Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Vtedy som mala ten pocit

3. kapitola - 2. kapitola

Krátky popis:
"Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

Typ: Viackapitolová
Autor: darklady
Dátum a čas pridania: 10. 07. 2015 13:57:21
Veková hranica: 15+
Dokončená: áno
Počet prezretí: 1202
Tagy: Fantasy, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, temné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    „Skamenel...“
    To bol pomerne presný popis toho, čo sa stalo tomu chlapcovi, ktorého dnes ráno objavili. Hovorilo sa o tom na celej škole, dalo by sa povedať, že to vyvolalo pomerne veľký rozruch. Dnes dokonca vďaka tomu nemali dopoludňajšie vyučovanie, ale poobede im boli povolené všetky ostatné aktivity, vrátane popoludňajšieho vyučovania, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.
    Aj Slugyho klub mal zelenú. No dnes to nebolo také ako zvyčajne, keďže hlavnou témou večierka bola táto nepríjemná udalosť. Preto prebiehal v tak trochu tichšej atmosfére než obyčajne a zúčastnili sa na ňom všetci členovia klubu, dokonca aj tí elitní zo Slizolinu. Tom však odišiel pomerne skoro.
    Slizolinčania však aj naďalej zotrvávali v tom svojom kruhu a dalo by sa povedať, že aj ich zamestnávala hlavne táto téma.
    Myrtla sa snažila byť čo najnenápadnejšia a do ničoho sa nemiešať. Úplne jej stačilo to, že Tom sa opäť musel postarať o to, aby sa bezpečne dostala do svojej fakultnej miestnosti. Mala pocit, že sa rovno prepadne pod zem, keď jej pripomenul, aby si nabudúce dávala lepší pozor. Zahanbila sa, že kvôli nej meškal so svojimi povinnosťami, keďže sa musel postarať o jej bezpečnosť, kvôli tomu riaditeľovmu nariadeniu. Nechcela nikomu pridávať ďalšie starosti, preto len počúvala rozhovory medzi členmi klubu a odpovedala len, ak bola niekým oslovená. Každý uvažoval nad tým, kto sa odvážil urobiť niečo také na pôde školy a aký bol dôvod tohto konania. Rozhodne to nebol len neškodný žart, aj keď, svojím spôsobom to zatiaľ nebolo až také nebezpečné. Podľa riaditeľa nebol dôvod na obavy, odvar z mandragory by mal Terryho dostať z toho stavu. Hoci jeho príprava zaberie dosť času a niekoľko mesiacov bude zrejme mimo, čo neocenili jeho rodičia a už vôbec nie jeho sestra.
    Rozhovory na túto tému boli priam nekonečné a jedna teória bola horšia než tá druhá.
    Myrtla zatiaľ nevynášala žiadne súdy, pokiaľ sa to stalo len raz, nemusí to nič znamenať, vzorec sa objaví, až keď sa to stane viackrát, no zatiaľ to považovala za pomerne zaujímavú záležitosť, aj čo sa týkalo prevedenia. To, čo si o tom myslela, si však zatiaľ nechávala len a len pre seba, aspoň kým to nebude nevyhnutné. Aby tomuto pokušeniu predišla, radšej sa na istý čas vzdialila od svojej skupiny.
    Presunula sa viac dozadu, opustila hlavnú sálu a prešla k tej menšej, ktorá tvorila akúsi predsieň, až k jednému zo svojich hlavolamov, ktoré vyrobila špeciálne pre Slughorna, podľa jednoduchšieho zadania, ktoré pre ňu predtým získal. Profesor pre ňu zohnal aj tú vzácnu knihu o magických hlavolamoch, po ktorej už veľmi dlho túžila.
    Tešila sa na to, ako si vyskúša prepojenie týchto dvoch záležitostí, ktoré považovala za mimoriadne zaujímavé. Na Rokforte sa tento predmet neučil, no bolo to odvetvie mágie, o ktoré mala veľký záujem. A Myrtla cítila, že práve do tejto oblasti by sa rada orientovala aj v budúcnosti. Keďže vyššie kurzy týkajúce sa tejto problematiky už existovali, bolo to niečo, s čím bude nepochybne počítať pri voľbe povolania na budúci rok. Práve teraz to však pre ňu bola skôr nevinná zábava ako nejaká seriózna záležitosť.
    Rukou siahla na drobné kúzlo, ktoré na ňu zareagovalo silným pulzovaním. Po krátkej kontrole funkčnosti svojho hlavolamu sa chcela vrátiť späť, no uvedomila si, že niekto zrejme stojí pri druhom hlavolame. Bol omnoho väčší a predstavoval akúsi živú fontánu s výrazným hadím vzorom. V jej vnútri sa však ukrývali mnohé záhady, ktoré čakali na objavenie.
    „Nudí ťa to, ako stále hovoria o tých útokoch? Preto si odišla z hlavnej miestnosti?“
    Otočila sa tak, aby si tú osobu mohla lepšie obzrieť.
    Bol to Tom. Stál pri fontáne a natiahol ruku, akoby sa chcel jedného z tých hadov dotknúť, ale napokon to neurobil. Namiesto toho pristúpil bližšie k nej.
    „Nie, to nie... “ hlesla rozrušene.
    Neočakávala, že jej položí takúto otázku. Vlastne od neho neočakávala nič iné len to, že ju bude opäť karhať kvôli tomu, že sa opäť stratila z dohľadu ostatných.
    „Ja si myslím, že je to istým spôsobom fascinujúce.“
    „Fascinujúce? To si skutočne myslíš?“ zopakoval to slovo takmer neveriacky.
    „Áno, samozrejme, osoba, ktorá to dokázala, musí disponovať vskutku jedinečnými schopnosťami...“ vyslovila nahlas to, čo sa neodvážila povedať v hlavnej miestnosti.
    „Nech je to ktokoľvek, zrejme o ňom alebo o nej budeme ešte počuť...“ dodala ešte, aby uviedla veci na pravú mieru. Nevedela, prečo pred ním zabudla na zábrany, ktoré mala pred svojimi ostatnými spolužiakmi. No možno to bolo preto, že to bol skrátka Tom. A to úplne stačilo na to, aby aj bežné dievča ako ona, dokonca dievča, ktoré dokáže premýšľať, vyslovilo niečo, čo sa dalo chápať ako prejav sympatií k útočníkovi.
    „Prepáč, ja... nemala som to hovoriť, to ja len tak...“ Myrtla si priala, aby to mohla vziať späť.
    „Odpovedz!“ vyzýval ju panovačne.
    „Áno, presne tak...“ vyhlásila napokon.
    Nehýbala sa. Nebola schopná urobiť ani krok.
    „To, čo si urobila naposledy, sa už nesmie opakovať!“ prikázal jej Tom a ona prikývla. Bola by schopná poslúchnuť ho vo všetkom, čo by od nej mohol požadovať.
    „Niekto by si to mohol zle vysvetľovať, a to predsa nechceme?“
    „Nie, to nie...“ hlesla Myrtla napokon.
    Naklonil sa bližšie k nej. A ona pocítila jeho pery na svojich.
    V jej mysli sa jeho dotyk spájal s chladnou rezervovanosťou. S neprístupnosťou. No nebola o tom až natoľko presvedčená, keď mala možnosť spoznať ten pocit. Zdalo sa jej, akoby cítila to, čo cítil on, akoby medzi nimi nebola žiadna hranica, ktorá by ich oddeľovala. Jednoducho mohla zavrieť oči a nechať sa ním viesť. Dôverovať mu tak ako nikomu inému.
    Pomaly ho objala okolo krku. Dovolila si oprieť sa oňho. Cítila jeho ruky na svojom chrbte, držal ju pevne a neúprosne, nemohla by uniknúť, ani keby sa o to snažila.
    A ešte nejaký čas sa oňho opierala, pretože sa nedokázala ani len pohnúť, keď ju ten pocit náhle opustil, stále ešte cítila to teplo a nebola schopná ničoho. Dokonca ani posunúť tú knihu, ktorá ju tlačila do boku kvôli tomu pevnému zovretiu. Nemohla urobiť nič, všetko zastalo, všetko sa utíšilo.
    A ona si začínala myslieť, že práve takto vyzerá šťastie, že je to taký pocit, keď nič nemôže zapôsobiť silnejšie ako blízkosť osoby, na ktorej nám záleží. No zároveň sa jej obávame, lebo ona jediná v nás môže zabiť všetko, čo predstavujeme.
    Jeho hlas len pomaly prenikol bližšie k nej. A ona cítila, že kúzlo sa skončilo, skôr, než bola ochotná to pripustiť.
    „Ak ma ešte raz objímeš alebo urobíš niečo podobné, ja sa ťa dotknem tiež a nie vždy to bude také príjemné ako teraz... Je ti to jasné?“ v jeho slovách zaznievalo niečo ako hrozba.
    „Áno...“ prinútila sa odpovedať.
    Napäté ticho nad nimi na dlhšiu dobu prevzalo vládu.
    Rozmýšľala o tom, ako má chápať tento druh záujmu z jeho strany.
    A potom zrazu začula akési kroky.
    „Tom, si tu niekde?“ zaznel nejaký hlas.
    Bol to Nott.
    Jeden z chlapcov z Tomovej partie.
    Zo svojej pozície ho mala možnosť vidieť, aj keď on vďaka kúzlu hlavolamov nevidel ju. Hlavolam s haďou fontánou bol tak uspôsobený, bol určený pre dvoch, no jedného vždy chránil pred zrakmi ostatných.
    Napriek tejto vymoženosti cítila, ako ju od seba Tom nešetrne odsunul.
    „Áno, tu som...“ odpovedal Nottovi a zároveň naznačil Myrtle, aby sa nehýbala.
    Odstúpil od nej a prešiel viac dopredu, ďalej od jej hlavolamov.
    Myrtla ho poslúchla.
    „Čo chceš, Nott?“ oslovil svojho spolužiaka pomerne priateľským tónom hlasu, ak sa to dalo tak nazvať.
    „Poslal ma Slughorn, aby som sa pozrel, kam sa podelo to dievča... tá... neviem ani, ako sa volá... Nepochopím, prečo si robí starosti... Je to predsa len špinavá humusáčka... No schválne, nevidel si ju náhodou?“ poznamenal zlomyseľne.
    Myrtla nevidela, ako sa Tom zatváril, ale počula, ako povedal:
    „Netuším, kde je, a vôbec ma to nezaujíma... A dávaj si dobrý pozor na to, koho so mnou spájaš...“ sykol nahnevane.
    Pocítila bodnutie dobre známej bolesti.
    Nechce, aby ho spájal s ňou.
    Prečo by to vôbec mal chcieť?
    On je predsa Tom Riddle.
    Chlapec predurčený na veľké veci.
    A kto je ona?
    Nikto.
    Len dievča z muklovskej rodiny.

    Neočakávala, že niečo povie na jej obranu, ale aj tak ju to mrzelo. Nemohla tomu zabrániť. Bola to jedna z tých vecí, nad ktorou nemala úplnú kontrolu.
    Mýlila sa, keď si myslela, že je iný, bol rovnaký ako ostatní. A ona si to zapamätá. Už sa k nemu viac nepriblíži ani sa naňho nepozrie. No už teraz tušila, že bude ľahšie si to zaumieniť ako to aj dodržať.
    Počkala, kým Nott a Tom opustili miestnosť s hlavolamami, a na večierok sa už nevrátila.
    Neskôr mienila Slughornovi napísať odkaz, že jej nebolo dobre, aby sa na ňu ešte aj on náhodou nenahneval. Práve teraz však túžila odtiaľ čo najskôr odísť a snažila sa nemyslieť na to, že práve dostala svoj prvý bozk a práve od neho... práve od osoby, od ktorej by to najmenej čakala...
    Náhlivo prebehla chodbami, v ktorých sa cítila pomerne isto, a zastala, až keď vstúpila do klubovne.
    Našla niečo, čo v nej prebudilo hnev, silnejší než ten, ktorý práve teraz pociťovala k Tomovi a jemu podobným.
    Molly kľačala na zemi. Okolo nej boli rozhádzané veci.
    Olivia, tá si zrejme musela nájsť niekoho iného, kto jej padol za obeť. Nebolo ťažké spoznať jej rukopis.
    „Pomôžem ti...“ ponúkla sa.
    „Nie, netreba...“ Jej spolubývajúca sa napokon postavila a všetko pozbierala sama.
    Potom spoločne zamierili do spální štvrtého ročníka.
    ***

    Z herbológie sa vrátila s dopichanými prstami, no zároveň s blaženým úsmevom.
    Plánovala to takmer dva týždne. Ale stálo to za tú námahu. Po dlhom čase cítila, že sa jej skutočne niečo podarilo. Ten pocit bol priam oslobodzujúci. A tento svoj malý úspech si vychutnala až do poslednej chvíle. Dnešné popoludnie bolo preto omnoho krajšie ako tie predchádzajúce.
    Na Toma takmer ani len nepomyslela. Stále v nej doznievala tá krutá radosť, ktorú v nej vyvolala spravodlivá odplata. A pritom jej to napadlo práve počas zdanlivo nevinného čítania listov od sesternice. Spomínala v ňom kúzelníka, ktorý nedávno navštívili so školou a ukazoval im istú veľmi zvláštnu rastlinu. Boli v tom balíku, ktorý dostala spolu s tými novými šatami od matky.
    Tých pár viet ju inšpirovalo k tomuto kúsku, ktorý bol takpovediac čiastočne ilúziou, keďže musela odviesť pozornosť od seba a všetko urobiť tak, aby to vyšlo podľa jej predstáv, čo si žiadalo veľa plánovania a takisto aj odhadnutie toho správneho okamihu. No rozhodne to stálo za tú trochu nepohodlia a nervov. Jeden z tých kaktusov v skleníku číslo štyri vybuchol Olivii rovno do tváre.
    Musela sa usmievať, keď si vybavila tú jej šokovanú tvár. A ten jej krik. Bolo to nezabudnuteľné.
    Samozrejme, nebolo to nebezpečné, len to smrdelo a naskočilo jej pár vyrážok. No aj tak to už teraz patrilo k najlepším udalostiam tohto roka.
    Keďže sa z nej zrazu smiala celá trieda a Myrtla veľmi dobre vedela, aký je to pocit.
    Aj Olivii to musel niekto pripomenúť, a pretože to zrejme inak nešlo, pobyt v nemocničnom krídle jej zrejme pomôže pochopiť isté súvislosti.
    Sadla si vonku na lavičku, dnes bolo počasie vskutku veľmi príjemné. Takmer ako stvorené na to, aby si len tak posedela na slnku.
    „Teda, to bolo niečo... Videla si, ako sa zatvárila?“ dobehla ju Molly a sadla si vedľa nej na lavičku.
    „Také veci sa stávajú, to vieš, sú také dni...“ vyhlásila Myrtla neurčito a snažila sa tváriť, akoby to ani náhodou nebola jej práca.
    „A čo Slughorn a ten váš nový projekt?...“
    Počas tých dvoch týždňov bola opäť s ňou, keďže Olivia sa snažila ju vytlačiť, nemala tak celkom na výber. A Myrtla to prijala, aj keď vedela, že to nebude mať dlhé trvanie, ale aspoň na chvíľu chcela mať späť svoju kamarátku. Bolo to príjemné a bolo pre ňu omnoho ľahšie nemyslieť na isté veci, ktoré by mali byť pre ňu zakázané. Okrem toho, pobyt Olivie v nemocničnom krídle by im mohol predĺžiť pokojný život.
    „Slughorn je zlatý, ako vždy...“ prehodila Myrtla bezstarostne.
    Pohodlne sa oprela a vybrala tú jeho knihu, ktorú už mala rozčítanú, a aj muklovské hlavolamy.
    Prišla na pár kombinácií, ktoré sa mu budú iste páčiť. No práve teraz mala skôr v úmysle ukázať jej niečo iné. A nebola si istá, do ktorej knihy to dala, tak radšej vybrala obe. V tej Slughornovej napokon našla elegantnú čiernu obálku. Nachádzali sa v nej pozvánky na ďalšiu párty, kam si mohli členovia klubu vziať ďalšiu osobu. Myrtla ani len neuvažovala nad tým, že by na večierok prepašovala nejakého chlapca. No vziať si kamarátku, to by zvládnuť mohla.
    „Dostala som aj druhú pozvánku, ak by si chcela, môžeš ísť aj ty...“ dostala zo seba takmer jedným dychom.
    „Rada pôjdem...“ ochotne súhlasila jej kamarátka, ktorá také veci doslova zbožňovala. Tak jej jednu pozvánku podala. Molly si prezerala tú lesklú kartičku, vyzerala fakt dobre. Aj Myrtle sa páčila a bola ochotná podeliť sa o to privilégium aj s ňou.
    „No varujem ťa, bude sa tam aj tancovať, Slughorn zohnal nejakú kapelu, takže to bude zrejme zaujímavejšie než zvyčajne...“
    Spomenula si, ako sa tvárili Slizolinčania, keď im vedúci fakulty naznačil, čo od nich bude očakávať.
    Nevyhli sa tomu ani chlapci z ostatných fakúlt. Preto im nejaký čas dával kázanie o tom, ako sa má správny čarodejník správať v spoločnosti. Čo tiež stálo za to. Nuž, chlapci z toho vždy robia veľkú vedu.
    Ale zo skúsenosti vedela, že dievčatá sa zabavia aj samy. Naposledy, keď bola podobná akcia, dievčatá si spolu zatancovali v kruhu. Bolo to celkom fajn.
    „Ideme, o chvíľu začína veštenie...“ povedala Molly, keď si vložila pozvánku do tašky.
    „Ja chodím na aritmanciu,“ pripomenula jej Myrtla.
    „Aha, prepáč, zabudla som... ale vlastne...“
    Molly zmĺkla, keď uvidela Toma Riddla.
    Prešiel okolo miesta, kde sedeli. Myrtla sa radšej tvárila, že niečo potrebuje nájsť vo svojej taške.
    Nedíval sa na ňu ani ona naňho, ale aj tak cítila akési zvláštne napätie. Nemohla sa tomu ubrániť.
    A ledva zachytila to, čo povedala Molly: „Čo myslíš, komu dá Tom druhú pozvánku?“
    Nebolo ťažké na to odpovedať.
    „To on zvyčajne nerobí, ak bude musieť prísť, zrejme bude len súčasťou svojej partie...“

    « Predošlá kapitola
    (1. kapitola)
    Nasledujúca kapitola »
    (3. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates