Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Vtedy som mala ten pocit

2. kapitola - 1. kapitola

Krátky popis:
"Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

Typ: Viackapitolová
Autor: darklady
Dátum a čas pridania: 23. 06. 2015 15:32:10
Veková hranica: 15+
Dokončená: áno
Počet prezretí: 1099
Tagy: Fantasy, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, temné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Získal pre ňu pár týždňov pokoja. Konečne mohla voľne dýchať. Bola takmer šťastná, a to všetko vďaka nemu. Priala si, aby mu to mohla nejakým spôsobom vynahradiť, no vedela, že on o to nestojí.
    Tak sa aspoň tešila, že môže byť vonku. Pod svojím obľúbeným stromom. Nebolo ešte dostatočne teplo, no jedno z tých príjemných kúzel, ktoré sa naučila, jej pomohlo nadobudnúť ten dojem. Bolo príjemne hrejivé a ona mohla pokojne oddychovať.
    Vyriešila už väčšinu Hlavolamov, pohla aj s inými úlohami, ktoré boli rozpracované okolo nej. Nemohla sa učiť vo vnútri ani v knižnici, obávala sa toho, že opäť na seba upúta ich pozornosť. A ona tak veľmi chcela mať od všetkých pokoj. Aspoň tento jediný rok nebyť nikým prenasledovaná.
    Pomaly začínala dúfať, že na ňu zabudnú, že dokáže byť neviditeľná ako doposiaľ a možno aj viac a nebude ich viac dráždiť svojou prítomnosťou. Práve teraz to tak bolo, tých pár krásnych týždňov akoby v nej vzbudilo novú chuť do života. Nové túžby a sny, o ktorých by predtým ani len neplánovala uvažovať.
    Nachádzala sa v stave medzi snom a bdením a v jej mysli pomaly plávali jednotlivé riešenia jedného z tých ťažších zo strany tridsaťpäť.
    Bola blízko. Cítila, ako k nej pomaly preniká to poznanie. A potom sa to zrazu stratilo pod vplyvom akejsi zvláštnej úzkosti. Strhla sa.
    „Čo tu robíš?“
    Ten hlas ju vytrhol zo sveta, v ktorom bola v bezpečí.
    Otvorila oči. Začínalo sa stmievať. Bola tu až príliš dlho, ani si neuvedomila, že je už toľko hodín.
    „Ja som len...“ hlesla Myrtla rozrušene.
    Skláňal sa nad ňou. Opäť na sebe cítila jeho pohľad.
    Tom Riddle má zvláštne oči, ťažko definovať ich farbu, pomyslela si, keď pomaly prechádzala pohľadom po jeho peknej tvári.
    „Na niečo som sa ťa pýtal...“ pripomenul jej neľútostne.
    Zhlboka sa nadýchla. Ešte raz. A stále nebola schopná odpovedať. Bol až príliš blízko. A ona sa tak veľmi hanbila, že ju opäť vidí v takejto nie práve najvhodnejšej situácii.
    Matne si uvedomila aj to, že habit má pokrčený, je rozstrapatená a rozospatá. No práve teraz s tým nedokázala nič urobiť. Len sa naňho dívala.
    „Ty si to dievča s tou knihou...“ povedal, kým jej srdce tĺklo o preteky a cítila, ako takmer bolestivo naráža do jej rebier. Pamätal si na ňu. Tom Riddle na ňu nezabudol. Inokedy by ju to znepokojovalo, ale práve teraz jeho spoločnosť uvítala. A dokonca tam s ním bola osamote. Mohol by... Ale on by jej tak neublížil.
    A možno by mohol. Možno by chcela zistiť, aké by to bolo možné. Desila sa vlastných myšlienok. O nikom inom takto nepremýšľala.
    Len o ňom.
    A obávala sa toho, čo to môže znamenať. Cítila nepokoj spojený s jeho blízkosťou, no zároveň si takmer okamžite uvedomila, že niečo také sa nikdy nestane. To jej pomohlo vrátiť sa späť k svojmu zvyčajnému postoju, no aj tak nejaký čas trvalo, kým sa vymanila z toho začarovaného kruhu.
    „Áno, som to ja... Volám sa...“ začala, no on sa zatváril presne tak, ako očakávala, preto tú vetu nedokončila a namiesto nej povedala len: „Ja som tu asi zaspala, neuvedomila som si, že je tak neskoro, už pôjdem...“
    „Použila si nejaké kúzlo?“ Zrejme si všimol, že nie je vôbec skrehnutá a netrasie sa ani od zimy.
    „Áno, presne tak...“ vyhlásila takmer hrdo.
    A urobila niečo, k čomu by sa nikdy neodhodlala, keby bola čo i len malá možnosť, že by ich mohol niekto vidieť. Objala ho, aby cítil jej kúzlo, aby ho dokázal pochopiť. Tentoraz sa strhol on.
    „Áno, myslím, že to chápem...“
    Jeho ruky napokon akosi automaticky vyhľadali jej chrbát a ostali tam, no len chvíľu, a ona sa potom odtiahla. No len veľmi strnulo, akoby niečo také nikdy predtým nerobil.
    Ona sa potom rýchlo odtiahla. Neodvážila sa naňho ani len pozrieť, aby sa jej nevysmial, aby to náhodou neurobil, pretože sa obávala, že majú k tomu až príliš blízko.
    „Mali by sme ísť, je neskoro...“ pripomenul jej zrejme blížiacu sa večierku.
    „Áno, pôjdeme...“ súhlasila bez váhania.
    A potom sa zrazu všetko opäť naštartovalo a ona pomocou zaklínadla všetko upratala a nahádzala do tašky. Prehodila si ju cez plece a snažila sa nemyslieť na to, čo si práve teraz dovolila a aké to bude mať dôsledky.
    Nejaký čas mlčky kráčali späť tou dobre známou cestou smerom k hradu.

    ***


    Rozdelili sa skôr, než si niekto vôbec všimol, že prišli spolu. Samozrejme, nič proti tomu nenamietala a šla si svojou cestou. Uhádla heslo, trochu pomalšie než zvyčajne, potichu vkĺzla do klubovne a odtiaľ rovno do spálne.
    „Kde si bola tak dlho, Myrtla?“ oslovila ju Molly prísne.
    Spolubývajúca, s ktorou sa ešte počas prvého ročníka na Rokforte kamarátila. No už sa spolu nebavili takým spôsobom ako na začiatku. Po tej záležitosti s Oliviou to s ňou vzdala a aj Myrtla musela uznať, že nebolo ľahké tomu čeliť, aj keď ju to stálo veľa sebazaprenia. No už si zvykla stáť sama proti všetkým, a nebolo to vhodné pre každého. Občas sa spolu ešte zhovárali a niekedy sa jej zdalo, že ona jediná si o ňu ešte vôbec robí starosti.
    „Len tak vonku...“ zamumlala nesústredene.
    Odložila svoje veci, náhlivo sa prezliekla, zatiahla záclony a ľahla si do postele.
    To všetko urobila čo najrýchlejšie. A radšej sa pokúšala nemyslieť na to, čo sa môže stať. Ani len nevedela, kde vzala odvahu niečo také urobiť. On bol predsa... A čo ak sa jej za to teraz pomstí?
    Zmocnil sa jej pocit, že to môže byť ešte omnoho horšie než Oliviino podpichovanie.
    Niežeby niečo také predtým urobil, ale kolovali isté reči, ktoré boli viac než znepokojivé, no nikto im neprikladal príliš veľkú dôležitosť. Tradovalo sa, že kto si s ním začne a nahnevá ho, nedopadne dobre.
    No nebolo to ničím potvrdené. Tom bol vynikajúci študent. Riaditeľ ho mal rád, učitelia ho chválili.
    Dumbledore ako jediný zachovával väčší odstup, no ani on sa nevyjadroval až tak negatívne voči jeho osobe. Len bol vo vzťahu k nemu opatrnejší než väčšina ľudí. Čoho by sa zrejme mala držať aj ona. Jednoducho bude predstierať, že sa nič nestalo. On na to aj tak zabudne. Nechcel predsa poznať ani jej meno, a možno to tak bude najlepšie. Bude sa držať v úzadí a tváriť sa, že je neviditeľná, tak ako to mala vo zvyku. To ju napokon upokojilo a podarilo sa jej zaspať bez väčších problémov. Nemyslela naňho.
    Ani na tie jeho oči. Ani na to, aké to bolo, keď bola tak blízko neho.

    ***


    Pri raňajkách prišla tentoraz pošta aj pre ňu.
    Dostala tradičný list od rodičov, ako vždy jej poslali aj niečo naviac, no zatiaľ sa neodvážila to otvoriť. Hlavne nie pri stole plnom spolužiakov, ktorí nemuseli vidieť obsah jej balíčka.
    Rodičia boli muklovia, no dalo by sa povedať, že ju vždy podporovali. Zvykli si aj na soviu poštu, pomerne rýchlo, a boli ochotní s ňou týmto spôsobom komunikovať. Okrem balíčka tam bola aj pozvánka do Slugyho klubu.
    Prvé tohtoročné stretnutie prebehne už dnes večer. Na čo sa zvyčajne tešila, pretože to bola tak trochu jej záležitosť, nijaká Olivia, nijaké fakultné záležitosti. Tentoraz to v nej však prebudilo aj dosiaľ nepoznané obavy. Tom Riddle je členom Slugyho klubu. Nálada jej poklesla, keď si uvedomila, že stretnutie klubu zároveň znamená aj to, že nepochybne aj on dostal podobnú pozvánku.
    Ešte nebola pripravená na to, aby sa dostali do takého, podľa jej názoru, až blízkeho kontaktu. No zvyčajne nechodí na všetky stretnutia s ostatnými členmi, keďže na to údajne nemá čas. Hovorí sa o tom, že Slizolinčania niekedy prídu na rad až po členoch z iných fakúlt, on a jeho priatelia si zvyknú so svojím vedúcim fakulty sadnúť takpovediac súkromne, mimo bežných stretnutí klubu. Preto nemala dôvod sa znepokojovať. Ani si ju nevšimne. Nič sa jej predsa nemôže stať medzi toľkými ľuďmi a ešte k tomu s profesorom, ktorý ich nenechá ani na chvíľu osamote.
    Odložila pozvánku aj list a balíček od rodičov a jej pohľad akosi proti jej vôli zablúdil k slizolinskému stolu.
    Tom tam pokojne sedel, obklopený svojimi priateľmi. A o niečom sa spolu zhovárali. Nevenoval pozornosť ničomu inému a už vôbec nie dievčaťu, ktoré previnilo sklopilo zrak.

    ***


    Ráno ich už tradične čakala dvojhodinovka elixírov. A všetko prebiehalo tak ako zvyčajne, bola to klasická hodina s Bifľomorom a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo diať niečo mimoriadne.
    No jedno miesto ostalo prázdne. Nejaký Bifľomorčan neprišiel na hodinu, jeho sestru Edith, ktorá chodila k nim do Bystrohlavu, to značne znepokojilo.
    „Kde je Terry?“ pýtala sa jeho spolubývajúcich.
    „Nevieme, možno zabudol heslo a nestihol sa vrátiť, občas sa mu to stáva...“ upokojoval ju jeden z nich.
    Po príchode profesora Slughorna však všetci stíchli a vrátili sa na svoje miesta.
    „Dobré ráno, dnes budeme pripravovať... jeden z elixírov, ktoré ja osobne považujem za mimoriadne dôležitý, hlavne pre vaše ďalšie štúdium v tomto odbore...“ mávol prútikom a na tabuli sa objavili pokyny, no nemal možnosť ani len začať hodinu, lebo dvere sa otvorili. Aj on si zrejme všimol prázdne miesto, ktoré bolo zvyčajne obsadené.
    „Pán Atkinson nepríde?“ nasadil jeden zo svojich prísnejších výrazov.
    „Nič o ňom nevieme...“ povedal Peter.
    „Ráno nebol ani na izbe...“ pridal sa k nemu ďalší z jeho spolubývajúcich.
    „Tak keď sa objaví, odkážte mu, aby za mnou prišiel...“ Nejaký čas si ich prísne premeriaval pohľadom, lebo tá trojica zvykla dosť často vyvádzať. A boli na škole pomerne známi tým, že stále robia nejaké problémy.
    Myrtla sa však sústredila hlavne na poznámky, ktoré sa vzápätí objavili na tabuli.
    „Ako som povedal, ide o zmes...“ pokračoval profesor elixírov ďalej vo svojom výklade.
    Starostlivo si poznačila všetko, čo im nadiktoval na úvod.
    Slughorn bol jej obľúbený učiteľ, práca pod jeho vedením bola príjemná, a dnes sa dokonca vyhli aj tej mrzutosti spojenej so zadeľovaním do dvojíc. Čo bolo zvyčajne pre ňu takmer vždy nepríjemným zážitkom, keďže sa k nej len málokedy chcel niekto pridať. Dnes, našťastie, pracovali na elixíre, ktorý pokojne zvládali robiť aj samostatne. A ona chcela dnes získať ďalšiu pochvalu.
    Dosť dlho usilovne pracovala na tom, aby Slughorna zaujala a dostala sa do jeho klubu.
    Nebolo to vôbec jednoduché, aspoň nie na začiatku, ale napokon sa jej to podarilo, práve vtedy, keď to prestala brať až priveľmi vážne, napokon tá pozvánka prišla a ona sa postupne dokázala začleniť aspoň do tohto netradičného školského spoločenstva.
    Prelom nastal, keď mu povedala o svojich hlavolamoch, aj o tých, ktoré sama vyrobila a zatiaľ ich ešte nikomu okrem neho neukázala.
    Často spolu viedli podnetné rozhovory a dalo by sa povedať, že spolu vychádzali veľmi dobre, aj napriek tomu, že bol vedúcim Slizolinu a ona pochádzala z muklovskej rodiny.
    No dnes nemala možnosť dokončiť svoju prácu.
    Ozval sa kúzlom znásobený riaditeľov hlas:
    „... VŠETCI ŠTUDENTI SA VRÁTIA DO SVOJICH KLUBOVNÍ V SPRIEVODE SVOJICH PREFEKTOV... UČITELIA SA ZHROMAŽDIA NA DRUHOM POSCHODÍ PRI SOCHE... “
    Po tomto vyhlásení nastala mierna panika, zvyšok hlásenia už ani nebolo počuť, keďže im neboli objasnené dôvody tohto rozhodnutia, a dalo by sa povedať, že sa všetci až priveľmi rýchlo snažili opustiť triedu.
    „Len pokojne... upokojte sa a netlačte sa!“ snažil sa ich utíšiť Slughorn. A s jeho pomocou sa im triedu napokon podarilo opustiť. Vonku to však nebolo až také jednoduché. Všetci si šepkali a prekrikovali sa, dokonca na jednej časti chodby nastala taká panika, až takmer nebolo možné dostať sa na druhú stranu.
    Myrtla za nimi zaostala kvôli skupinke, ktorá sa dosť divoko predierala davom.
    „Počkajte predsa...“ snažila sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by ju v tom hluku a chaose niekto počul. Dav ju ťahal opačným smerom. Čím ju bez jej pričinenia oddelili od spolužiakov a ona sa márne snažila opäť predrať k nim.
    „Pustite ma...“ pokúšala sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by jej niekto venoval pozornosť.
    Bola len odstrkávaná stále ďalej a ďalej, potkla sa a zakolísala.
    Už to takmer vzdala, keď napokon pocítila, ako ju niekto dostal preč z dosahu utekajúcich ľudí.
    Ocitla sa za jedným zo stĺpov s hadím motívom. V objatí osoby, ktorá ju týmto dosť netradičným spôsobom dostala z dosahu toho davu. No bola pustená tak rýchlo, že ani len nestačila poďakovať.
    „STOJTE!“ zaznel jeho chladný hlas, znásobený mágiou. Spojený s magickou vlnou, ktorú nebolo možné ignorovať. A zabralo to, pretože všetci sa náhle prestali tlačiť, keď sa Myrtla si uvedomila, že stojí pri Tomovi Riddlovi a že to bol práve on, ktorý ju už po druhýkrát dostal z nepríjemnej situácie.
    „Postupujte pomaly a pokojne a všetci, ktorí tu nemáte čo robiť, choďte hore a netlačte sa týmto smerom... Zbytočne blokujete chodbu...“
    „Čo sa stalo? Prečo prerušili vyučovanie... Je pravda, že...“
    „Riaditeľ vám zrejme všetko objasní sám... Postupujte podľa pokynov... Vy pokračujte touto cestou... a pridajte sa k svojmu prefektovi...“ odbil ich neľútostne.
    Myrtla tam ostala stáť, práve preto, že okolo nej opäť nastal pohyb a ona sa bála pohnúť, aby ju opäť nestiahli so sebou. Tak len stála pri ňom, pretože s ním sa už istým spôsobom začínala cítiť bezpečne.

    « Predošlá kapitola
    (Prológ)
    Nasledujúca kapitola »
    (2. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates