Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Okultný klub

3. kapitola - TRETÍ ČLEN: INTELIGENCIA A STRACH

Krátky popis:
Členom Okultného spolku sa konečne, čírou náhodou, podarilo vyvolať skutočného démona!
A tento démon sa rozhodne zostať o trochu dlhšie, než by chceli.

Typ: Viackapitolová
Autor: MAGEntty
Dátum a čas pridania: 16. 09. 2015 23:26:02
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 601
Tagy: Fantasy, Prítomnosť / počas série, slovenčina, humor


Hodnotenie užívateľov: 70% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    TRETÍ ČLEN :INTELIGENCIA A STRACH

    Okultizmus.
    Založený na viere a skrytých silách pôsobiacich všade okolo nás.
    Je to umenie, ktoré vzbudzuje strach v srdciach smrteľníkov.
    Strach, ktorý sa neustále mení na ešte väčšie hrôzy.


    Je to pocit, ktorý vám zrýchli tep a bráni nadýchnuť sa. Je to moment, ktorý namiesto sekundy trvá hodiny. Letmo sa zahrá s vašimi zmyslami a vyvolá paniku. Pocit niečoho ťažkého v hrudi, niečo, čo vás ťaží, ako keby ste zomierali. Myseľ sa zatemní a myšlienky sa rozplynú do priestoru ako prach.
    A nezostane vám nič.
    Len ten pocit.
    Strach.

    Môj strach pochádza z ľudí. Z každého, kto sa na mňa pozrie. Každý človek na svete je pre mňa v istom zmysle nepriateľom. Stránim sa ho, no on si ma stále nájde. A nikto to nedokáže pochopiť. Snažia sa byť vľúdnymi, snažia sa pomôcť, no pre mňa je už neskoro. Nestojím o to. Chcel som mať pokoj od všetkého. Od každého. Začínajúc od výsmešných pohľadov mojich rovesníkov až po ustarostené pohľady mojich rodičov. Nemal som silu ani vôľu.
    Potom som prišiel na východisko. Nie dokonalé, no predsa tu bolo. Šikanovanie prestalo, do istej miery. Detské žartíky mojich rovesníkov sa zmenili na pohŕdavé tváre mojich nových spolužiakov. Cítil som sa ako nepodarený pokus šialeného vedca a predsa som bol iba sebou. Dvadsaťštyriročná myseľ uväznená v tele jedenásťročného chlapca. Moja hlava bola mojím najväčším nepriateľom. Oddeľovala ma od ostatných a oni sa ma stránili.
    Nikto nechápal.
    Naopak. Cítili sa byť nejako ohrození mojou existenciou. A ja som bol ohrozený existenciou ich strachu. Ich nenávisti a žiarlivosti.
    Preskočil som niekoľko ročníkov a začal študovať na Sheffieldskej univerzite. Snažil som sa byť neviditeľným. Čo bolo, popravde, nad moje sily. Meriam takmer o polovicu menej ako väčšina študentov a ani môj verný Koko ma neschová pred pohľadmi tak ako kedysi. Fialového plyšového zajaca s obrovskými očami plnými akejsi záchrany som pri sebe nosil už ako dvojročný. Bol to darček od môjho starého otca, ktorý jediný vždy vedel, na čo myslím. No aj on musel odísť a s ním zmizla jediná žijúca opora, ktorú som kedy mal. Ostal mi len Koko.

    Každé ráno sa zobudím do prázdnej internátnej izby. Všade je ticho. Ranné lúče sa derú spoza žalúzií. Pripravím sa na ďalší nudný deň v škole a obleje ma nepríjemný pocit. Žalúdok sa mi prevráti a ja chvíľu uvažujem, či raňajky ostanú na svojom mieste. Srdce sa mi rozbúcha, ruky sa mi potia a cítim, ako sa bolesť v zátylkoch rozširuje ďalej. Keď chytím kľučku, roztrasú sa mi dlane a do sivých očí sa mi vryjú slzy. Zhlboka dýcham, no nepomáha to.
    Mám strach.
    Obzriem sa po izbe, pevne chytím Koko, napravím si tašku na pleci. Prudko otvorím dvere a snažím sa nepremýšľať. Nemyslieť na to, ako veľmi nechcem opustiť bezpečie prázdnej izby. Ako veľmi chcem ísť a zahrabať hlavu do piesku ako pštros. No na to, aby som to urobil, veľmi dobre viem, že to pštrosy nerobia.
    Vyjdem z internátnej budovy a o menej ako desať minút som už v učebni. Sadnem si tam, kde nikto nie je, a pohľad držím na lavici. Pozorujem letokruhy vryté na dreve. Nemyslím. Snažím sa nemyslieť. No aj tak cítim zarazené pohľady mojich nových spolužiakov. Nadýchnem sa a nevšímam si ich. Sedím bez pohnutia a čakám na koniec.
    Potom si ku mne prisadne. Otočená je celým telom ku mne. Na krku jej sieti aspoň tucet náhrdelníkov s rôznymi príveskami. Väčšinu rozoznávam ako démonické symboly. Cítim jej uprený pohľad, no nepozriem sa na ňu. Mlčím a z nejakého dôvodu viem, že sa usmieva. Pokúsim sa ukradnúť krátky pohľad. Má dlhé, čierne šaty zdobené perím. Červené vlasy jej vo vlnách padajú na plecia a končia sa až niekde na drieku. Nechtiac jej pozriem do očí. Je o hlavu vyššia, preto ju vidím len matne skrz pramene svojich vlastných svetlých vlasov. Ešte stále sa usmieva, dokonca aj jej čierne oči vyžarujú akúsi radosť. Vidím v nich záblesk.
    „Dawn Cross.“ Podá mi ruku. Prejdú dlhé minúty, nehýbem sa a jej ruka medzi nami visí ako za trest. Prejde ďalších päť minút, kým sa odvážim ju prijať.
    „Clarence... Long,“ poviem, takmer šepotom.
    „A kto je tamten?“ spýta sa. Nechápem. Nikto viac tu nie je. Prstom ukáže na môjho plyšáka. Prejdú ďalšie dlhé minúty. Som zarazený, nikto sa naňho ešte nepýtal.
    „Koko,“ vyjde zo mňa napokon.

    Najprv bol Okultný spolok len skupinou dvoch študentov a veľmi zaujatého Profesora. Za pár rokov sa rozrástol o ďalšieho člena, ktorý ním, popravde, veľmi nechcel byť. A ako posledný sa k nám pridal jeden nezvyčajný tvor. Nevidieť ho na vlastné oči, neverím, že existuje. Bol to posledný rok pre Dawn a bola celá bez seba. Konečne dosiahla, čo chcela. Okultný klub bol konečne oficiálny.
    Ak by sme nerobili toľko desivých vecí, ani by mi neprekážalo, že Koko posadol akýsi démon. Vlastne sa mi splnil môj sen a mohol som sa s Koko rozprávať. Síce to nebolo vždy najmilšie.
    Ale nie, my sme museli robiť nezvyčajne hrôzostrašné veci. Inak to s Dawn a Profesorom nešlo.
    „Vyvoláme ducha!“ zvolá červenovláska rozjarene. Strhnem sa pri jej výkriku a pevne zovriem plyšového zajaca. Ešte stále nie som zvyknutý na ľudí.
    „Nestačilo ti to fiasko minule?“ zafrfle Gottfried a zagáni na nezvyčajného člena nášho spoločenstva. Ten si ho nevšíma, teda, to si aspoň myslím do chvíle, keď zelenookému chlapcovi neobhorí ofina a obočie. Znova.
    „Znie to dostatočne zaujímavo,“ povie s úsmevom Christopher.
    „Čokoľvek! Len povedzte tomu smrkáčovi, nech ma prestane mačkať!“ zavrčí Belphegor a snaží sa dostať z môjho náručia. No ja viem, aký je, a nepustím ho. Nestojíme o ďalšie napomenutie od riaditeľa. To určite nie. Jedna trápna situácia na dámskych záchodoch stačila.
    „Pustíme sa do toho!“ Dawn si pomädlí ruky a začne, ako obyčajne, kresliť na zem pentagram. Tentoraz jej v tom nemá kto pomôcť. Profesor la Volpe dnes príde neskôr. Ako sme sa z rôznych zdrojov dozvedeli, šiel pozrieť svoju nebohú starú mamu.
    „Toto nemá zmysel,“ znova zamrmle Gottfried a otočí sa smerom k dverám. Chris ho stiahne nazad a posadí do stredu pentagramu. Zapáli sviečky lusknutím prstov a veľavýznamne pozrie na Rída.
    „Nemôžeme predsa vyvolávať ducha bez média. Však nie.“ Pokrúti hlavou. Nie veľmi dobrovoľne si sadnem pod prísnym pohľadom Dawn a „jej Pána“. Všetci štyria, vrátane Koko, sedíme okolo pentagramu. Ríd rezignovane vzdychne a nechá, aby ho démon pokreslil rôznymi znakmi. Až po dlhej chvíli však pochopím, že to nie sú žiadne démonické znaky. Christopher kreslí rôzne špirály a hviezdy, ktoré nemajú nič spoločné s okultizmom. Dawn sa aj napriek tomu tvári vážne, presne ako démon. Koko sa potichu chechtá a, vďakabohu, Gottfied sa nemá ako pozrieť na svoj odraz. Sedí chrbtom k skleneným vitrínam.
    „Stratená duša,“ začne dramaticky Chris s dlaňou vystretou k Rídovmu čelu. Ten len prevráti oči. „Povolávam ťa z najhlbších zákutí podsvetia.“
    „Inú adresu ako z podsvetia k dispozícii nemáš?“ Ríd nadvihne spálené obočie.
    „Vypočuj moje volanie,“ démon pokračuje ďalej, „príď, lebo to ľudské mláďa zabijem sám a budem nútený vyvolať jeho.“
    „Toto nie je žiadne zaklínadlo ani nič-“ chlapec stíchne, čo nás všetkých úprimne prekvapí. Jeho viečka sa zachvejú a nasrdený pohľad nahradí sklenený. „Kto ma volá?“
    „Sme Okultný klub,“ povie náruživo Dawn, „s kým hovoríme?“ Celkom detailne si viem predstaviť, ako Ríd zamrmle niečo o tom, že toto nie je pohotovostná linka. No namiesto toho je dlho ticho.
    „Daisy la Volpe.“
    „To mi niečo hovorí,“ povie zamyslene Chris.
    „Ste príbuzná Profesora la Volpeho? Cesareho la Volpeho?“ Všetci sa obzrieme smerom k mladej žene.
    „Je mojím vnukom, pokiaľ mi pamäť dobre slúži.“ Ríd si zhlboka vzdychne. „Nevídam ho často.“ Z jeho hlasu bolo cítiť smútok.
    „To je pochopiteľné,“ odvetí jej démon, pravdepodobne naráža na fakt, že je mŕtva.
    „Ach, už musím ísť. Ten mladík mi nedá pokoj.“ V tom momente sa Gottfriedovi vráti život do tváre. Chytí sa za hlavu a zahreší. „Otravná babizňa.“
    „Pozor na ústa! Hovoríš o Profesorovej babičke!“ zahriakne ho Dawn.
    „Čo je s mojou babičkou?“ ozve sa Profesorov stále veselý hlas. Stojí vo dverách, vo svojom dlhom plášti a svietiacich zelených nohaviciach.
    „Nebojte sa, Profesor! Vaša babička sa má dobre! Práve sme s ňou hovorili. Podsvetie nie je až také hrozné miesto!“ Dawn už stojí na nohách a zviera obe ruky Profesora vo svojich. Dlho naňho hľadí svojimi hlbokými očami a Profesor hľadí na ňu.
    „Nevedel som, že ju poznáte, keby som to vedel, zobral by som vás dnes so mnou. Určite by sa potešila.“ Profesor je veselý ako vždy.
    „Nabudúce pôjdeme s vami na hrob, sľubujem.“
    „Na hrob?“ Cesare pokýve záporne hlavou a hnedé kučery mu nadskočia. „Moja babička je stále vitálna, akoby mala len tridsať.“ Krátko sa zasmeje.
    Ako by povedal Koko, bol to taký ten trápny moment, keď si uvedomíte, že duch, ktorého ste práve vyvolali, ešte nebol tak celkom duchom.

    « Predošlá kapitola
    (ŠTVRTÝ ČLEN: PREZIERAVOSŤ A ODVAHA)
    Nasledujúca kapitola »
    (DRUHÝ ČLEN: PRÁVOMOC A ŠIALENSTVO)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.235.11.178
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates