Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Vtedy som mala ten pocit

13. kapitola - 12. kapitola

Krátky popis:
"Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

Typ: Viackapitolová
Autor: darklady
Dátum a čas pridania: 24. 11. 2015 18:53:58
Veková hranica: 15+
Dokončená: áno
Počet prezretí: 987
Tagy: Fantasy, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, temné


Hodnotenie užívateľov: 0% / Hlasovalo: 0
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Prázdniny sa definitívne skončili. Bol to zvláštny pocit. Rozlúčiť sa s rodinou, opäť nastúpiť do vlaku. Sedieť v prázdnom kupé kdesi uprostred Rokfortského expresu.
    Myrtla prišla na stanicu skôr, ako to mala vo zvyku, a, samozrejme, bez Toma.
    Rozdelili sa vo vhodnej chvíli pod zámienkou, že si ešte musí niečo vybaviť skôr, než pôjde do školy. Nikto proti tomu nič nenamietal a ona si pomaly zvykala na myšlienku, že sa k nej na verejnosti opäť nebude priznávať.
    Nejaký čas napäto hľadela na dvere od kupé. Vlak sa postupne zapĺňal, študenti si hľadali svoje miesta, nikto sa o ňu priveľmi nezaujímal. Zmes hlasov, ktorá zaznievala z chodby, ju upokojovala. Celý ten rozruch spojený s nastupovaním sa dal do pohybu.
    Niekto otvoril dvere na jej kupé. Obzrela sa.
    „Máš tu voľné?“ opýtala sa Molly.
    „Áno, samozrejme...“
    Tešila sa, že budú opäť spolu. Nech to už bolo medzi nimi akokoľvek zložité, už si na jej prítomnosť opäť zvykla, vedela, že je nebezpečné sa na niekoho viazať, no nedokázala sa tomu ubrániť. Bola to jediná kamarátka, okrem Toma, ktorého však nedokázala zaradiť do kategórie kamarát.
    „Trochu meškám, ale nič sa nedalo robiť, trikrát sme vyrazili, kým sme sa vôbec dostali na stanicu, už som si myslela, že to nestihneme...“ hlesla Molly stále ešte dosť zadychčane, potom prišiel jej otec, ktorý jej pomáhal s kufrom a ostatnými vecami.
    „Tak ahoj, ocko...“ ešte sa s ním rýchlo rozlúčila, pomohol jej vyložiť kufor a potom sa už ponáhľal vystúpiť.
    Po jeho odchode si Molly sadla k nej.
    „Pekný prívesok...“
    „Ďakujem...“ odvetila Myrtla spokojne a rukou sa dotkla toho šperku, ktorý sa podľa nej hodil takmer ku všetkému.
    „To ti darovali vaši, alebo snáď...“
    „Naši...“ zaklamala bez váhania.
    Molly sa potom rozhovorila o tom, čo všetko zažila cez prázdniny, a aj ona jej počas cesty porozprávala upravenú verziu svojich Vianoc.
    „Tvoj bratranec Bennet je pekný?“
    „Nie som si istá, ale u dievčat má úspech...“ pripustila Myrtla napokon.

    ***
    Pani, ktorá vo vlaku predávala sladkosti, sa napokon dostala aj k nim.
    „Dva tekvicové pirôžky a pelendrekový prútik...“ požiadala ju Myrtla, ktorá dnes vybavovala objednávku aj za svoju kamarátku.
    Bol tam aj Tom. Pozrel sa na ňu. Vôbec po prvý raz sa na ňu na verejnosti díval.
    Mala pocit, že sa deje niečo, čo sa jej nebude páčiť, pretože niečo pošepol svojim priateľom.
    Neodvážila sa však priveľmi dlho udržiavať očný kontakt, nemala v úmysle ho provokovať. Každopádne, Tom jej predsa neublíži, je prefekt, ak už nič iné, mal by brať ohľad na to, aby bol aj vo vlaku poriadok.
    Prevzala si od panej sladkosti a nejaký čas sa ešte naňho ukradomky dívala, nemohla odolať. No istá osoba jej skrížila cestu, keď sa pani predávajúca sladkosti presunula do ďalšieho vozňa.
    Bola zrazená k zemi akýmsi kúzlom. Sladkosti, ktoré si kúpila, skončili na zemi, spolu aj s jej prútikom. Chcela si ho vziať, no niekto naň stúpil.
    Zdvihla zrak k osobe, ktorá stála pred ňou.
    „Pozrime sa, koho to tu máme...“ začala zas Olivia. Opäť si chcela získať svoju stratenú pozíciu a nebolo nič jednoduchšie než vrátiť sa k starým zvykom.
    Myrtla po nej prešla nepriateľským pohľadom.
    „Daj mi pokoj, Olivia...“ sykla nahnevane. Už sa jej nebála až tak veľmi ako predtým, teraz už vedela, že sú aj horšie veci, ktorých by sa mohla báť.
    No to, že jej kamarátky stáli Myrtle v ceste a nevyzeralo to, že by sa cez ne mohla až tak ľahko dostať, bolo jednou z tých obávaných záležitostí.
    „Nechajte ma prejsť...“ požiadala ich tichým hlasom, pomaly vstala a pripravovala sa na poníženie, ktorému sa zrejme nebude môcť vyhnúť. Urobila pár krokov dopredu, no bola odsotená späť.
    Tom si aj naďalej niečo šepkal so svojou partiou a ani sa na ňu nepozrel. Predstieral, že to nevidí. To ju veľmi sklamalo, po tom všetkom to považovala priam za zradu.
    „Najprv to tu budeš musieť upratať takm ako je u vás zvykom, potom ťa možno necháme prejsť...“ kládla si podmienky Olivia.
    Myrtla pochopila, že čas, ktorý jej kúpil Tom, sa skončil.
    Bola v tom sama.
    Prišiel čas zistiť, či obstojí v skúške. Či dokáže sama stáť na vlastných nohách.
    Nebolo to až také jednoduché, obete zvyčajne nedokážu len tak vstať a brániť sa proti takému tlaku. Cítia len to ohrozenie, ktoré ich ženie do kúta, a vlastnú slabosť spojenú s neistotou, ktorá z nich urobí ľahký terč.
    To všetko však už nebola ona. Priala si byť tou Myrtlou, ktorá sa odváži riskovať, tou, ktorá bude bojovať o svoje miesto a nenechá sa opäť zlomiť. Ani ňou. A už vôbec nie tým, že sa nemôže spoliehať ani naňho. Dovolila hnevu, aby sa jej zmocnil.
    „Naozaj chceš vidieť, ako my doma upratujeme?“ opýtala sa Myrtla pevným hlasom, bez štipky zaváhania.
    „Skutočne to chceš...“ pristúpila k nej s cieľom použiť svoj výbuch emócií na to, aby niektorým osobám ukázala, čo znamená zahrávať sa s ohňom.
    Cítila v sebe silu svojho hnevu, tú istú silu, ktorá jej umožnila vytvoriť kúzlo, ktoré spôsobilo Olivii problémy na herbológii.
    Po dejinách mágie, počas ktorých podobne ako väčšina jej spolužiakov spala s otvorenými očami, si skôr len zo zvyku skontrolovala pergamen.
    Astronomická veža.
    Stálo tam Tomovým pomerne elegantným rukopisom. Objavil sa aj približný čas a dátum. Mali by sa stretnúť ešte dnes popoludní. Okamžite ju to prebralo. A hneď mu aj odpísala:
    Budem tam.
    Nemusela sa obávať žiadnych komplikácií.
    Útoky nateraz ustali a riaditeľ ich hneď po príchode do školy ubezpečil o tom, že všetko je opäť v poriadku, keďže sa nepotvrdili obavy niektorých členov učiteľského zboru a napriek nesúhlasu niektorých z nich tvrdil, že všetko je v poriadku, a opäť trval na tom, že šlo o nemiestne žarty a že daná osoba by mala zvážiť, či jej to stojí za to riziko spojené s vylúčením s okamžitou platnosťou.
    Všetkým odľahlo a dalo by sa povedať, že nikto neveril tomu, že by niekto takto pokúšal osud, keďže šlo o dosť vážnu záležitosť, spojenú s tým nepríjemným okamihom, keď dôjde k zlomeniu prútika a strate všetkých práv na čarodejnícke vzdelanie. A aj ona tomu chcela veriť. Tešila sa z toho náhleho uvoľnenia, ktoré v škole nastolilo omnoho príjemnejšiu atmosféru. A jej umožnilo nerušene sa stretnúť s Tomom, bez akýchkoľvek obmedzení.
    Vďaka tomu bola viac než ochotná veriť riaditeľovi a nevšímať si Dumbledorove poznámky, ktoré nepochybne spôsobili, že tí dvaja spolu tento rok vôbec nevychádzali dobre, a vyzeralo to, že sa ich tichá vojna ešte viac prehĺbi.
    Myrtla však nevenovala ich slovnému duelu dostatočnú pozornosť. Pretože odkedy si prečítala ten odkaz, nedokázala myslieť na nič iné, len na stretnutie s Tomom. Prvé súkromné, odkedy sa vrátili späť do školy. A čím viac sa ten okamih približoval, tým viac bola nervóznejšia.
    Napokon dorazila neskoro, celá rozstrapatená a s taškou plnou kníh. Tom sedel vzadu na jednej menšej lavičke. A jej prítomnosť ani len nezaznamenal. Nehýbal sa.
    Hlavu mal v dlaniach. Čo bol preňho dosť netypický postoj. A pred ním ležala otvorená kniha spolu s akýmisi poškrtanými poznámkami.
    Kúzlo patronus
    To rozoznala celkom navrchu. Okamžite pochopila, čo mu zrejme spôsobuje starosti, no neodvážila sa to komentovať. Všimla si aj prstenec zložený z malých hadov, ktoré boli úplne v rohu učebnice, očividne dokreslené Tomovou rukou.
    Vlnili sa. Takmer ako živý obraz, s istou pravidelnosťou, ktorú musela obdivovať.
    „Tak som tu, Tom...“ povedala napokon.
    „Sadni si...“ prikázal jej bez toho, aby k nej vôbec zdvihol zrak.
    Poslúchla.
    „Je všetko v poriadku?“
    Prikývol, no ani zďaleka to tak nevyzeralo. Nebýval takýto. Túto jeho stránku nepoznala. Váhavo sa dotkla jeho ruky. Zamračil sa. Jeho jemné črty mierne potemneli.
    „Tom, ja som len chcela...“ Myrtla sa mu to chystala vysvetliť, no v jeho pohľade sa všetko akosi strácalo. Nedokázala sformovať ani jedinú rozumnú myšlienku.
    Chcela sa odtiahnuť, no zastavil ju tým, že jej ruka bola prekrytá tou jeho.
    Absolútne pod vplyvom jeho odzbrojujúceho dotyku, smerujúceho vyššie, pomaly prechádzajúceho po jej ramene, nenachádzala slová, takmer ani nedýchala, keď bola vystavená jeho vplyvu, akoby v nej opäť pulzoval život rozochvený jeho dotykom.

    „Áno, akoby nie...“ povýšenecky odvetila Olivia.
    Zjavne si užívala to, že je stredobodom pozornosti a nechala sa tým pocitom až príliš ukolísať.
    „Ale ty asi...“ začala a zjavne sa chystala do nej opäť rýpať, no nestačila ani len zavrieť ústa.
    Myrtla dovolila prirodzenej mágii, aby sama zariadila to, čo bude v danom okamihu najlepšie, aby svoj hnev presmerovala priamo na ňu. A potom sa ozval ten zvuk, ktorý jej vymazal úsmev z tváre. Zvuk, ktorý urobili pirôžky, keď doslova explodovali priamo na ňu. A pelendrekový prútik ju udrel do oka.
    „Čo si to... ako si to dovoľuješ!“ kričala Olivia a snažila sa zbaviť tej lepkavej hmoty. No nedarilo sa jej to. Plakala od bolesti kvôli tomu zásahu, ktorý zjavne nebol až taký nevinný.
    „Lepšie urobíš, ak ma necháš na pokoji, ešte jeden takýto kúsok a nebudú to len pirôžky, čo skončí na tvojej hlave!“ varovala ju Myrtla chladne, snažila sa o to, aby jej vnútorný hnev ustúpil späť do úzadia. No nedarilo sa jej to. Nebolo možné tak ľahko poraziť ten hnev, ktorým sa Myrtla nechávala viesť.
    A Oliviine kamarátky boli natoľko ohromené tým, čo sa stalo, že ju nechali len tak prejsť.
    Myrtla za sebou zasunula dvere od kupé a nejaký čas sa o ne zadychčane opierala.
    Srdce jej prudko tĺklo. Obstála. Tentoraz áno. No vedela, že tým sa ešte ani zďaleka všetko neskončilo.
    Čo sa jej aj vzápätí potvrdilo, lebo dvere sa otvorili a stál tam Tom, ktorý si zjavne až teraz spomenul na svoje povinnosti prefekta.
    „Nechaj nás...“ prikázal Molly.
    Jej kamarátka len prikývla a rýchlo opustila kupé, zjavne ju zaujímalo, čo také sa stalo, že Tom Riddle osobne prišiel práve za jej kamarátkou. Oliviin zlostný krik stále zaznieval v pozadí.
    Myrtla si pomaly sadla späť na svoje miesto. Spokojná s tým, ako si poradila s neodbytnou spolužiačkou.
    „Dostanem teraz kvôli tomu trest, však?“ opýtala sa ho, akoby sa vôbec nič nebolo stalo. Pravidlá boli práve teraz omnoho prísnejšie než zvyčajne, hlavne kvôli tým útokom, ktoré už nikto nebral na ľahkú váhu.
    „Ona áno, ty nie... Postarám sa o to,“ povedal jej a mala pocit, akoby sa ju snáď chystal za jej výbuch pochváliť, no keďže to nepovedal priamo, nebola si tým úplne istá.
    „Tak zatiaľ...“ vyzeral pomerne spokojne, keď odchádzal, a takisto aj Molly nepochybne mala možnosť vidieť výsledok jej náhleho výbuchu. Aj keď nebolo pochýb, že odteraz sa bude musieť mať na pozore viac než kedykoľvek predtým.

    Nikto jej nič nevyčítal a dalo by sa povedať, že celá vec sa pomerne rýchlo uzavrela, až na to, že Olivia sa radšej nechala zavrieť v nemocničnom krídle, než aby chodila po škole s tým ukážkovým monoklom, o ktorom sa aj tak ešte pomerne dlho hovorilo.

    ***

    „Musíte hľadať ďalej, možno potrebujete len silnejšiu spomienku na to, aby ste...“
    Počula Myrtla, keď vošla do triedy, v ktorej mali prednedávnom obranu, zabudla si tam jednu zo svojich nových kníh s hlavolamami. Všimla si to až o dve hodiny neskôr, keď sa ju márne snažila nájsť a spomenula si, že naposledy si ju vložila do lavice. A keď sa vrátila do učebne, Tom tam hovoril s profesorom obrany, no zjavne ich prerušila pri niečo dôležitom, lebo obaja na ňu hľadeli takým tým spôsobom, akoby prišla dosť nevhod.
    „Čo potrebujete, slečna?“ opýtal sa jej profesor.
    „Len som si tu nechala pár vecí, prepáčte, že vás ruším...“
    „To je v poriadku, pokojne si to vezmite...“ pokynul jej a obrátil sa späť k svojmu staršiemu študentovi.
    Myrtla prikývla, vrátila sa na svoje zvyčajné miesto, knihy boli našťastie tam, vložila si ich do tašky a chcela odísť.
    „Tak dovidenia...“
    „Dovidenia...“
    „Možno máte pravdu, pán profesor, budem hľadať ďalej...“ pokračoval Tom nenútene a nevenoval jej pozornosť.
    Celkovo bol ich vzťah od Vianoc akýsi zvláštny. Takmer akoby sa pred ňou úplne uzavrel, vybavil síce tú záležitosť s Oliviou a ona mala opäť pokoj, no odvtedy sa nestretli, len si spolu písali.
    Dalo by sa povedať, že sa jej skôr vyhýbal a začalo sa povrávať, že má nové meno, teda, že si hovorí lord Voldemort, akoby to bol snáď nejaký titul, ktorý by sa ostatní mali báť čo i len spomenúť. Bola to len akási zmes nepotvrdených klebiet, ktoré sa doniesli aj k nej.
    Ona s ním o tom nehovorila, lebo ani len nevedela, ako by mala v danej chvíli s niečím takým začať. Už si zvykla na to, že s ním nie je nikdy nič isté, preto naňho nenaliehala a sústredila sa výlučne na školu.
    „Hlavne si nerobte starosti, pre čarodejníka vášho formátu to môže byť len jedna z ďalších výziev...“ stihla ešte zachytiť profesorovu odpoveď.
    Tom prikývol.
    Myrtla vyšla z triedy a ponáhľala sa na ďalšiu hodinu.

    « Predošlá kapitola
    (11. kapitola)
    Nasledujúca kapitola »
    (13. kapitola)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 3.236.138.35
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates