Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Okultný klub

2. kapitola - ŠTVRTÝ ČLEN: PREZIERAVOSŤ A ODVAHA

Krátky popis:
Členom Okultného spolku sa konečne, čírou náhodou, podarilo vyvolať skutočného démona!
A tento démon sa rozhodne zostať o trochu dlhšie, než by chceli.

Typ: Viackapitolová
Autor: MAGEntty
Dátum a čas pridania: 15. 09. 2015 14:43:59
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 643
Tagy: Fantasy, Prítomnosť / počas série, slovenčina, humor


Hodnotenie užívateľov: 80% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    ŠTVRTÝ ČLEN: PREZIERAVOSŤ A ODVAHA


    Okultizmus.
    Založený na viere a skrytých silách pôsobiacich všade okolo nás.
    Je to umenie, ktoré využívali odvážni v prastarých časoch.
    Odvaha však má nejednu podobu.


    Odvahou oplýva kdekto. Je to pud, ktorý vás núti skočiť do záhuby, len aby ste odvrátili skazu toho druhého. Je to nutkanie obetovať sa pre milovaných, ale aj nepoznaných. Odvaha je v hraničných prípadoch istý druh samovražednej tendencie. Keď vás raz chytí, žmýka vás, až kým nezostane nič okrem malého článku v novinách s nepodarenou fotografiou, ktorú by ste najradšej zahodili.
    No odvaha nemusí byť len toto. Odvaha je, keď sa klaustrofobik zavrie do skrine, keď podáte pomocnú ruku bezdomovcovi, predstúpite pred dav a poviete svoj názor alebo robíte to, čo naozaj milujete, aj bez súhlasu spoločnosti. Odvaha je zjesť koláč od vašej babičky, ktorá nevie piecť. Odvaha je zvoliť si tú lepšiu cestu aj na úkor ostatných.
    Moja odvaha spočíva v mojom rozhodnutí mlčať. K tomuto rozhodnutiu ma priviedli mnohé udalosti. Nespočet neveriacich pohľadov, horda karhaní, hrešení a faciek, sklamané vzdychy, nesúhlasné potriasania hlavou, zlostné tváre, výsmech okolostojacich či nadávky a desom zúžené zrenice.
    Detstvo poznačené týmito výjavmi ma naučili mlčať o veciach, ktoré si spoločnosť nežiada.
    Je to môj prejav vzdoru a zároveň odvahy ignorovať očividné. A darí sa mi výborne, až do momentu, keď nastúpim na univerzitu vo svojom rodnom meste a nestretnem ju. Plné pery zafarbené karmínovo ako kučeravá hriva. Ako prvé si na nej všimnem veľké tmavohnedé oči, skoro čierne. Potom prejdem pohľadom po plochom nose, až k znamienku pod spodnou perou. Ani si nevšimnem jej nezvyčajné oblečenie, ktoré vyzerá ako z minulého storočia. Až po dlhej chvíli si uvedomím, že sa ma niečo pýta. Ach, áno, či by som sa nestal členom jej klubu. Okultného klubu.
    „Nie,“ odseknem a vytrhnem svoju ruku z jej zlovestného zovretia. Pokračujem ďalej po chodbe a hľadám svoju učebňu. No jej pohľad je stále so mnou. Presne ako aj celá jej bytosť. To, že ma prenasleduje, si všimnem okamžite. Fakt, že fráza „odpor je márny“ pri nej platí stonásobne, si uvedomím neskôr. To už stojím v kruhu spolu s Profesorom biológie, malým Clarencom a jeho Koko, samotnou Dawn a vyvolávame ducha.
    Dosiaľ som ani raz neprezradil fakt, že sa niečo v tej pekelnej učebni pohlo alebo že som počul šepot, ktorý sa od toho vyvolávania duchov ozýva neustále. Nie. Som rozhodnutý nechať si svoje tajomstvo a zobrať si ho do hrobu. Ale to by nebola Dawn Cross, aby nežiadala pomoc od démona na získanie posledného člena spolku.
    Tak sa dostávam do situácie dvaja proti jednému, plus dva hlasy sa nepočítajú, pretože Clarence s Koko odmietajú spolupracovať a ich hlas je vraj jednotný. Teda, mal by byť. Najviac som prekvapený z Profesora. Vyzerá ako klasický anglický moderne šialený vedec a predsa súhlasí. Ba je priam nadšený tou vyhliadkou.
    „Starším sa neodporuje!“ zvolá Dawn a ukáže na mňa prstom. Ani nestačím odpovedať a už kreslí na zem pentagram, zapaľuje sviece, odbehne von a vráti sa s hrsťou práve natrhaného peria. Profesor zhasne svetlá a jeho výraz v tlmenom plameni sviec je desivý. Clarence sa už trasie a chytá ma za košeľu, pevne zviera Koko v druhej ruke. V obrovskej šedej mikine vyzerá ešte menší, než naozaj je. Ešte stále nemôžem uveriť, že je v treťom ročníku. Je to malý génius. A to doslova. Nečudoval by som sa, keby bol múdrejší ako my všetci tu dokopy. Dokonca by som ani nebol urazený ako zvyčajne. Stačí mi len pozrieť na tú jeho krehkú figúru, roztrasené dievčenské nožičky, plavé vlasy a oči plné sĺz, ktoré nevidno, ak náhodou nefúka vietor.
    Napravím si kožený náramok na zápästí a neochotne si sadnem do kruhu. Koko sedí medzi Profesorom a Clarencom. Profesor natiahne ruku k Dawn. Všetci potom pozrú na mňa. Neochotne podám ruku malému géniovi a tej strelenej babe. Zavierame oči. Dawn ako zakladateľka klubu a samozvaný veliteľ začne odriekať zvláštne slová. Chcem vybuchnúť do smiechu, aby som im ukázal, aké je toto všetko pritiahnuté za vlasy, no vtom zbadám v strede nášho kruhu nohy. Nie veľmi ochotne zdvihnem zrak. Uvidím aspoň stoosemdesiatcentimetrového ducha. Z hlavy mu vyrastajú obrovské baranie rohy a dodávajú mu ďalších desať centimetrov. Sýtymi oranžovými očami ostrými ako čepeľ sa obzrie. Nechcem, aby o mne vedel, a tak sa zahľadím na Dawn. Tá ďalej odrieka a túžobne hľadí pred seba. To ma naštve. Duch v čiernom šibne chvostom a usmeje sa ako pravý diabol. Už viac nečakám a prudko sa postavím.
    „To je debilina, nikdy sa nič neobjaví!“ oznámim im a prejdem k vypínaču. Nahodím svetlá. Duch vyzerá ešte desivejšie, než keď som ho ledva badal v tme. Vidím jeho perfektný ksicht, ostré uši, rovný nos, úzky krk ovešaný kadejakými cetkami. Všade má nejaký šperk. Na odhalených ramenách, zápästiach, na uchu, niečo sa mu dokonca leskne na mačacom chvoste. Celý v čiernom pripomína smrť, čierna vesta, kožené nohavice a dlhé čižmy na podpätku. Profesor niečo zahundre, no ja nemôžem odtrhnúť pohľad od jeho očí. Usmeje sa znova, ešte zvláštnejšie, až ma mykne.
    „Ríd, sadni si,“ otočím sa k Dawn, je naštvaná, no takisto aj ja.
    „Nie som žiadny Ríd,“ zavrčím.
    „A zhasni to svetlo.“ Zahreším, vypnem svetlo a sadnem si k nej. Clarence mi venuje krátky nesmelý úsmev, zatiaľ čo Profesor aj s Dawn oduševnene odriekajú očividne vymyslené slová. Potom sa duch skloní predo mňa. Cítim jeho pohľad na mojej tvári, dokonca cítim jeho dych. Je to zvláštne. Ako môžem cítiť dych ducha. Tí sú predsa už mŕtvi. Nedýchajú. Viem to, už som ich pár videl. No a tento tu ani nevyzerá ako vás typický duch. Ale je priehľadný, to môžem povedať naisto.
    „Vidíš ma,“ prihovorí sa mi. Nevnímam ho. „Keď už sme si to vyjasnili, ľudské mláďa, povedz tamtej, nech už prestane bľabotať.“ Rád by som, nemôžem. „Potrebujem lepšiu obeť, ako sú zapálené sviece, páperie či vaše trápne kostičky.“ To určite, ale ja nemám záujem. Odpáľ, pomyslím si. „Tak ty si myslíš, že som otrava?“ Pri tej otázke sa zarazím. Ak to vie, prečo už neodíde? pýtam sa sám seba. „Povedz jej, že chcem krv.“ Už len to, vzala by to doslova, zasmejem sa. Pozriem na Dawn. Už je neskoro, vypočula ťa. V duchu si vzdychnem. „Najlepšia je z mocného média, presne ako je tá tvoja, mláďa.“ Možno nabudúce, pomyslím si a nevnímam jemný dotyk jeho priehľadných prstov na mojej tvári. Odhalí dva rady ostrých zubov, ktoré nie sú ľudské, a ja už len čakám, keď mu tá paráda zmizne z tváre. Dawn Cross je možno zakladateľka Okultného spoločenstva a možno má aj najväčšie vedomosti či skúsenosti s okultizmom ako takým, ale jej dar či spirituálna sila, volajte to akokoľvek, je limitne blízka bodu mrazu.
    Dawn s už prerezanou rukou vykríkne: „Príď!“ V tom momente duch zmizne. Všade je ticho a nič sa nedeje. Hádam, že ho jej talent vypudil, no potom pocítim, ako sa Clarence zvrtne.
    „Koko?“ nechápavo hľadí na svojho plyšáka. Ten už stojí na nohách a nadáva ako pohan.
    „No, niečo prišlo,“ povie akoby nič Profesor a veľavýznamne na mňa pozrie spoza hrubých skiel. Dawn schytí plyšáka Koko a zajasá, Koko zavrčí ako besný pes a opäť nadáva. Chce od nás, aby sme okamžite zopakovali rituál. Začnú z neho šľahať blesky, jeden ma skoro trafí a ja sám zahreším. Dawn je ako zmyslov zbavená a poslúcha to plyšové zviera na slovo. Keď Koko ukáže na mňa a pýta si moju krv, bláznivá baba na mňa pozrie veľkými čiernymi očami. Zem sa rozhorí a šľahajú ďalšie blesky. No jediné, čo vnímam, je pálivá bolesť v pravom ramene.
    „To vám už všetkým dočista preskočilo?“ zvriesknem a snažím sa zastaviť krvácanie. Neskoro, krv prská na ohnivom pentagrame. Ustúpim o krok, pretože Koko začne odriekavať skutočné kúzlo, cítim, ako mi vibrujú kosti a behá mráz po zátylku. Blesky silnejú, pentagram prská všade dookola a diabolská plyšová hračka menom Koko sa smeje nepozemským spôsobom. A to to býval taký rozkošný zajačik.
    „To už je lepšie. Rozhodne lepšie,“ uznanlivo povie démon, už vo svojej pôvodnej podobe a v hmotnom tele. Démon sa otočí k Dawn. „Takže ty,“ prezrie si ju kritickým pohľadom, „zaklínačka, čo požaduješ od Veľkého Všemocného? Aké je tvoje želanie?“
    Trochu nechápavo naňho pozriem a odfrknem: „Tak teraz sa bude hrať na zlatú rybičku alebo čo?“
    „Ticho, Ríd,“ pohodí rukou Dawn, ešte stále celá bez seba. Horúčkovito sa otočí k démonovi. „Môj pane! Ospravedlňte jeho hlúposť.“ Bezslovne imitujem jej výraz a slová, Profesor na mňa pozrie s pobaveným úsmevom.
    „Je to akousi tradíciou. Privolaný démon musí splniť jednu prosbu tomu, kto ho povolá.“
    „Áno, iste. Ako som mohol zabudnúť.“ Plesnem sa po čele zdravou rukou. Tá druhá už pomaly prestala krvácať.
    „Je to tvoje želanie?“ pýta sa démon, berúc do úvahy iba Dawn a ignorujúc nás ostatných.
    „Áno! Teda, nie! Chcem, želám si piateho člena pre naše Okultné spoločenstvo!“ Tou vetou sa to celé začalo. Najprv sme mu museli vysvetliť celú situáciu. Čo je náročnejšie, ako sa zdá. Démoni nie sú dvakrát chápavý druh. Po niekoľkých dlhých minútach dorozumievania sa fanatičky s démonom, niekoľkých poznámkach a zhorených kravatách sme sa konečne dostali k záveru diskusie.
    „Aj tak nemám nič na práci,“ mykne plecom, akoby nič. Nechápavo naňho hľadím. Ako si môže vôbec len pomyslieť, že by sa mohol vydávať za študenta? S touto podobou? Neuveria mu ani klobúk na hlave. Teda, rohy.
    „To nemyslíš vážne!“ skríknem.
    „Prečo?“ spýta sa, úprimne nechápavo.
    „S týmto výzorom?“ Hľadám pomoc u Profesora. Ten kývne plecom a zamyslene si hladí bradu.
    „No, ak by ste vedeli nejako upraviť trochu svoj vzhľad, nezaškodilo by to.“
    „Vzhľad?“ okríkne nás, takmer urazene. Chvíľu premýšľa a hnev sa vyparí z jeho tváre. Vzdychne si. Prevráti oči stĺpkom. Potom znova vzdychne, akoby sa s niečím lúčil. Začnú okolo neho tancovať iskričky a jemný tmavofialový opar. Jeho uši sa trochu viac zaoblia, no stále sú špicaté. Havranie vlasy, ktoré predtým vyzerali ako rozcuchané perie, sú teraz hladké ani hodváb a jemne sa točia okolo jeho dlhej tváre až po prsia. Hodí si ich na jednu stranu a všimnem si, že pazúry na jeho rukách nahradili čierne nechty. Svoje oblečenie trochu skrotil, zmizli všelijaké symboly, no stále bol ovešaný zlatom a oblečený príliš vyzývavo. A áno, svoje čiernočierne rohy mal stále na hlave. Dívam sa na nich, trochu podráždene. Úprimne, tie rohy sú na ňom to najneakceptovateľnejšie.
    „Aj tamto,“ poviem, pohľad stále na tých dvoch vežiach trčiacich z jeho hlavy. Pozrie na mňa vražednými oranžovými očami. Chvíľu na seba len tak hľadíme. No ja neustúpim a on to nakoniec vzdá. Luskne prstami a s takmer bolestným výrazom rohy zmiznú.
    „Perfektné,“ povie Profesor, Clarence sa túli ku Koko za jeho chrbtom, takmer naňho zabudnem. Dawn ihneď ospevuje svojho pána.
    „Veľký Všemocný!“ odvrkne démon a Dawn zároveň. Potom už pokračuje len on, podráždene: „Moje meno počulo len zopár zo smrteľných.“
    „Áno, cítim sa poctený,“ zavrčím. Ani nestihnem oľutovať a obhorí mi obočie spolu s košeľou, ktorú som aj tak plánoval vyhodiť. Spálená a celá od krvi mi je nanič.
    „Som Veľký Všemocný Christopher,“ zvolá, akoby nič.
    „Vitaj medzi nami,“ Profesor chce ešte niečo povedať, no démon pokračuje:
    „Christopher Pyhr Shea Coreen Orphen Nancy Fuite šiesty.“
    „Nancy?“ pozriem naňho spýtavým pohľadom. Prikývne.
    „Môj pra-pra-pra-pradedko. V našej rodine sa mená otcov a ich otcov dedia.“
    „Takže v skratke, voláš sa Chris, áno?“
    „Buď úctivejší k nášmu pánovi!“ zavrčí Dawn, no ani na ňu nepozriem. Nech si nemyslí, že jej to rameno len tak odpustím.

    Zázraky sa dejú, pomyslím si, keď zazriem Christophera pokojne sedieť vedľa mňa. Obyčajne vyrušuje ako malé dieťa, dáva hlúpe otázky, hrabe sa ľudom v hlave, prikáže im robiť somariny, na ktorých sa následne zabáva, a podobne. Dnes si ho žiaden z mojich spolužiakov v triede nevšíma, akoby bol znova duchom. Namiesto výkladu profesora počujem len klopanie kvapiek dažďa na okná. Snažím sa pozrieť von, no démon mi bráni vo výhľade. Zvykol som si. Za posledné štyri roky sa to nezmenilo. Neustále ma prenasleduje a je všade tam kde ja. Akoby nič, listuje v mojej knihe. Ani neviem, kedy som mu dovolil zobrať si ju. Ach, áno, nedovolil som mu to. Nahlas vzdychnem a zaborím tvár do svojich rúk. Cítim démonov pohľad, ako si ma prezerá. Zhlboka sa nadýchnem a všetkými desiatimi si prečešem vlasy dozadu. Potom ruky nechám odpočívať na zátylku a sledujem, ako Profesor čmára veľkými gestami rovnice na tabuľu.
    „Nuda,“ vyhlási démon.
    „Pokojne môžeš odletieť nazad do podsvetia.“ Už by bolo načase, dodám v duchu.
    „V tomto momente ani nie.“ Zdvihnem obočie a konečne naňho pozriem. Celý v čiernom pripomína nejakého emáka. Neprirodzene zlaté oči sú chladné. Na tvári má vcelku pobavený výraz. „Som viazaný želaním,“ napovie mi.
    „Samozrejme.“ Prevrátim oči. Christopher sa zdá byť v ešte lepšej nálade. Chvíľu len pokojne sedím a pozerám na Cesareho la Volpeho, ako sa márne snaží vysvetliť učivo. Jeho vlasy zošediveli ešte viac za posledné roky, no jeho hnedé oči nestratili lesk. Dokonca ani jeho hrozný štýl obliekania sa nezmenil. Stále má tie svoje kroxy, pásikavé ponožky, žiarivozelené nohavice. Popravde, keby ich nemal, myslel by som si, že zošalel. Pred oči sa mi vryjú spomienky z nášho Okultného spoločenstva. Ako sme privolávali ducha a nanešťastie sa nám to podarilo. Polnočné výlety, podporované hlavne Chrisom, Profesorom a Dawn. Ja, Clarence a Koko sme, ako vždy, protestovali. No keďže Koko nemal hlasovacie právo, museli sme ísť. Teda, nemal ho až do chvíle, keď sme do plyšového zajaca nešťastnou náhodou uväznili nejakého Belphegora. Ten nemal toľko šťastia, aby sa z Koko dostal.
    Pomrvím sa na stoličke. Tento víkend máme v pláne navštíviť Stonehenge. Dawn chce navštíviť podsvetie. Teda, to je aspoň jej želanie. Presne také nezmyselné želanie, ako bolo to, o ktoré požiadala Christophera. Ten to vzal tak vážne, že ešte stále navštevuje univerzitu a aj po tom, čo som zostal na škole ako posledný, neprestáva otravovať môj život.
    No a v tejto jedinečnej chvíli si spomeniem na naše prvé stretnutie. Ako ho Dawn privolala a Chris potom privolal sám seba ešte raz, pomocou mojej drahocennej krvi. Zarazím sa.
    „Čisto teoreticky,“ nadhodím smerom k démonovi, „musíš splniť prianie úplne všetkým, ktorí ťa povolali?“
    „To ti ale trvalo,“ odfrkne. Zamračím sa, potom zahreším. „Mal si ma privolať, keď som ti kázal.“ Usmeje sa ako diabol, ktorým aj je. „Tak, aké je tvoje želanie?“ Pozriem naňho najnenávistnejším pohľadom, aký mám k dispozícii.
    „Daj mi svätý pokoj.“
    „Pýtaš odo mňa nemožné. Som predsa len démon. Pamätáš?“
    „V tom prípade mi daj vedieť, keď si konečne splníš svoje želanie, nech ťa môžem poriadne nakopnúť, keď budeš odchádzať,“ zavrčím.
    „To už znie lepšie.“

    « Predošlá kapitola
    (PIATY ČLEN: SILA A PRÍLEŽITOSŤ)
    Nasledujúca kapitola »
    (TRETÍ ČLEN: INTELIGENCIA A STRACH)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.235.11.178
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    Tot už bolo lepšie napísané. Celkom fajn nápad písať aj z iného uhľa pohľadu o tom čo sa stalo.

    Pridal(a): Sirius, 21. 09. 2015 12:36:57
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates