Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Literárna súťaž - Stratené príbehy 2016 (próza)

23. kapitola - Medzi riadkami

Krátky popis:
I. súťažná kategória „Próza“ je formálne a žánrovo ohraničená nasledovne:

- téma č. 1: voľná
- téma č. 2: steampunk
- rozsah: do 54 000 znakov vrátane medzier (čiže do 30 normostrán);
- maximálny povolený počet súťažných príspevkov od jedného autora: 1 súťažná práca;

V súťažnej kategórii „Próza“ môžete súťažiť nielen s vlastnou tvorbou, ale aj s tzv. fanfiction v špeciálnej súťažnej podkategórii „Próza – fanfiction“.

Typ: Viackapitolová
Autor: Yaonee
Dátum a čas pridania: 21. 04. 2016 20:23:36
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 1322
Tagy: Fiction, slovenčina, čeština, angličtina, Poviedková súťaž


Hodnotenie užívateľov: 100% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Autor/ka súťažnej práce: Alžbeta Kostelanská
    Vekové obmedzenie: 12 + (súťažná práca nie je prístupná osobám mladším ako 12 rokov)
    Jazyk: slovenský
    Rozsah súťažnej práce: 12 158 znakov vrátane medzier

    Upozornenie: Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

    ciara

    Medzi riadkami


    „Čo so mnou plánuješ urobiť?“
    „Nie je to jasné? Napíšem ti ten najkrajší šťastný koniec, aký si vieš predstaviť. Mysli na mňa ako na dobrú vílu.“
    Stále sa usmievala. Vždy, keď som ju videla, pôsobila ako to najnevinnejšie malé dievčatko, na ktoré môžete vo svojom živote naraziť. S takmer detskou tváričkou a kvietkami vo vlasoch vyzerala ako malý anjelik. Po týždni s ňou som si bola istá, že je všetkým, len nie anjelikom. Hovorila o sebe ako o autorke. Celý svet, do ktoré som patrila, nazývala svojim príbehom. Ja som mala byť hlavnou hrdinkou. Tento svet zdanlivo existoval len na papieri v hrubom ružovom zápisníku, ktorý autorka nosila neustále so sebou.
    Bola som jediným obyvateľom tohto sveta, ktorý mal tú česť stretnúť sa s ňou. Jedného (dovtedy krásneho) dňa sa jednoducho zjavila v mojej izbe. Odvtedy nič v tomto svete nefungovalo. Celý môj život sa zmenil na treťotriednu predvídateľnú romancu. Jediné, čo sa v tomto príbehu vyvíjalo, bola moja migréna.
    Sedela som v parku a pôsobila elegantne. Aspoň tak to bolo napísané v momentálnej verzii príbehu. Zjavne sa niekomu zdalo, že by to mohol byť dobrý nápad. Z celej duše som túžila vypariť sa. Bohužiaľ, to, čo neschválila sama autorka, v tomto svete nemohlo fungovať. Sledovala som beztvaré vedľajšie postavy. Zdalo sa, že som bola jediná, v ktorej tento svet vyvolával čisté znechutenie. Všetci okolo mňa spokojne hrali svoju úlohu kulís. Vnímala som ich tak od chvíle, kedy sa mi na krk zavesila násťročná milovníčka milostných trojuholníkov.
    Každá a jedna postava tohto príbehu bola výtvorom tej istej osoby. Všetky boli až príliš stereotypické a nudné. Mala som pocit, že pomaly prichádzam o zdravý rozum. Potrebovala som sa dostať preč z tohto zlého sna.
    Zjavila sa veda mňa. Z ničoho nič sedela na lavičke, opierajúc si bradu o kolená.
    „Čo robíme dnes?“ spýtala som sa trocha provokatívnym tónom. Chvíľu listovala vo svojom ružovom zápisníku.
    „Dnes ideme stretnúť tvoju osudovú lásku.“
    S jej prehnane romantického tónu sa mi preventívne stihol zdvihnúť žalúdok.
    Scéna naokolo sa náhle zmenila.
    Zapadalo slnko. Uvidela som to, čo nazvala mojou láskou. Začala som ľutovať, že som si nevypýtala prestávku na psychickú prípravu.
    Vyzeral ako princ z animovanej rozprávky. Zdal sa až príliš dokonalý. Mala som pocit, že sa dokonca trošička trbliece. Prečo musím byť súčasťou práve tohto nevydareného pokusu o romantický príbeh? Zacítila som jej ruky na svojich ramenách. Princ ju nevidel. Trocha som mu závidela jeho sladkú nevedomosť.
    „Drž sa,“ prehodila a vyparila sa. Jej hlas sa ale neustále ozýval hlboko v mojej hlave:
    „Bol tým najfascinujúcejším, čo v živote videla. Cítila jeho silného neprekonateľného ducha, napĺňajúceho všetko navôkol. Hľadel na ňu s neskrývaným záujmom. Zrazu sa túžila skryť pred jeho ostrým pohľadom, prenikajúcim až takmer pod kožu. Bol krásny. Ako dokonalý sen. Jeho tmavá bytosť pohlcovala všetko svetlo desiatok mihotavých sviečok...“
    Pozrel sa mi do očí.
    „Zabi ma,“ prosila som ho v mysli. Namiesto toho, aby splnil moje (momentálne) jediné prianie, sa rozhodol pre nenápadné a neotrepané frázy skúseného lámača ženských sŕdc. Ak niekedy existoval zoznam najúčinnejších spôsobov mučenia, tento príbeh by sa umiestnil niekde v prvej desiatke.
    „Ste krajšia, ako sa o vás hovorí, madam.“ Prišli ma navštíviť moje samovražedné myšlienky. Začala som pociťovať chuť obesiť sa na vlastnom rukáve.
    „Niekto ma už konečne zabite, prosím.“ Moja zúfala túžba sa stratila ešte skôr, ako som ju vyslovila nahlas.
    Za normálnych okolností sa ma vždy snažil niekto zabiť. Slečna autorka milovala obraz krásnej princeznej, ktorá potrebovala byť zachránená. Ešte včera mi nejaký zúfalý vrah držal nôž tesne pri krku. Práve teraz, keď som niekoho takého potrebovala, nebol nikto k dispozícii. Ostal mi už len môj nepraktický hodvábny rukáv.
    „Tak krásna ...,“ zašepkal princ fascinovane. V mojom tele zasvietili všetky výstražné signály, ktoré tam kedy boli. Princ práve rozhodne porušoval môj osobný priestor.
    „Hovorí sa, že kto vlastní vás, vlastní aj celý tento svet.“ Kto povedal autorke, že medzi mojich vysnívaných partnerov patria aj tí, ktorí o mne už pri prvom rozhovore hovoria ako o svojom majetku? Pomaly ku mne natiahol ruku. Automaticky som sa snažila uhnúť. Moje telo ostalo dokonale zmrznuté na mieste. V duchu som odriekala všetky nadávky, ktoré som poznala.
    Autorkin hlas zakryl všetko ostatné: „Uvedomila si, že bola v pasci. Už nemohla volať o pomoc. Držal ju v tesnom zovretí. Už nebol ochotný pustiť ju na slobodu...“
    Len kúsok odo mňa sa na scéne objavilo niečo nové. Došli mi nadávky. Takmer som zabudla no to, čo autorka tohto príbehu miluje viac ako trblietavého princa: milostný trojuholník s dvoma trblietavými princami.
    Ten druhý práve pribehol. Uvažovala som, či čakal na tak dramatický okamih niekde za neďalekým stromom. Odtrhol odo mňa trblietavého princa číslo jeden. Na pár sekúnd som si vydýchla.
    „Odvážny záchranca sa objavil skôr, ako bolo neskoro. Starostlivo skryl preľaknutú princeznú, ochotný chrániť ju svojim vlastným životom. Miloval ju viac ako samého seba. Za jej úsmev bol schopný dať všetko. Odhodlane bojoval za princezninu bezpečnosť mečom, ktorý patril len jej...“
    Prudko ma objal. Jeho prsty sa zaryli do mojej kože. Moje predchádzajúce znechutenie sa vrátilo. Skryl ma za svoj chrbát. Namieril meč na princa číslo jeden, ktorého pohľad v tej chvíli pripomínal zle zahranú mrchu z nepodareného seriálu.
    Keby som mohla, asi by som po ctenej autorke niečo hodila. Videla som ju len pár metrov od nás. S nadšeným úsmevom sa opierala o jeden so stromov a pokojne listovala vo svojom zápisníku.
    Princovia sa medzičasom rozhodli, že je najvyšší čas začať medzi sebou bojovať o moje nevinné dievčenské srdiečko. Otvorene ma ignorovali. Boli práve uprostred šermiarskeho zápasu, kde ale namiesto rán urážali jeden druhého na úrovni zatrpknutých štyridsiatničiek.
    Uvedomila som si, aký nádherný by bol môj život, keby hlavné hrdinky, elegantné princezné, mohli rozdávať rany do zubov. Strelila by som jednu prvému, potom aj druhému, a keby sa nespamätali, celý proces by som ešte párkrát zopakovala. Na moju smolu ma viazali nápady autorky.
    Princovia naďalej pokračovali v nekonečnej hádke o tom, ktorí z nich je pre mňa lepší. Vypustila som ich z hlavy. Boli príliš nezaujímaví na to, aby som im venovala zvyšky mojich už dožívajúcich mozgových buniek. Aj tak sa na môj názor pýtať nebudú.

    Šťastne sedela na mojej posteli a do okolia vysielala až príliš ružové vlny dobrej víly.
    „Nemôžeš spraviť mileneckú dvojicu z princa jeden a princa dva?“ spýtala som sa podráždene. Len pokrútila hlavou a tvárila sa znechutene.
    „Princ jeden a princ dva by konečne našli pravú lásku a ja by som našla svätý pokoj...,“ vysvetľovala som, plánujúc ako ju prinútiť, aby prestala pokračovať v tomto zlom pokuse o telenovelu.
    „Sú takí dokonalí,“ zasnene sa nadchýnala, „byť na tvojom mieste, teším sa.“
    „Tak nech sú pre mňa-za mňa dokonalí spolu. Môžu si adoptovať veľa malých sirôtok a spoločne sa trblietať až kým nepomrú, ale nech ma vynechajú z tohto milostného trojuholníka!“ Začínala ma volať tradičná migréna. Znova sa ozývali aj moje nevysvetliteľné násilnícke pudy.
    „To je sprostosť,“ zavrhla všetky moje plány a spokojne si začala čosi zapisovať.
    Chcela som pokračovať v presviedčaní. Musela som ju nejak presvedčiť, že túto sprostosť nebude vôbec nikto čítať. Bola to moja povinnosť správnej hlavnej hrdinky. Alebo možno skôr nechuť byť nejako spojená s takouto príšernou zápletkou ...
    „Mala by si viac čitateľov, keby si z nich spravila dvojicu,“ začala som znova.
    „Buď už ticho.“ Znela vrcholne podráždene. Jej priateľský nevinný úsmev sa nadobro vytratil. Začala až príliš pokojne listovať vo svojom zápisníku. Vytrhla z neho jednu stranu a začala na ňu rýchlo písať.
    „Princezniním telom zrazu preletel prudký kŕč. Akoby sa z jej vnútorností stávali márne kúsky. Akoby ich nejaká neznáma sila rezala a trhala. Cítila, ako sa jej kolená podlamujú. Ako jej myseľ zatemňujú nové a silnejšie vlny nevydržateľnej bolesti. Cítila, ako sa jej vedomie stráca...“
    Každé a jedno jej slovo som bolestivo cítila. Kolená sa mi podlamovali. Usmiala sa ako malý anjelik. Zložila papier na polovicu a potom ho roztrhla. Mala som pocit akoby spolu s ním trhala aj mňa. Potom znova a znova. Prekvapene som lapala po dychu.
    „Prečo nepíšeš horory?“ dostala som zo seba.
    „Mám radšej šťastné konce.“

    Premnožení trblietaví princovia na trápili ešte niekoľko týždňov. Nezdalo sa, že by autorku tento príbeh omrzel. Asi bola jediná. Romantické okamihy a nečakané dramatické zvraty naberali na neoriginálnosti. Cítila som sa ako v zlom sne. Bola som skutočne jediná, ktorá videla, aký otrasný je tento príbeh. Jediné, čo mi priniesol, boli čoraz častejšie samovražedné myšlienky, chuť spáliť všetky ružové predmety, na ktoré som narazila a zakázať písanie sladkých milostných trojuholníkov. Začínala som uvažovať, ako ukončiť toto moje trápenie. Nenapadlo ma takmer nič.
    Keď som sa pokúšala zavraždiť jedného z princov, kým sa venoval chváleniu mojich očí, moja improvizovaná zbraň jednoducho zmizla a princ si vôbec nič nevšimol.
    Žiadny môj pokus nedokázal zmeniť tento vesmír vytvorený na týranie úbohých hrdiniek. Vôbec nič sa nezmenilo. Všetko, s čím nesúhlasila autorka, jednoducho neexistovalo. Všetko, čo nevymyslela ona sama a nezapísala to do svojho ružového zápisníka, sa akoby nikdy neodohralo.
    Keď som myslela na moje psychické zdravie, usúdila som, že je načase niečo spraviť. Musela som sa nejako zbaviť mojej účasti v tomto príbehu. Bola som si istá, že ďalšie stretnutie miestneho milostného trojuholníka už neprežijem. Takisto som pochybovala o tom, že prežijem ďalší šialený výbuch autorky.
    „Nemohla si ich spraviť aspoň troška menej... ja neviem... trblietavých?“ vyšlo zo mňa. Snažila som sa pôsobiť čo najprívetivejšie. Potrebovala som zabaliť moju ostrú kritiku do niečoho príjemnejšieho. Bolo to zložitejšie ako nezaspať vo chvíli, keď ma obaja spanilí princovia zahrňujú všetkou pozornosťou.
    „Sú krásni... Sú dokonalí...,“ nadchýnala sa aj za mňa.
    „Bude to také krásne. Také romantické...,“ pokračovala a nadšene sa usmievala. Bolo mi jej trošička ľúto. Vždy, keď som si ale spomenula, že tento svet je jej výmyslom, moja ľútosť sa zatlačila hlboko do úzadia.
    Vedela som, čo mám robiť. Stačilo zbaviť sa jej zápisníku. Bolo to jediné riešenie. Zničiť celý tento svet.
    Zjavila sa ako každý večer. Spokojne sedela na mojej posteli a starostlivo niečo zapisovala.
    „Mala by si si ľahnúť. Zajtra ťa čaká napínavý deň.“ Pôsobila dokonale pokojne. Zavrela zápisník a položila si ho na stehná.
    „Ešte nemám všetky detaily, ale bude sa ti to páčiť.“ Začala sa prechádzať po miestnosť. Zápisník nechala ležať na posteli. Schmatla som ho.
    „Čo si myslíš, že robíš?“ zvrieskla.
    Zovrela som okolo neho prsty. Najsilnejšie ako som dokázala. Rozbehla som sa ku kozubu v rohu miestnosti. Vrhla sa za mnou. Nepočúvala som jej rozhnevané výkriky. Snažila sa ma zastaviť. Zápisník sa stratil v hrejivých pokojných plameňoch. Stratila sa. Jej hlas úplne zmizol. Cítila som, ako sa sama strácam. Celý svet zmizol.

    Prudko som sa prebudila. Ležala som v posteli. Všade bolo úplné ticho. Svet existoval aj naďalej. Len ona zmizla. Nepočula som už jej pokojný monotónny hlas. Opatrne som sa postavila a prešla k oknu. Pomaly som otvorila balkónové dvere a vyšla von. Mesto vyzeralo dokonale pokojné.
    „Bolo nádherné jarné ráno. Prvé vtáčiky nádherne štebotali v zakvitnutých korunách stromov. Vo vzduchu sa vznášali jemné biele lupienky čerešní. Do tohto rána sa prebúdzala princezná.“
    „Vieš, čo je najúžasnejšie na tom, keď si autorom?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Prudko som sa otočila. Stála pri okne a pokojne sa usmievala.
    „Pamätáš si každý detail svojho príbehu. Každý a jeden.“ Posledné slová prehnane zdôraznila.
    „Len tak mimochodom... Keby si potrebovala dodať odvahu, vzala som si k srdcu tvoju radu. Skúšala som písať horory...“ So spokojným úsmevom sa ovievala hromadou úhľadne popísaných papierov.
    „Napíšem ti nádherný koniec.“ Usmiala sa na mňa ako šialenec.
    „Prajem príjemný deň,“ zasmiala sa a zmizla.

    « Predošlá kapitola
    (Ztracené dívky)
    Nasledujúca kapitola »
    (FUTURE FORTUNE)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 54.161.98.96
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates