Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Vtedy som mala ten pocit

5. kapitola - 4. kapitola

Krátky popis:
"Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

Typ: Viackapitolová
Autor: darklady
Dátum a čas pridania: 19. 10. 2015 19:11:33
Veková hranica: 15+
Dokončená: áno
Počet prezretí: 880
Tagy: Fantasy, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, temné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    „Tom...“ hlesla rozrušene.
    Dotkol sa prívesku, ktorý mala na krku.
    „Dary smrti, zaujímať sa o ne môže byť nebezpečné...“
    No stačilo to na to, aby sa jej zrýchlil dych.
    „Nemyslela som tým nič zlé...“ hlesla Myrtla rozrušene.
    „Nemusíš mi to vysvetľovať, rozumiem tomu veľmi dobre...“
    Tom pomaly odtiahol ruku.
    Myslela si, že odíde a nechá ju na pokoji, tak ako všetci. Ale on to neurobil. Prudko ju otočil smerom k zrkadlu.
    „Čo vidíš?“
    „Nerozumiem...“
    „Odpovedz!“
    Cítila v jeho hlase nebezpečný podtón. Vyzeral zrazu takmer hrozivo, akoby prvý raz spoznávala túto stránku jeho povahy. Zjavne sa dostala ďalej, než bolo vhodné, a snažila sa jeho hnev zmierniť, bol to inštinkt, ktorému sa nedokázala ubrániť.
    Objala ho okolo pliec a oprela si svoju hlavu tak, aby sa naňho mohla dívať. Bol jej oporou, práve on teraz bránil tomu, aby sa úplne poddala svojim pocitom, aj keď to sám zrejme ani vôbec netušil.
    Kým on stále hľadel do zrkadla, ona ho len pozorovala.
    „Nie som si istá, zmysly nás niekedy klamú...“
    Pomaly prikývol.
    „Nezabúdaj na to...“
    Zjavne spokojný s jej odpoveďou stiahol jej ruky zo svojich pliec.
    „Neboj sa, nezabudnem...“ vyhlásila hrdo. Do jej hlasu sa vkradla tá sila, ktorú v sebe dnes mala. Tá, ktorá ju ovládla natoľko, že mu dokázala aspoň istý čas čeliť.
    No skôr, než to stihla vôbec dokončiť, vedela, čo chce urobiť, po čom skutočne túži. A on to zrejme vedel tiež.
    Pobozkali sa. Nebolo nutné o tom ani premýšľať. Skrátka sa to zrazu stalo.
    Musela sa oprieť o stenu, aby nestratila rovnováhu. Stiahla ho za sebou. Cítila tlak jeho tela na svojom. Jeho bozky dnes boli iné, omnoho dospelejšie. A v jej mysli rezonovalo niečo zvláštne, niečo ako prítomnosť akejsi neviditeľnej sily, ktorá sa stiahla vždy, keď sa k nej pokúsila priblížiť. A jeho bozky niesli v sebe pečať trestu. Snažila sa na ne odpovedať. Zjemniť ich svojím vlastným pričinením. Nepodarilo sa jej to. Nechala sa uniesť jeho prudkosťou ďalej než kedykoľvek predtým. A dotyk jeho rúk tiež strácal na nevinnosti. Nevedela, či to chce, alebo nie.
    Bola zmätená. No nebola schopná urobiť nič iné, len čakať na jeho rozhodnutie. No potom zrazu prestal. Pustil ju a odstúpil od nej a nejaký čas sa na ňu díval, tak akoby ju nenávidel.
    Márne sa snažila chytiť dych. Pulzovanie bolesti rezonovalo hlboko v nej.
    Nič nepovedal. Tentoraz ju už skutočne nechal osamote. A ona pomaly klesla na zem. Nejaký čas tam len tak sedela, neschopná čokoľvek urobiť.
    Nevedela, koľko času presne prešlo, ale keď opustila svoje dočasné útočisko, nevzbudila podozrenie svojím neskorým príchodom, stalo sa niečo omnoho dôležitejšie než jej neskorý príchod, v jej mysli rezonovali slová, ktoré zaznievali zo všetkých strán... ĎALŠÍ ÚTOK...

    ***


    Sedela pri stole v knižnici spolu s Molly. Bolo to jediné miesto, kam sa dalo ísť a nevzbudzovať žiadne neželané otázky, zároveň poslúchnuť nariadenie, na základe ktorého mali byť všetci skôr v skupinách a nepohybovať sa po škole osamote. Prešlo pár dní od toho druhého útoku. Už to nikomu nepripadalo vtipné. Prvý raz sa niektorí ešte smiali a vtipkovali, no tentoraz boli všetci vážni a akísi zarazení.
    Olivia sa vrátila z ošetrovne a robila okolo toho dosť veľký rozruch. Všetci sa zoskupili okolo nej, lebo chceli poznať viac podrobností.
    Ona sa k nej nemohla priblížiť. Tušila, že by si na nej vybila svoju frustráciu. Obzvlášť preto, lebo obeťou toho útoku bola jedna z jej kamarátok.
    Tentoraz šlo o dievča. Hornbyovej takzvaná náhradníčka, ktorá šla s jedným jej kamarátom, ktorému dala Olivia svoju pozvánku. Údajne jej za to sľúbil pomoc s akousi úlohou, ktorú kvôli svojej momentálnej indispozícii nestíhala dokončiť.
    Tá, ktorú našli, bola podľa všetkého jeho partnerka z večierka. Akási Erienne z Chrabromilu.
    „Nepáči sa mi to, zaútočili aj na dievča... to už nie je vtipné... ona predsa nikomu nič neurobila...“ pošepla jej Molly.
    Myrtla prikývla. Znepokojovalo ju to. Bola by omnoho radšej, keby sa takýmto útokom v budúcnosti vyhli. Na škole bolo už aj tak dosť dusno, kvôli istým ľuďom. A keď už o nich bola reč...
    Myrtla videla, ako do knižnice vošiel Tom. Pri pohľade naňho sa jej okamžite vybavil včerajší večer a to, ako ďaleko zašla. A čo všetko mu povedala. Pamätala si na jeho bozky. Na to, že s ním hovorila až príliš otvorene. A nevedela, čo by si mala myslieť o tom tlaku vo svojej hlave. Nič viac si nedokázala vybaviť, to ostatné akoby opustilo jej myseľ po odchode z tej miestnosti. Mala by sa mu za to ospravedlniť, no pochybovala, že by o to vôbec stál. Nebola si ani istá, čo presne sa stalo.
    Nekontaktovala ho pohľadom. Rýchlo sklopila zrak.
    Keď prechádzal okolo ich stola, zrazu z vedľajšej stoličky zaznelo: „Ahoj, Tom...“
    Bola to Molly. Myrtla jej pod stolom stúpila na nohu. Strhla sa, no už bolo neskoro.
    „Ahoj,“ odvetil pokojne.
    „Potrebujete s niečím pomôcť?“ opýtal sa, akoby to skutočne myslel vážne.
    Myrtla pokrútila hlavou a stále sa naňho odmietala pozrieť.
    Preto sa dívala hlavne na svoju kamarátku. Dávala jej veľmi jasné signály, čo si myslí o tom, že takto zastavuje slizolinského prefekta.
    Molly sa však len usmiala.
    „Nie som si istá, ako mám chápať toto...“ ukázala mu jeden riadok vo svojej práci z obrany proti čiernej mágii, s ktorou nepohla už prinajmenšom hodinu.
    „Chýba ti tam podstata...“ povedal Tom, keď si to prečítal.
    „Áno, lebo je to také mätúce...“
    „Vysvetlím ti to, ak mi podáš čistý pergamen...“
    Molly to viac než ochotne urobila.
    Podrobne jej vysvetlil tú schému dvojitého zaklínadla.
    „Ďakujem.“
    Molly bola priam nadšená, že sa pri nich zastavil.
    „Niet začo... A ty, Myrtla Elizabeth Warrenová, aj ty potrebuješ s niečím pomôcť?“ opýtal sa jej.
    „Nie, ďakujem...“ hlesla napokon.
    „Teda, on vie, ako sa voláš...“
    „Povedala som mu to, keď mi naposledy pomohol...“ vyhovorila sa Myrtla narýchlo, no pravdou bolo, že ani vtedy sa k jej menu nedostali.
    „Ale aj tak je to skvelé...“ trvala na svojom Molly, zjavne jej to zdvihlo náladu a Myrtla si priala, aby to na ňu účinkovalo rovnako, no nestalo sa to a ona bola skôr istým spôsobom zarazená a znepokojená.
    Jej celé meno si musel niekde zistiť. A ona nevedela, či to má považovať za dobré znamenie, alebo sa toho obávať.
    „Keď myslíš,“ nazrela opäť do knihy a predstierala, že pokračuje v písaní úloh.
    Nechcela, aby si Molly všimla, ako to na ňu zapôsobilo. Posledné, čo potrebovala, bolo, aby si ju začala doberať kvôli tomu, že patrí do Tomovho fanklubu.
    Každopádne, niečo cudzie pribudlo do jej vrecka. Všimla si to až omnoho neskôr, keď sa snažila nájsť jednu zo svojich obľúbených gumičiek a zistila pritom, že má vo vrecku niečo, čo tam predtým nebolo.
    Pomaly sa už chystali odísť z knižnice, Molly práve vrátila pár kníh, ktoré potrebovala na domácu úlohu. Chvíľu váhala, či si má tú vec pozrieť, alebo radšej počkať. No napokon zvíťazila zvedavosť. A keď to opatrne vybrala, bola to stránka, ktorá vyzerala, akoby bola odtrhnutá z nejakého zápisníka. Aspoň veľkosť by tomu zodpovedala. Bola čistá. A bez akéhokoľvek iného označenia. No nevedela, ako presne sa tam dostala, keďže to bol úplne iný papier, aký Myrtla zvyčajne používala. Bolo to zaujímavé. No mala o tom istú predstavu, aj keď možno to bolo len jej prianie a nič viac, preto sa pokúšala na to nemyslieť.
    No bolo to silnejšie ako ona. Takmer ako jedna z tých šifier, ktoré na začiatku takmer nič neznamenajú, no neskôr sa ukáže, že za nevinným povrchom sa skrýva poklad. No mohol to byť aj nejaký začarovaný kúsok pergamenu, ktorý jej niekto dal do vrecka, aby si z nej vystrelil. Nebolo by to prvý raz, čo sa o niekto pokúšal o podobné kúsky, a hlavne teraz, keď sa diali všetky tie veci týkajúce sa kamenných ľudí. Preto dosť váhala, či ho nemá radšej vyhodiť. No mala príliš rada záhady na to, aby sa ho len tak ľahko zbavila. Skúsila zaklínadlo na odhaľovanie podobného nebezpečenstva a podľa svetla, ktoré prešlo papierom celkom pokojne a nezanechalo žiadne stopy, to vyzeralo tak, že by mal byť v poriadku. A keďže ani pri priamom dotyku sa nevyskytli problémy, rozhodla sa opatrne kvapnúť atrament na časť stánky, ktorú si vybrala. Čo by v podstate nemalo spôsobiť nič zlé. No aj tak sa jej ruka mierne chvela, keď sa o to pokúšala, a čiastočne bojovala s tým, že by to robiť nemala, no napokon tá kvapka predsa len dopadla na papier, videla, ako ju vpil do seba, zmizla a papier bol opäť čistý. Bolo to vskutku fascinujúce.
    No nemala čas sa nad tým veľmi zamýšľať, lebo Molly sa vrátila k nej.
    „Máš všetko?“
    „Ani nie, chýba mi gumička... som si istá, že som ju mala...“
    „Pozrela si sa všade?“
    „Áno, asi je už definitívne preč...“
    „Možno ju ešte nájdeš, na Rokforte si nikdy nemôžeš byť ničím istá...“ odvetila Molly a ona si priala, aby šla napred, lebo si chcela istú vec overiť.
    „Ja ešte sa po nej poobzerám, ak sa ponáhľaš, choď pokojne dopredu...“
    „Si si tým istá?“
    Molly sa zatvárila dosť vážne a nejaký čas to vyzeralo tak, že ostane s ňou, no podľa toho, čo jej povedala, Myrtla vyrozumela, že má ešte stretnutie s tým chlapcom z oslavy, ktorý sa volal George, a Myrtla si to veľmi dobre zapamätala, keďže Molly o ňom rozprávala tak často, ako to len bolo možné.
    „Áno, jasné, hneď ťa dobehnem, aj tak je tu ešte kopa ľudí, nemusíš sa báť...“ ubezpečovala ju.
    Jej dočasná kamarátka napokon odišla.
    Myrtla sa po jej odchode ubezpečila o tom, že jej nikto nevenuje pozornosť.
    Sadla si za stôl.
    Od rozrušenia sa jej rozbúchalo srdce, keď sa rozhodla skúsiť niečo napísať.
    Ahoj, Tom. Predpokladám, no môžem sa aj mýliť, že si to bol ty, kto mi nechal vo vrecku ten tajuplný nepopísaný pergamen.
    Veta, ktorú napísala, pomerne rýchlo zmizla a na jej mieste sa objavila odpoveď:
    Ahoj, Myrtla. Áno, rozhodol sa umožniť ti, aby sme sa mohli pozhovárať takýmto spôsobom, kedykoľvek budeme chcieť, a neboli obmedzení bezpečnostnými opatreniami. To, že som ti ponúkol pomoc, som myslel vážne, keby si čokoľvek potrebovala, pokojne mi daj vedieť týmto spôsobom.
    Bolo to vskutku mimoriadne kúzlo. To musela uznať. Momentálne ani nevedela, ako presne postupoval pri jeho vytváraní. A aj iné aspekty stáli za zváženie. Chce sa s ňou zhovárať. Ponúkol jej pomoc. Ale stále tu bolo niečo, čo nemohla tak celkom uchopiť ani popísať.
    Odpoveď k nej prišla akoby z miest, na ktoré nedokázala dosiahnuť, akoby mimovoľne plynula a ona to už nemohla zastaviť.

    Prepáč, ale bude lepšie, ak sa teraz nebudeme kontaktovať ani takýmto spôsobom. Nechám ti tento pergamen na stole, kde som predtým sedela, ak by si mal záujem si ho vziať späť.
    Ďakujem ti za tvoju ponuku, ale myslím, že takto to bude najlepšie.

    Bolo ťažké to dopísať až do konca, no zvládla to aj napriek tomu, že sa jej ruka začínala mierne chvieť. Ani len nepočkala na odpoveď. Utiekla z knižnice tak rýchlo, ako to len bolo možné. Viac pred sebou a svojimi pocitmi voči nemu než pred ním.

    « Predošlá kapitola
    (3. kapitola)
    Nasledujúca kapitola »
    (5. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates