Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Okultný klub

4. kapitola - DRUHÝ ČLEN: PRÁVOMOC A ŠIALENSTVO

Krátky popis:
Členom Okultného spolku sa konečne, čírou náhodou, podarilo vyvolať skutočného démona!
A tento démon sa rozhodne zostať o trochu dlhšie, než by chceli.

Typ: Viackapitolová
Autor: MAGEntty
Dátum a čas pridania: 20. 09. 2015 18:35:22
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 562
Tagy: Fantasy, Prítomnosť / počas série, slovenčina, humor


Hodnotenie užívateľov: 70% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    DRUHÝ ČLEN: PRÁVOMOC A ŠIALENSTVO

    Okultizmus.
    Založený na viere a skrytých silách pôsobiacich všade okolo nás.
    Je to umenie, ktoré vskutku vyžaduje istú dávku šialenstva.
    Pretože ak nie ste dostatočne šialený, aby ste uverili, nikdy neuvidíte.


    Istí ľudia tvrdia, že šialenstvo vlastne neexistuje. A možno majú pravdu. Možno nie.
    Ako inak by som mohol s čistým svedomím popísať svoj stav?

    Nosím pásikavé ponožky, dúhové kroxy, neónovozelené nohavice, kárované svetre, biely plášť, hrubé sklá na okuliaroch a správam sa nepredvídateľne. Takto definujem šialenstvo ja.
    Pretože svoj stav nijako inak popísať neviem.

    Neviem vám povedať, prečo sa vo mne rozhorel oheň zvedavosti, keď ku mne prišla študentka s prosbou o vytvorenie klubu. Neviem, prečo som ju v tom podporoval. Prečo sa mi nezdalo vôbec divné, keď sa predo mnou z ničoho zjavil mladý muž, či deň, keď plyšový zajac začal rozprávať.
    Je to, akoby v mojej hlave chýbala istá zábrana, ktorá je prítomná u každého. Len nie u mňa. Zábrana, ktorá sa volá zdravý rozum a napovie vám, čo je možné, skutočné a čo nie. Čo je správne, nemožné, nezmyselné či nelegálne.
    Keď sa pozriem na svoj odraz, vidím šialenca. Akceptujem ho. Nechávam mu voľnú ruku. A on riadi môj život s ľahkosťou, s akou by som to ja nedokázal. Preto len sedím a dívam sa ako pozorovateľ zo zadného sedadla v kine. Zabávam sa a užívam výhľad.

    Bohužiaľ pre mňa, sú tu aj chvíle, keď sa šialenstvo stiahne. Vždy presne vtedy, keď mám ísť odučiť hodinu. Vždy bolo mojím snom stať sa profesorom. Už od momentu, čo som prvýkrát videl Frankensteina. Túžil som sa stať vedcom, profesorom, šialencom, ktorý prekoná fyzikálne zákony. No namiesto neskutočných objavov som sa stal obyčajným učiteľom na univerzite. Žil som vskutku obyčajný život. Potom som sa stal predsedom spoločenstva. Ako jediný som podporoval vznik niečoho takého ako Okultný klub.
    „Okultné spoločenstvo!“ Dawn Cross vyhŕkne s nadšením. „Len si to predstavte, niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa snažia povolať sily nadprirodzena. Vyvolávanie duchov, hľadanie démonov, využívanie síl, o akých sa väčšine ani nesnívalo. Oživovanie mŕtvol, dlhé rozhovory s prízrakmi a napäté zápasy s kolosálnymi netvormi.“
    „Znie to vskutku zaujímavo,“ usmejem sa a moja študentka sa rozhorí ešte viac. Začne blúzniť o ďalších tvoroch podsvetia a nebies a ja rozmýšľam, či som našiel spriaznenú dušu. Ďalšieho šialenca. O pár mesiacov sa presvedčím, že to tak naozaj je. Na naše nešťastie sa nám dlho nedarí zohnať ďalších členov pre spoločenstvo, no to mi neprekáža. Dawn si často kráti čas maľovaním pentagramov, vyvolávaním duchov, predstieraním rozhovoru s nimi či naháňaním sa za novými členmi. Ja, na druhej strane, mám hodiny a hodiny, ktoré musím odučiť. Mnoho študentov, s ktorými som v kontakte, no žiaden sa nezdal dostatočne „kvalifikovaný“ pre našu vec.
    Trvalo nám celý rok, kým sme konečne našli prvého kandidáta. Tretieho člena pre spoločenstvo. Z porady sa mi donieslo niečo o chlapcovi, ktorý preskočil niekoľko ročníkov a začne študovať na našej Sheffieldskej univerzite. V okamihu, čo som ho uvidel, som vedel, že sme ho našli. Dawn so mnou súhlasila a dala sa do práce. Už v prvý deň školy sa s ním dala do reči. Čoskoro sme prišli na to, že Clarence je istým spôsobom ten pravý. Kto normálny by si nosil do školy plyšového zajaca?
    Ako trojčlenné spoločenstvo sme robili o niečo viac okultných praktík. Zatiaľ čo Dawn sa sústredila na posadnutie duchom, ktorého, ako som pochopil neskôr, plánovala uväzniť v tele malého génia, ja som študoval niekoľko detailov o tomto umení.
    Ďalší rok nepriniesol však žiadne ovocie. Žiadny duch, moc, démon ani nový člen. Clarence bol s týmto očividne spokojný. V niektorých momentoch to skoro vyzeralo, že privolanie sto rokov mŕtveho človeka mu... prekážalo.
    Vo svojom štvrtom ročníku Dawn začala byť úplne zúfalá. Preto sa zavesila na prvého zvláštneho študenta, ktorého uvidela. Jej obeťou bol Gottfried Butler. Jediné, čo na ňom bolo zvláštne, bola svetlomodrá ofina. Úprimne som tohto mladíka ľutoval. Pretože som na vlastnej koži poznal, aké to je, keď sa Dawn rozhodne. Je to skoro ako rozsudok smrti. No v tom čase som ešte nevedel, že Gottfried má v skutočnosti sám veľkú záľubu v okultizme. To ma šokovalo. Dokonca si so sebou doniesol svojho kamaráta z dramatického klubu, aby mu pomohol. Nikdy som neprišiel na to, čo Chris Rídovi dlhoval, že prijal úlohu hrať démona. A možno aj sám Christopher mal záľubu v týchto veciach. Už od začiatku som vedel, že nie je démonom, ale nechcel som pokaziť tento zážitok pre Dawn a Clarencea. Bolo to mimoriadne divadlo, v niektorých chvíľach som si skoro myslel, že tomu aj sám verím. Všetky tie svetelné efekty a tak. Bol som rád, že Okultný klub je konečne skutočný.

    Moja najobľúbenejšia je z nášho výletu k Stonehenge. Ako zvyčajne, vidím Dawn kresliť jej milovaný pentagram. Clarence stojí o niečo ďalej, znova, akoby bojazlivo. Koko v jeho náručí znova frfle. Ako inak, veď môže povedať len to, čo je nahraté na zázname. Gottfried sa dušuje, že odchádza, no po miernom pálení kravát a ofín si to, ako vždy, rozmyslí. Chirstopher sa v polovici zaklínania iniciovaného len zo strany Dawn rozohní, ako správny herec. A v minúte všade lietajú jeho známe blesky a ohne. Potom zrazu Stonehenge zmizne a objaví sa scéna ako z filmu. Tmavá obloha plná čiernych mračien ako pred hurikánom, pod nohami skoro cítim dotyk ľudských tiel zohavených filmovým mejkapom. Pozastavím sa nad množstvom červeného farbiva, ktoré museli použiť. V nozdrách skoro cítim hnilobu a v ušiach výkriky tenké ako zvíjajúce zviera. Ale viem, že to je len môj mozog, ktorý sa dal oklamať sériou vnemov, ktoré táto šaráda ponúka. Majú veľmi dobre efekty, pomyslím si, ale nepoviem to. Namiesto toho uznanlivo hlesnem:
    „Tak takto vyzerá podsvetie.“

    « Predošlá kapitola
    (TRETÍ ČLEN: INTELIGENCIA A STRACH)
    Nasledujúca kapitola »
    (PRVÝ ČLEN: TÚŽBA A NEZLOMNOSŤ)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.235.11.178
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates