Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Vtedy som mala ten pocit

9. kapitola - 8. kapitola

Krátky popis:
"Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

Typ: Viackapitolová
Autor: darklady
Dátum a čas pridania: 30. 10. 2015 18:48:14
Veková hranica: 15+
Dokončená: áno
Počet prezretí: 949
Tagy: Fantasy, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, temné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Rokfort počas zimy opäť nadobudol aspoň čiastočne svoju predchádzajúcu dôveryhodnosť a atmosféra sa postupne uvoľňovala. Došlo aj k istým pozitívnym zmenám, ktoré sa odrazili na Myrtlinej nálade. Dnešok sa dal označiť za jeden z tých lepších dní.
    Víkend v Rokville považovala za príjemné rozptýlenie.
    Opierala sa o plot neďaleko Škriekajúcej búdy. A bola rada, že je práve tam.
    Po takom dlhom čase už ani nedúfala, že ich vôbec niekam pustia. Bolo to oslobodzujúce.
    Toto strašidelné obydlie bolo pre ňu ďalším vhodným miestom na premýšľanie.
    Už mala nakúpené, veci zmenšila a strčila do ľahkej kabelky, ktorá jej vôbec neprekážala. O to kúzlo musela požiadať staršiu študentku výmenou za novú hádanku, tak ako to bolo na nich fakulte zvykom. No musela uznať, že to bolo nesmierne užitočné a mala by si to zapamätať aj do budúcnosti. Preto bola rada, že si ho pomohla zaznamenať do svojho zošita. Aj s príslušným postupom.
    Molly mala opäť rande. Myrtla jej priala, aby to tentoraz dopadlo lepšie než naposledy, a tešila sa spolu s ňou.
    Dnes jej samota neprekážala. Mohla sa aspoň nerušene poprechádzať. Bola rada, že posledný víkend pred odchodom domov nebude musieť stráviť medzi stenami hradu. Ani nie tak kvôli útokom ako kvôli Tomovmu mlčaniu. Cítila, že sa v nej niečo zmenilo, odkedy sa s ním začala stretávať. Nevedela to presne pomenovať, no našla v sebe istú rovnováhu, z ktorej dokázala čerpať. Menej plakala a viac premýšľala. Nebolo možné o ňom nepremýšľať a práve keď plánovala samu seba opäť presviedčať, že to nie je pre ňu dobré, niečo pocítila, takmer ako istotu, že sa niekto na ňu díva.
    Otočila sa. Jednou rukou siahala po prútiku, boli mimo Rokfortu, ale keby predsa...
    No prestala s tým, keď si uvedomila, že ju opäť našiel on. Už si na tie jeho nečakané príchody začínala zvykať.
    „Ahoj,“ hlesla nesmelo.
    Zrazu jej bolo v tom teplom kabáte a čiapke možno až príliš horúco. Chcela ho objať, no zároveň túžila od neho utiecť. Všetky inštinkty jej radili, aby udržiavala odstup. Nedokázala poslúchnuť. Nemohla.
    „Ahoj, Myrtla...“ pozdravil ju a oprel sa o plot vedľa nej.
    Celým jej telom prešlo napätie spojené s jeho blízkosťou. Túžila po tom, aby s ňou opäť hovoril. Aby sa jej dotýkal. Aby bol s ňou. Chcela, aby sa jej opäť venoval.
    No teraz, keď to urobil, znervóznela.
    Nemohla sa naňho ďalej dívať, tak sa vrátila k počítaniu okien, ktoré vždy považovala za upokojujúce.
    „Ako sa máš, Tom?“ nasadila jednu z tých pomerne neškodných otázok.
    „Celkom dobre...“
    Zamumlala niečo nezrozumiteľné. Bolo čoraz ťažšie s ním hovoriť po tom, čo naposledy urobila, radšej mu prenechala vedenie.
    „Prijímam tvojej pozvanie, ak so mnou ešte stále počítaš...“ povedal jej Tom napokon.
    „Áno, samozrejme, že platí...“ potvrdila mu to Myrtla a snažila sa zakryť to, ako ju to potešilo. Napriek všetkému to bola príležitosť zažiť niečo zaujímavé s osobou, na ktorej jej záležalo. Rodine pre istotu naznačila, že s niekým možno príde, pretože s listom už nemohla čakať, chcela, aby s tým počítali, ak by predsa...
    „Ospravedlňujem sa, že som ti to neoznámil skôr, no zamestnávali ma isté záležitosti, ktoré si vyžiadali moju plnú pozornosť...“
    Prikývla.
    „Rozumiem...“
    Dala mu najavo, že je s jeho vysvetlením spokojná.
    Nič viac nepotrebovala. Len to, aby súhlasil. A keď to urobil, viditeľne sa uvoľnila.
    Porozprávala mu o tom, ako to bude prebiehať a kam vlastne pôjdu, keďže sa doteraz o tom nemali možnosť baviť.
    „... V našom dome v Great Hangletone sa ti bude páčiť...“ Povedala mu o tom, ako ho pred pár rokmi zdedili po jednej z bohatších tiet. Doteraz bol takpovediac v prestavbe, ak sa to tak dalo nazvať. Myrtla bola rada, keď sa tam presťahovali, obzvlášť preto, že v meste mala tiež isté problémy s miestnymi deťmi.
    Ich predchádzajúci dom jej nikdy neprirástol k srdcu, cítila sa tam akosi stiesnene, nový dom bol pre ňu a pre jej rodinu nádejou. Otec prevzal tunajšiu lekársku prax a dalo by sa povedať, že sa mu začínalo dosť dobre dariť. Matka sa starala o domácnosť. Dedičstvo, ktoré dostali, im uľahčilo predtým pomerne komplikovanú finančnú situáciu. A podľa posledných správ, ktoré Myrtla dostala, to vyzeralo tak, že sa to napokon po rokoch podarilo a ona bude mať sestru alebo malého brata. Páčila sa jej predstava, že by vyrástol tam. To miesto bolo svojím spôsobom kúzelné a Myrtla sa už tešila na to, ako bude môcť všetko preskúmať.
    A vedela, že Tom zrejme nikdy nestrávil Vianoce v rodinnom kruhu. Priala si venovať mu to, aby si skúsil, aké to je, so všetkými výhodami aj úskaliami.
    Očakávala preto z jeho strany ďalšie doplňujúce otázky o svojej rodine, no namiesto toho ho zaujímalo niečo iné.
    „To je neďaleko Little Hangletonu, však?“
    „Áno, je to susedná dedina... no ešte som tam nebola, presťahovali sme sa tam tento rok v lete, pár dní pred začiatkom školského roka, ešte som nemala čas obzrieť si okolie... Už si tam niekedy bol?“
    „Nie, ešte nie, ale počul som o tom mieste... Údajne tam žila jedna stará čarodejnícka rodina... zdá sa mi, že to niekto spomínal, možno na dejinách mágie,“ pripustil napokon.
    „To je možné...“ pripustila pomaly. No Myrtle sa zdalo, akoby za tým bolo niečo viac. Spoznala to podľa výrazu jeho tváre, ktorý už v jej prítomnosti nebýval až taký nečitateľný, aj on si svojím spôsobom zvykol na ňu. No nemienila mu klásť žiadne ďalšie otázky, keď o tom bude chcieť hovoriť, povie jej to. Natoľko ho už poznala.
    Nejaký čas len mlčali. Obklopení príjemným tichom. Aj na to si už zvykla, že niekedy chcel jednoducho len mlčať.
    „Chceš ísť bližšie k Škriekajúcej búde?“ opýtal sa napokon.
    „Áno, samozrejme...“ vyhlásila odhodlane. Nebála sa, kým bola s ním, nič sa jej predsa nemohlo stať.
    Prešli okolo zničeného plota na pravej strane a potom zamierili bližšie k jednej zo stien. Nebolo to tam až také hrozné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Obzvlášť preto, lebo Tom prejavil dobrú vôľu a chytil ju za ruku.
    Prešli spolu tými rozheganými dverami. No ona to takmer ani nevnímala, lebo jediné, čo sledovala, bol on. Snažila sa vyčítať z jeho pohľadu, čo má vlastne v úmysle. No nedozvedela sa to, aspoň nie počas toho dňa. Akési hlasy a smiech, ktorý zaznel zvonka, však odpútali ich pozornosť.
    „Som si istá, že šla sem...“
    Bola to Beth, jedna z Oliviiných kamarátok.
    Myrtla sa zamračila. Ten posledný výbuch do tváre zrejme Olivii nestačil. No momentálne nebol priestor na takéto riskantné akcie, po tých útokoch boli všetci dosť vykoľajení, akýkoľvek problém mohol mať omnoho prísnejšie následky než zvyčajne. Neodvážila sa viac riskovať.
    „Ale ja ju nevidím, pozrime sa bližšie... možno tam niekde bude...“ ozvala sa aj Arlene.
    Tie dve vždy robili všetko, čo im Olivia prikázala, a podľa toho, ako dychtivo ju hľadali, jej bolo jasné, že majú v úmysle niečo nie práve najlepšie. A ich rozhovor bol toho dôkazom.
    „A vraj sem šiel aj Riddle, myslíš, že sú tí dvaja spolu, tak to by teda bolo niečo...“ posmešne poznamenala Beth.
    „Pochybujem, že budú tu, ibaže by si z toho chceli urobiť svoj dom... Ten Riddle sa nezdá, už niekoľkokrát ju pred nami ochránil, dokonca nás napomenul, keď sme ju chceli naposledy zakliať od chrbta... Napokon sú jeden ako druhý, obaja pripomínajú muklov viac, než sa zdá...“ posmešne poznamenala Arlene.
    Bola jednou z tých dievčat, ktoré sa pokúšali Toma pred istým časom zaujať, no on o ňu nikdy neprejavil záujem.
    Cítila, ako Tom pomaly pustil jej ruku, a aj proti svojej vôli prešlo jej mysľou to dobre známe bodnutie.
    Samozrejme, ak prídu až k dverám, ktoré nechali poodchýlené, mohli by ich tam vidieť spolu a čo by si asi tak pomysleli. Bolo jej jasné, čo si Tom myslí od odhalení ich priateľstva pred verejnosťou. Nebolo nutné jej to pripomínať.
    Chystala sa ustúpiť viac dozadu, možno by sa mohla niekam schovať a predstierať, že neexistuje, to jej predsa vždy šlo veľmi dobre. Ostala však stáť, keď Tom niečo zašepkal.
    Takmer nezreteľne, no bola si istá, že šlo o kúzlo, cítila akýsi tlak, ktorý sa pozvoľna presunul kamsi von.
    Cez dieru medzi doskami videla, čo sa tam dialo. Arlene zrazu klesla na kolená.
    Strašne kričala, akoby prežívala pekelné muky.
    Beth bežala k nej.
    „Čo je s tebou? Čo sa deje?“
    Dvere sa zabuchli.
    Spadla a ostala nehybne ležať na zemi.
    Tak prudko, až sebou Myrtla trhla.
    Čím zrejme vyrušila Toma zo sústredenia, lebo to na obe malo istý efekt.
    Arlene prestala kričať. Len sa neprítomne kolísala z jednej strany na druhú.
    Myrtla jej chcela pomôcť, takto to predsa nemohlo ostať. Nevyzerala dobre.
    No nebolo jej to umožnené. Tom ju opäť vzal za ruku a nemilosrdne ju potiahol opačným smerom.
    „Nemôžeme predsa..
    „Existuje aj iná cesta...“ prerušil ju chladne.
    „Áno, ale...“
    Nepočúval ju. Jeho zovretie bolo priam bolestivé, musela sa tomu podriadiť.

    ***

    Sedela vo vlaku. Bola na ceste domov.
    Mala by byť spokojná a šťastná, tak veľmi sa predsa tešila na to, že napokon bude tráviť Vianoce s Tomom, čo sa jej aj splní. Už sa dohodli, ako to urobia, aby si nikto nič nevšimol.
    S tým musela počítať, že nebude tou, s ktorou Tom oficiálne trávi sviatky. Svojím spôsobom to bolo ďalšie dobrodružstvo pre nich oboch. A otec po nich dokonca pošle auto aj so šoférom. Bude to skvelé, aspoň tentoraz. No nedokázala sa upokojiť. Niečo nebolo v poriadku. Na niečo zabudla. Mala taký zvláštny pocit, akoby sa stalo niečo dôležité, no nemohla si na to spomenúť.
    Počas toho víkendu v Rokville, alebo potom? Nemohla na to dosiahnuť. Cítila bolesť, keď sa o to pokúsila. No pamätala si na iné veci, ktoré spôsobili, že sa tak trochu začervenala.
    Tom ju chytil za ruku. Boli spolu sami pri Škriekajúcej búde.
    A šli ju preskúmať. Potom sa vrátili späť do školy, tajnou cestou, ktorú jej ukázal Tom. Medzitým sa nič nestalo. Aspoň nič podstatné si nedokázala vybaviť.
    Len to, že sa rozprávali, že cítila jeho dotyk. Nič viac. Bol slušný a ako vždy sa k nej správal ústretovo. Nič viac nechcela, ale predsa, bolo tu niečo, čo ju znepokojovalo. Nebol to ďalší útok. Ale svojím spôsobom to bolo vážne.
    Dve kamarátky z Oliviinej suity, Beth a Arlene, nezačali vianočné prázdniny najlepšie. Obe skončili na ošetrovni. Otrasené, zranené a dosť vystrašené.
    Ani jedna z nich neprehovorila o tom, čo sa im stalo. A Myrtla mala stále taký pocit, akoby to nejako súviselo s ňou.
    „Všetko v poriadku?“ opýtala sa jej Molly, nepochybne pod vplyvom toho, že už dlhší čas mlčala.
    „Áno, je...“ vyhlásila Myrtla napokon. Možno by si to nemala tak brať k srdcu.
    Tie dve jej viackrát ublížili a netrápilo ich, čo s ňou bude, tak prečo ju mal trápiť ich ďalší osud?
    Vrátila sa k búrlivej diskusii o jednom článku v Čarodejnici, ktorý Molly dosť vášnivo komentovala.

    « Predošlá kapitola
    (7. kapitola)
    Nasledujúca kapitola »
    (9. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates