Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Koniec X

Krátky popis:
Ďalší koniec, po dlhom čase a na dlhý čas zrejme aj posledný.

Typ: Jednorázovka
Autor: Sirius
Dátum a čas pridania: 01. 12. 2014 19:41:24
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 1490
Tagy: Fiction, Fantasy, slovenčina, romantika


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.



Vystúpil z taxíku a vykročil k lesu, nevšímajúc si kvílenie pneumatík vzďaľujúceho sa auta. Nečudoval sa takému rýchlemu odjazdu, keď šoférovi povedal, kam ho má odviesť. Úbožiak skoro omdlel. Miesto, kde sa práve nachádzal, malo zlú povesť. Ľudia sa na ňom cítili zle dokonca aj počas dňa, nieto ešte v noci. No jeho to neznepokojovalo, naďalej kráčal za svojím cieľom.
Hoci ani nevedel, kde sa presne nachádza, nezaváhal. Moc miesta bola neprehliadnuteľná, genius loci ako z učebnice. Jeden by neveril, že všetka tá energia pochádza z mŕtveho miesta, z cintorína čarodejok.
Predieral sa hustým lesom a aj napriek snahe akejsi neviditeľnej sily napredoval. Odpor, ktorý pociťoval, ustal v momente, ako vstúpil na čistinku.
Vo svite mesiaca sa pred ním trblietala kovová brána ako z hororu. Možnože to bola tá, ktorá všetky tie hororové inšpirovala, preblesklo mu hlavou. Vzhľadom na to, aký starý cintorín bol, to možné bolo.
Pohol sa k nej, no len čo urobil dva kroky, tráva naokolo začala horieť. Jasnomodré plamene vyšľahli do výšky a obkolesili ho.
Keď sa pokúsil urobiť krok vpred, jeden z plameňov po ňom šľahol ako bič. Na líci ucítil pálenie. Varovanie bolo jasné. Ostal teda stáť a čakal.
„Mocný Crow sa bojí ohňa?“ ozvalo sa posmešne spomedzi stromov. Následne do mihotavého svetla plameňov vstúpila žena. Nenávistne si premerala muža stojaceho v kruhu.
„Čo? Nič nepovieš? Žiadna drzá hláška, ako mávaš vo zvyku?“ vyprskla naňho a odhalila pritom zuby.
„Prišiel som sa rozlúčiť, nie bojovať, Eva.“
„Prišiel si zomrieť,“ znova vyprskla čarodejka a vrhla jeho smerom ohnivú guľu. No skôr, ako ho stihla zasiahnuť, plamene pohasli a ozval sa druhý hlas, tiež patriaci žene, no staršej.
„Čo sa to tu deje?!“ spýtala sa druhá príchodzia. Opierala sa o dlhú palicu a pokojne prešla pohľadom po scéne pred sebou. Potom upriamila svoj pohľad na Evu.
„Čakám?!“
Eva vrhla na Crowa posledný nenávistný pohľad a otočila sa k novopríchodzej.
„Votrelec na našom území, pani moja,“ povedala a mierne sa uklonila.
Crow zatiaľ ticho a so záujmom pozoroval ich rozhovor.
Staršia žena pozrela jeho smerom, na pár sekúnd sa ich oči stretli. Následne modré plamene pohasli a on sa pohol vpred. Najprv len opatrne, no keď sa už žiadne plamene neobjavili, vykročil sebavedomejšie.
„Čakala som ťa skôr,“ prehovorila staršia čarodejka, „meškáš,“ dodala s výčitkou v hlase.
„Nebolo ľahké nájsť toto miesto,“ odpovedal. Nesnažil sa ospravedlniť, len konštatoval fakt.
„Pani moja, na čo čakáte, teraz máme šancu. Môžeme ho zničiť, jeho mágia tu nebude fungovať,“ zašepkala Eva stojaca opodiaľ. Znova prebodávajúca muža pohľadom. Skôr, ako jej pani stihla odpovedať, Crow ju predbehol.
„NA TO BY SOM SA NESPOLIEHAL!!“ Jeho dunivý hlas sa rozľahol do noci.
Oči mu zažiarili jasným svetlom. Mágia okolo neho len sršala, prudký vietor sa oprel o mladú čarodejku a zrazil ju na zem. „NEPOKÚŠAJ TRPEZLIVOSŤ MÁGOV, PRIŠIEL SOM sem povedať posledné zbohom, tak mi uhni z cesty,“ dopovedal už normálnym hlasom, aj jeho oči pohasli. „Zabiť ma môžeš aj potom, ak budeš chcieť,“ dodal.
„Ticho, Eva!“ zahriakla ju staršia žena. „Verím, že si sa prišiel rozlúčiť, to, že si našiel cestu, je dôkazom toho, že ťa tu chce. No ani jej vôľa, nech je akákoľvek, ti neumožní vstúpiť na cintorín. Tvoja mágia samotná je v rozpore s ním. Pokiaľ ju budeš mať, nikdy neprekročíš bránu. Nech si akokoľvek mocný,“ povedala mágovi.
„Tak sa jej budem musieť vzdať, Sonia.“
Toto vyhlásenie obe čarodejky šokovalo. Sonia prehovorila s neskrývaným prekvapením v hlase. „To, to je predsa nemožné. Vzdať sa niečoho, čo je tvojou súčasťou.“
„Možno pre vás, vy ste odrazom vašej mágie. Ja, ja som len užívateľom tej mojej, nikdy ma nedefinovala a pre moje prežitie nikdy nebola kľúčová.“
„Ako to funguje?“ vyzvedá Sonia.
„Jednoducho, odovzdám všetku svoju moc inej živej bytosti,“ odpovie Crow a prenikavo sa zahľadí na Evu.
„Je to bezpečné?“ chce vedieť staršia čarodejka.
„Moja mágia je príliš silná, kohokoľvek iného ako mňa po čase spáli,“ začne Crow vysvetľovať. Keď si všimne nesúhlasný výraz na Soniinej tvári, dôrazne dodá:
„No bude trvať hodiny, kým to začne byť nebezpečné. Tak dlho tu nebudem. A aj tak nie je na tebe rozhodnúť, či sa to stane. Eva musí dobrovoľne prijať moju moc.“
„Nech sa tak stane,“ rezignuje Sonia. Pozrie na mladšiu čarodejku, no nič nepovie.
„Čo mám robiť?“ dychtivo sa spýta Eva, keď pristúpi ku Crowovi.
„Počúvať, o pár minút zažiješ niečo neuveriteľné.“
„Ako keby som nikdy mágiu necítila,“ pohŕdavo ho preruší Eva.
„Nie takto, keď absorbuješ moju moc, uvidíš a ucítiš svet tak, ako ho vidím ja. Tvoje zmysly budú preťažené množstvom vnemov. A možno sa aj niečo naučíš.“
„Odpusť si tie reči a začnime,“ nedočkavo ho preruší Eva.
„Ako chceš, prijmeš túto moc dobrovoľne?“ spýta sa Crow.
„Áno, čo ďalej?“ chce vedieť Eva nedočkavo.
Miesto odpovede ju však Crow chytí za predlaktia. Udeje sa to tak rýchlo, že Eva nestačí ani zareagovať, keď ju bolestivo zovrie. A v okamihu omdlie, Crow ju opatrne uloží do trávy.
„Čo je s ňou?“ s obavami v hlase pristúpi Sonia a pokľakne k bezvedomej.
„Bude v poriadku, keď sa preberie, bude trochu otrasená. Teraz ma ospravedlň, mám schôdzku.“
„Ako vieš, že tam bude? Ako ju chceš vyvolať? Práve si sa vzdal všetkej mágie,“ zavolá za ním Sonia.
„Rovnako ako všetci ostatní, boli sme tak dlho mágmi, že sme zabudli byť ľuďmi,“ odpovie Crow a prejde bránou na cintorín.
Keď položí nohu na pôdu za bránou, svet naokolo náhle utíchne. Žiaden šuchot lístia a ťukanie konárov, zavýjanie vetra či zvuky zveri. Len neprirodzené ticho a pokoj.
Prechádza pomedzi náhrobné kamene. Nevšíma si mená na nich vyryté. Nakoniec sa zastaví pred náhrobkom, ktorý vyzerá najnovšie. Jeho hrany sú ešte ostré a vo vyleštenom povrchu sa odráža jeho silueta.
Na kameni je len jeden nápis: Serafína.
Nič viac, žiaden dátum narodenia či úmrtia. Dokonca ani epitaf.
Crow dlho, alebo aspoň sa to jemu tak zdá, hľadí na kameň.
„Prečo si prišiel?“ ozve sa za ním tichý hlas. Skoro nečujný, akoby ho vietor odnášal do diaľky. No tu žiaden nefúka.
„Rozlúčiť sa,“ odpovie a nespúšťa zrak z náhrobku.
Zrazu ucíti na ramene chlad, vie, že sa ho snaží dotknúť. No ona už nemá telo, ktoré by sa mohlo dotýkať. Ten nepríjemný chlad, keď sa života dotýka smrť, je to jediné, čo teraz majú.
„Tak sa rozlúč!“ vyzve ho.
Crow sa konečne otočí a uzrie ju, ako hmla sa vznáša pár metrov pred ním. Celé jej telo sa chveje ako strom vo vetre. Jedine tvár ostáva nedotknutá. Vie, aké úsilie musí vykonať, aby sa nerozplynula. Dokonca aj na mieste, ako je toto, to dlho nevydrží.
„Prečo si ma nezavolala skôr?“ vyčíta jej. Neodpovie hneď, len sa usmeje a sklopí zrak.
„A čo by si robil?“
„Vyliečil ťa predsa!“ odpovie a v hlase mu cítiť zlosť.
„Presne preto som ťa nevolala,“ vysvetlí žena a pristúpi bližšie.
„Chceš mi povedať, že si chcela zomrieť?“
„Chcela? Nie. Musela? Áno!“ odpovie znova duch. Crow pokrúti hlavou.
„Viem, že to nechápeš, alebo nechceš pochopiť,“ začne žena vysvetľovať, „no takto to muselo byť, nazvi to osud, ak chceš. Čokoľvek, čo ti to uľahčí.“
„Dobre vieš, že na osud neverím,“ skočí jej do reči. Ona prikývne, usmeje sa a zastrčí si prameň vlasov za ucho. Tak ako to robila aj počas života.
„Viem, no osud verí v teba. Teraz už to vidím a viem veci, ktoré predtým ostali skryté. Chceš vedieť, čo budúcnosť prinesie? Lebo ja to viem, vidím, čo leží pred tebou, viem, kedy...“
„Prestaň!!“ zahriakne ju. „Neprišiel som pre tajomné veštby a neurčité náznaky budúcnosti. Chcem sa len rozlúčiť.“
„Prepáč, je ťažké sústrediť sa, keď ťa neobmedzuje fyzické telo,“ povie duch a pristúpi úplne k nemu.
Znova ucíti ten chlad, no neustúpi.
„Bolelo to?“ spýta sa Crow a pozrie jej do prázdnych očí.
„Smrť? Nie, alebo si to aspoň nepamätám,“ dostane sa mu odpovede.
„Čo bude teraz?“
„Rozlúč sa,“ povie mu, „preto si predsa prišiel.“
On sa usmeje, no nie je to šťastný úsmev.
„Ako keby to bolo také prosté,“ úovie a zodvihne ruku, akoby ju chcel pohladiť po tvári. No keď sa priblíži, ona sa rozplynie. Pár minút čaká, no už sa neobjaví.
„Zbohom,“ zašepká a odkráča.
Keď sa blíži k bráne, začuje hluk. Po návrate na čistinku uvidí Soniu, ako stojí za ochranným štítom. Eva oproti nej, celá žiari a nekontrolovateľne vybuchuje mágiou.
„Crow, čo sa to deje?!“ skríkne Sonia, keď uvidí, že sa vrátil. No tým naňho upozorní Evu.
„Konečne,“ prehovorí a upriami svoju pozornosť na neho, „teraz s tebou skoncujem, a použijem pritom tvoju vlastnú mágiu,“ vyhráža sa Eva.
„Bež, si proti nej bezmocný. Ja ju zvládnem,“ kričí Sonia spoza štítu.
„Teraz proti nej nemáš šancu, nechaj to na mňa,“ povie Crow a vykročí k Eve.
„Ukáž, čo je v tebe!“ vyzve ju.
Tá neváha a udrie naňho najsilnejším kúzlom, aké dokáže vyvolať. No keď sa záblesk rozplynie, Crow tam stále stojí.
„Čo? Ako?“ nechápe Eva.
„Chcela si zabiť nevinného.“
„Ty, a nevinný!!“ zvrieskla Eva a znova naňho zaútočila. No nič sa nestalo. Klesla na kolená a snažila sa znova zaútočiť. No niečo s ňou nebolo v poriadku.
„Čo, čo si mi to urobil...?“ zašepkala so strachom v hlase a pozerajúc na svoje trasúce sa ruky.
„Nič,“ odpovedal jej a kľakol si proti nej. Vzal jej chvejúce sa dlane do svojich a pevne ich stisol. „Moja moc má svoje hranice a obmedzenia, ty si natrafila na jedno z nich,“ vysvetlil. A hneď potom ju jeho mágia opustila a vrátila sa k svojmu právoplatnému užívateľovi.
Otrasená Eva sťažka dýchala, akoby zabehla maratón.
Crow vstal a pozrel na Soniu. Ani jeden z nich nič nepovedal, rozumeli si aj bez slov.
Keď mág opúšťal čistinu, vyprevádzal ho zlostný krik mladej čarodejky.
„TOTO NIE JE KONIEC, CROW. POČUJEŠ MA!? EŠTE SA TO NESKONČILO.“


Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



Komentáre

Meno: 3.238.72.180
Nadpis:
Text:
Autorizácia:
Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
 

ten koniec nie je dôležitý vpodstate ani začiatok len to čo sa odohralo priamo na cintoríne. len ako som to písal to nepodstatné sa natiahlo a to podstatné zmenšilo :-(

Pridal(a): Sirius, 01. 12. 2014 21:04:30

ten tag romantika je tam len preto že mi nič iné na to nesedelo a niečo som tam dať chcel

Pridal(a): Sirius, 01. 12. 2014 21:03:38

joj, bola som veru zvedavá na tú romantiku :D a bolo to fakt veľmi pekné ♥ akurát ten koniec som nepochopila celkom asi O:) :D ale super, že si po dlhom čase čosi napísal opäť :)

Pridal(a): Georgiana, 01. 12. 2014 20:15:00
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates