Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

NOVA

1. kapitola - Mám chuť ťa udrieť

Krátky popis:
Príbeh sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti...
Thyra je dospievajúca slečna, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto v živote. Najväčšou prekážkou je jej temná minulosť. No keďže nie je ten typ, čo sa utápa v slzách, keď život nehrá fér, nájde východisko v aktivite, v ktorej môže využiť svoje schopnosti bez toho, aby si niekto všimol, že by ich mať nemala. Začne zápasiť...

Typ: Viackapitolová
Autor: DidinushQaa
Dátum a čas pridania: 29. 12. 2014 16:45:26
Veková hranica: 12+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 993
Tagy: Science fiction, Prítomnosť / počas série, slovenčina, nezaraditeľné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Čudovala som sa, ako je možné, že som ešte stále v hre. Líder vypadol, liečiteľ zdrhol a obrancu odniesli na nosidlách. Zostala som sama. Nováčik proti štyrom elitným hráčom z prvej ligy.
    Vzdám sa. Bude to tak lepšie. Nedostanem nakladačku a o týždeň môžem hrať znova.
    Už som mala prst položený na gombíku na predlaktí obleku, keď mi hlavu zasiahla niečia päsť. Hodilo ma o zem ako bábku. Otvorená prilba sa zaklopila. Vyšvihla som sa naspäť na nohy a schmatla toho grázla za krk. Bol malý a ľahký ako pierko, no omnoho rýchlejší než ja. Mihnutím oka ma zrušil. Zase som sa váľala po zemi a počúvala jeho posmešný rehot, čo v podobných situáciách vedie k poriadnemu návalu adrenalínu z hnevu. Nechcel sa mlátiť, chcel sa hrať.
    Pomaly som sa pozviechala zo zeme. Zmizol. Chcela by som byť taká rýchla. A silná. Niet divu, že hrá v prvej lige. Na takú nitku priam nadľudský výkon. Nuž, nie vždy je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. V dueloch zložil už väčšie hory mäsa a objemnejšie hlavy. Kdeže ja mám šancu?
    Vlastne, mala som ju. Ale využiť ju by znamenalo život pod drobnohľadom polície. Nie. Kobru si nechám na neskôr.
    Zrazu sa predo mnou zjavil. Nič neurobil, iba sa uškŕňal.
    „Budeš tam len tak stáť?“ zvolala som. Zachechtal sa a prilba sa mu otvorila.
    „A ty?“ zapišťal.
    Neodpovedala som. Zostalo ticho. Tí, čo nás sledovali, si už museli hrýzť pery do krvi.
    „Nezaútočíš?“ opýtal sa tentoraz on mňa. Znovu som neodpovedala. Stále som bola v strehu, čakala na útok, ale drobcovi sa nechcelo.
    „Mám nápad!“ vyhŕklo z neho. „Zaútočíme naraz, dobre? Raz... dva...“ A to bol koniec. Cítila som len ostrú bolesť z oboch strán, asi tak sekundu, a v hlave mi zostalo hlboké temno.
    Tak sa to končí, keď sa banda začínajúcich zápasníkov rozhodne postaviť proti jednému z najlepších tímov MBL Krotiteľských hier. Prvá liga? Smiali sa. Ale len dovtedy, kým som nezmenila tím.

    Opatrne, veľmi opatrne som pootvorila oči. Vedela som, že rovno nado mnou je ostré svetlo. Tí, čo to tu stavali, museli mať úroveň logiky pod hodnotou absolútnej nuly alebo ešte menšieho čísla. Našťastie, niečia hlava svetlo zaclonila.
    „Žiješ?“ ozvalo sa pochybovačne.
    Otvorila som oči, ako sa len dalo, aby som rozoznala črty tváre, aj keď po hlase som už tušila, o koho ide.
    „Mám chuť ťa udrieť,“ dostala som zo seba a rozkašľala sa.
    „Aj ja ťa znovu rád vidím,“ povedal a odtiahol sa preč, čiže svetlo ma zase oslepilo. Bolo tá hádam horšie než tá bolesť predtým. Nejakým zázračným spôsobom som sa dokázala posadiť.
    „Čo sa stalo?“ opýtala som sa.
    Zasmial sa. „Som si istý, že ti padne sánka, keď to uvidíš.“
    Hlava mi padla do dlaní. „Zhasnite to svetlo,“ zachrapčala som, no nikto ma nepočul. Možno preto, že tam už nikto nebol. Lucass na chvíľu odišiel.
    Poobzerala som sa. Bola som v nemocnici, ale nie u doktorky Yry ako zvyčajne. Ona nemá svetlá na strope rovno nad lôžkom s trpiacim človekom. Má ich pekne po obvode izby, tlmené a neškodné voči očiam, tak, aby pôsobili uvoľňujúco.
    Lucass sa vrátil s niečím čiernym v ruke. Bol to obyčajný disk. Vložil ho do diery v stene pod obrazovkou televízora, na ktorej som sa v tom momente objavila ja, stojac zoči-voči Hadovi uprostred džungle. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa ozval jeho hlas:
    „Mám nápad! Zaútočíme naraz, dobre? Raz... dva...“ A vtedy ma z oboch strán nečakane zasiahli prsty druhého útočníka a ich lídra. A rovno do bodov vypnutia na ramenách! Aj cez oblek!
    Fakt mi spadla sánka.
    „Muselo to byť hrozné, ale ešte nikdy som nevidel niekoho takto zložiť protivníka. Mohli ťa jednoducho zmlátiť, ale oni na teba použili techniku, ktorá sa vlastne ani nepoužíva, pretože nikto nie je taký dobrý, že by ho nešlo dať dolu aj ľahšie,“ skonštatoval.
    „Nevyzeralo to veľmi náročne,“ odsekla som nevrlo.
    „Nevyzeralo, ale museli to nacvičovať týždne. Presne sa trafiť, a ešte aj cez oblek...“ Prekrížil si ruky na hrudi a krútil hlavou, hľadiac na televízor. Potom sa pozrel na mňa.
    „Ako ti je?“
    „Všetko ma bolí,“ odvetila som plačlivo. „Prečo ma radšej nezmlátili? Bolelo by to menej.“
    „Ale no tak, nefňukaj.“
    Podišiel k posteli a sadol si. „Sú to narcistické svine, ktoré zaujíma len prestíž, a je jedno, či si začiatočník, alebo elita, vždy sa budú chcieť predvádzať. Nech davy jasajú, hm?“
    Kým rozprával, držal ma za ruku. Potom sa jemne pousmial a oprel si čelo o moje.
    Na Lucassovi všetci najviac zbožňovali to, ako vie utešovať, a preto nikto nikdy neposlúchal jeho rady. Stále nechápem, ako ho to môže baviť vkuse upozorňovať ľudí na chyby, čo sa chystajú urobiť, a aj napriek tomu im potom pomáhať prestať ich ľutovať. Ty za to nemôžeš je jeho obľúbená veta.
    „Prečo nie som u doktorky?“ opýtala som sa, keď zostalo ticho.
    Sťažka vzdychol. „Miranda mala pri nácviku nehodu. Spadla z okna aj s holografickým dievčatkom, ktoré mala zachrániť. Malá neprežila a Miranda zostala s otrasom mozgu. Vypadáva jej pamäť a nevie povedať r.“
    „Ou. To bude ťažký týždeň.“
    „Kdeže týždeň,“ odfrkol si, „potrvá minimálne mesiac, kým jej dajú hlavu do poriadku, ak sa im to vôbec podarí. A ako ju dobre poznám, chudáčik Milanda nám bude otlavovať životy dosť dlho na to, aby nás to plinútilo zblázniť sa.“
    Obaja sme sa rozosmiali. Hruďou mi prešla tá ostrá bolesť, až sa mi pred očami zatmelo.
    „Opatrne,“ pomáhal mi znova si ľahnúť, „ešte to bude pár hodín doznievať.“
    „Koľko presne?“ snažila som sa zo seba dostať. Zadíval sa mi do očí. V tých jeho bolo vidieť obavy. No pre mňa neexistovalo nič upokojujúcejšie než ich pohľad. Nech som sa naňho akokoľvek hnevala za to, že ma nechal samu, zrazu to bolo preč. Teraz bol tu.
    „To neviem,“ odpovedal smutne a napravil mi prikrývku. „Spi. Nastavím ti kokon na bezsenný stav.“
    Svetlo zhaslo a on odišiel. Zase. Zase ma nechal samu. Čo ak už zase nebude mať na mňa čas? Predtým som sa z toho dostala, ale keďže prišiel a oživil všetky tie pocity, netrúfam si hádať, ako to bude ďalej.
    Do očí sa mi nahrnuli slzy. Zostaň...

    Nasledujúca kapitola
    ešte nie je dokončená


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 54.236.35.159
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates