"
"Prečo? Prečo? Kto to má, kurva, vedieť! Ach... Prepáč. Musím... Musím priznať, že máme strach. Zhromaždil som ostatných, keby zaútočil, je to jeho smrť. Ale sleduje každý náš krok, cítim to. Tak ako minule."
"Tak čo odo mňa chceš? Mám vás zachrániť ešte raz? Už ste predsa veľkí," povedala posmešne.
"Je to vážne, Alica. Mysleli sme si, že keď dostane Jeho, dá nám pokoj. My sme ho vydali - VYDALI. Ale on sa aj tak vrátil - a je to ešte horšie. Nie si v bezpečí. Musíš prísť."
"Ale Martin..."
"Martin o pár desiatok rokov umrie, škoda reči. Ty môžeš žiť. Musíš žiť. Vieš, že po prvej pôjde po tebe."
Do Alice vrazila vlna protichodných pocitov. Martina neopustí, jeho nie. Raz mu to bude musieť povedať - toho okamihu sa bála ako kôň plameňa -, ale Martinovi verila. Ak to niekto pochopí, tak práve on. A vtom jej napadlo...
Ak je v nebezpečenstve ona, tak aj Martin.
"Máš tušenie, kde sa práve nachádza?" vyhŕkla.
"Zbláznila si sa?"
"Treba to skončiť. Definitívne."
"Sama nemáš šancu!"
"Povedz mi, čo chcem vedieť, alebo drž hubu," poradila mu. "Výsledok bude nakoniec aj tak rovnaký."
"Okej. Ale nechaj nás ti pomôcť."

Mesiac bol vysoko na oblohe, jasný a hrdý, s guľatou tvárou a golierom strieborných oblakov. Dnes bude najsilnejší. Dnes bude najodvážnejší.
Dnes bude najzraniteľnejší.
Zbadala ho. Od hranatého tieňa komína sa odlepil iný, strašnejší, väčší tieň a nenápadne sa blížil k prvej hliadke, k starému upírovi, ktorý strážil horný vchod do budovy. Netušil, že je v pasci, že to celé je iba akože. Nemal to ako tušiť. Hra na mačku a myš naberie prudký spád, keď Toma zožerú potkany. Bude sa na to Jerry dívať so zadosťučinením... alebo so smútkom?
V momente, keď vlkolak skočil po návnade, Alica sa naňho vrhla v poloľudskej podobe so striebornou dýkou v ruke.
Bolo to oveľa rýchlejšie, než čakala. Takmer... Akoby sa nič nestalo. Vlkolak ju začul, alebo si možno všimol jej tieň, no otočil sa. Čakala, že zareaguje, že na ňu zaútočí, že začnú tancovať posledný valčík, ale to sa nestalo. Hľadel na ňu a zdalo sa, že čepeľ, ktorá mu vnikla medzi rebrá, ani nevníma. Hľadel na ňu.
Hľadel na ňu s prosbou.
Hľadel na ňu s ľútosťou.
Hľadel na ňu s odsúdením.
Hľadel na ňu pohľadom prázdnym ako jej vlastná rakva. A keď skĺzol na zem, definitívne dal tomuto svetu svoje zbohom.
"Dokázala si to! Páni! To bolo... Vau!" vykríkol Dante, ktorý sa okamžite objavil na streche.
"Nespravila som to pre teba, ani pre žiadneho z vás. Ja k vám nepatrím. Táto hra sa skončila," povedala a zvrtla sa na odchod. "A už mi nevolaj."

Vrátila sa domov, trochu zaskočená tým, ako rýchlo sa to všetko skončilo, ale šťastná. Veď to bolo obyčajné šteňa, prečo sa ho tak bála? Potriasla hlavou a dúfajúc, že si konečne zaslúžila svoju budúcnosť s Martinom, posadila sa do kresla a čakala, kým sa vráti.
Došlo jej to až ráno, okolo desiatej, keď už mal byť dávno doma. Tú myšlienku odmietla hneď, ako prišla, ale čím dlhšie čakala, tým si bola istejšia. Večer ďalšieho dňa už nevládala plakať.
Martin sa nevráti. Už ju nemá rád, utiekol od nej niekam, kde ho nikdy nechytí.
Pretože mŕtvi nemilujú.


Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



Komentáre

Meno: 3.238.72.180
Nadpis:
Text:
Autorizácia:
Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
 

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates