PoviedkaMinulosť je na smiech sa zdáKrátky popis:
Poviedka napísaná do súťaže, ktorej témou bolo
Stretnutie Renesmee a Jamesovho syna.
Typ: Jednorázovka
Autor: Stormy
Dátum a čas pridania: 10. 11. 2009 17:45:45
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 378
Tagy: FanFiction, Twilight sága, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, nezaraditeľné
Vlasy mi rozvieval studený vietor. Sladko som sa usmievala. Natiahla som nohu a namočila ju do vody. Bola studená, ale s mojou fyzickou teplotou, by som ju mohla hravo prekonať, dať si zopár kruhov by mi neublížilo.
Stiahla som zo seba oblečenie a vbehla do ľadovej vody.
„Nessie!“ začula som Jacobov hlas. Rýchlo som začala plávať k brehu. Stál na okraji, videl že nie som oblečená, preto sa taktne otočil.
„Nemusíš sa hrať Jake, videl si ma už nahú tak?“
„Ehm, Bella mi povedala, že si dá sakramentský pozor nato čo robím… neviem či jej to Edward od toľkej lásky i nepovolí.“
Uškrnula som sa. „Nemáš uterák?“
„Kriste! Ideš si zaplávať a nemáš uterák?“ povedal pobavene.
„Vieš, ono to bolo tak, že som si nemyslela, že si pôjdem zaplávať. Len teraz nedávno som sa tak rozhodla.“
„Jasné,“ zavrčal a vbehol do lesa, o chvíľu sa vrátil i s uterákom, do ktorého ma zabalil a vysušil ma. Potom mi pomohol obliecť sa a rýchlo sme sa ponáhľali ku nám, domov.
„Alice vraví, že ku nám má niekto namierené. Vraví však, že sa neskutočne podobá na Jamesa.“
„Jamesa?“ nadvihla som obočie a následne sa zamračila. Kto by len mohol byť ten James?
Prikývol svojou vlčou hlavou, ani som si nestihla všimnúť kedy sa premenil.
Mama stála na verande a dívala sa do diaľky. „Nessie, choď dovnútra. Jacob, zavolaj Leah so Sethom a zvyškom svorky. Nemôžeme vedieť, čo chce.“
Dívala som sa na Jacoba ako odbieha do lesa. Zahľadela som sa na mamu. „Čo má toto znamenať?“ zavrčala som.
„Renesmee, choď dovnútra,“ povedala rozhodne a otvorila mi dvere. „Dobrovoľne, alebo…“
„Mama!“
„Renesmee, poslúchni mamu a choď dnu,“ povedala teta Rosalie. zavrčala som a zvrtla som sa. Namiesto toho, aby som šla dnu, som však vykročila ku garáži.
„Renesmee!“
„Prestaňte sa opakovať, prosím,“ zakričala som rozbehla sa. Rozhodla som sa nakoniec pre beh, namiesto rýchlej jazdy autom.
„Nechaj ju,“ počula som ako hovorí Carlisle mame. „Bude to tak lepšie, nech sa vybehá. Pochybujem, že narazí na Jamesovho syna, aspoň myslím, že to je jeho syn.“
Zvyšné slová odvial vietor. Pridala som v behu, čoskoro som sa však unavila, keďže som bola predsa len na pol človek, a nebola to bohvieaká výhoda. Rýchlo som sa vyčerpala, napriek rýchlosti a sile, ktorou som disponovala.
Oprela som sa o strom a zbadala som tieň. Podvihla som hlavu a zadržala dych. Neďaleko mňa stál pohľadný mladý muž, podľa pachu som zistila, že ide o poloupíra. Cúvla som, ale narazila som do stromu, ktorý stál za mnou.
„Neboj sa,“ povedal slabo a pristúpil ku mne bližšie. „Nechcem ti ublížiť.“
Prižmúrila som oči, a radšej som odmietala odpovedať. Naprázdno prehltol.
„Volám sa James Micheal, patrím k nomádom… aspoň s nimi cestujem, s takou menšou skupinkou a…“
Zahľadela som sa do jeho karmínovo-červených očí. „Zabíjaš ľudí?“ sykla som.
Odkašľal si a zahľadel sa do mojich očí. „Hnedé, vidieť že si poloupír. Očividne si ich zdedila po matke.“
Zavrčala som a zvrtla sa na odchod.
„Počkaj! Kto si?“ zakričal za mnou. Prudko som zastala.
„Renesmee Carlie Cullenová.“
„Ach, už som o tebe počul, nemyslel som si, že si taká krásna.“
Zamračila som sa. „Čo tu robíš?“
„Ehm,“ začal, „prišiel som za tvojou matkou, Bellou a…“
„Viem ako sa volá moja mama, žijem s ňou od narodenia a vravím jej mami, a mala som tú možnosť, vidieť jej rodný list,“ povedala som plná irónie.
Zamračil sa. „Prepáč,“ povedal a otočil sa na odchod.
„Kam ideš?“
„Preč, očividne nie som vítaný…“
„Nemáš dôvod odchádzať,“ spoznala som mamin hlas. Otočila som sa, stála len pár metrov za mnou. Ladným krokom prešla ku mne a dívala sa na upíra. „Kto si?“
Odkašľal si. „Myslím si, že ste mali možnosť poznať, môjho otca…“
„Otca? Tipujem – James? Neskutočne sa na neho podobáš i keď… poloupír… červené oči,“ zamračila sa.
„Viete, pijem ľudskú krv, takže… oči sa mi zafarbia. Pokiaľ by som pil zvieraciu, budú mať pôvodnú farbu, ktorú som zdedil po matke.“
„Zvláštne,“ povedala a prižmúrila oči. „Renesmee choď domov, o tom tvojom úteku sa ešte pozhovárame. A vy sa voláte?“
„Ale…“ začala som.
„Žiadne ale mladá dáma. Domov!“ povedala rozhodne. Zvrtla som sa a rozbehla sa k domu.
„Takže, James… tvoj otec nebol anjelik ako vidíš.“
„Viem,“ odpovedal nato môjmu otcovi. „A… chcel by som sa vás opýtať, či by som sa k vám nemohol pridať… ako k rodine. Zvieracia krv, je v podstate ako diéta, ale zabíjať ľudí ma už umára. A sám, by som nikdy nedokázal… prestať. Potrebujem podporu. Viem, čo vám urobil môj otec, ale myslel som si, že…“
„Môžeš sa k našej rodine pridať James, nebude nám to prekážať,“ ozval sa Carlisle. „Bella?“ otočil sa k mojej mame. „Bude ti to prekážať?“
Pokrútila hlavou. „Samozrejme, že nie. Som rada, že si sa rozhodol vybrať si ťažšiu cestu nášho života, je to odvaha. Ja som bola takto vychovávaná od môjho stvorenia, takže to pre mňa bolo ľahšie. Ty pôjdeš ťažšou cestou, keďže si okúsil i ľudskú krv.“
„Uvedomujem si to, ale keď som sa dozvedel, čo vám urobil tak…“
„Mali by sme si tykať James. Aj tak si myslím, že si odo mňa starší.“
„Tak teda… Bella, viem čo otec spravil. Dozvedel som sa to, približne pred desiatimi rokmi, takže to nie je bohviečo. Ale… prišlo mi z toho zle. Po ľudskej krvi stále túžim, ale… je mi z nej zle.“
„Zbláznili ste sa?“ ukázala som naňho. „Ak som dobre pochopila, jeho otec ťa chcel zabiť mami, a vy ho chcete prijať medzi nás?“
„Chce sa zmeniť Nessie,“ povedala Alice. „A na túto cestu sa nevydá veľké množstvo upírov, veď vieš. Je to tá ťažšia cesta.“
„Ale prečo? Len tak si príde, povie prepáč a vy ho už prijmete? Nikdy neviete či ľuďom neublíži a čo ja…“
„Je to poloupír, dokáže sa ovládať viac ako normálny upíri. Jeho podstatou nie je honba za krvou, má niečo z ľudí a niečo z upírov. Som úprimne prekvapený, že takú dlhú dobu prežil s nomádmi,“ povedal prekvapene Jasper. „A perfektne sa ovláda, neviem presne ešte čo od neho čakať, ale myslím si, že by z neho bol skvelý vegetarián. Určite to nebude mať oveľa ťažšie ako ja a navyše…“
„Je pol na pol! Ja viem!“ skríkla som. Nedokázala som však pochopiť, ako ho môžu bez problémov prijať medzi seba.
„Renesmee, ak som niečo urobil, čo ťa tak znechucuje, tak to povedz,“ ozval sa James.
Zadívala som sa naňho. Otec ma však predbehol. „Nessie, to vážne nie je momentálne závažný dôvod. Som si istý, že tento James, je iný ako jeho otec a…“
„Viete čo? Dajte mi pokoj! Vždy tu máte hlavné slovo vy a ja mám večne držať hubu a krok! Skvelé!“ zvrtla som sa a vybehla po schodoch do svojej izby. Zatreskla som za sebou dverami a snažila som sa spomaliť dych…
O pár rokov neskôr
„Nikdy nepochopím, ako som mohla byť taká… bláznivá.“
„Vieš, že ani ja sestrička? To tvoje odmerané správanie… mal som sto chutí zabiť sa, aj keď… nebolo by to až také ľahké. Nikdy som zatiaľ nepočul, ako môže zomrieť poloupír.“
Rozosmiala som sa. „Tak to ti nepoviem James, je to zvláštne. Že sme… brat a sestra. Otec s mamou ťa adoptovali a to som čakala, že pod ochranné krídla si ťa vezme Esme.“
„Úprimne povedané, myslel som si to i ja,“ priznal sa. „Ale teraz som neskutočne rád, že to dopadlo ako to dopadlo. Je mi len ľúto, čo spravil otec. Ale, je to tak lepšie, myslím to, že ho Jasper s Emmettom zabili. Spôsobil by len a len ďalšie škody. Ani otcom nebol bohvieakým… ak mám pravdu povedať.“
Natiahla som sa k nemu a tuho ho objala. Bol to môj brat, a nemala som rada keď trpel. „Je mi tak ľúto, že trpíš, hádam to bude lepšie… nemôžeš nato myslieť…“
„Nie som úplný človek, som pol na pol takže… to je také. Na mnohé veci zabudnem, ale prejde dlhá doba, kým na ne zabudnem úplne.“
Prikývla som a spozornela som, keď som začula vytie. „Musím už ísť, Jacob ma volá, nevadí?“
„Len bež,“ žmurkol na mňa. „Úprimne ti závidím, že máš koho ľúbiť.“
„Príde tá pravá, uvidíš,“ usmiala som sa naňho a vbehla do lesa.
„O čom ste sa rozprávali?“ opýtal sa ma Jacob, keď sme sedeli na útese a dívali sa na západ Slnka. Dotkla som sa mu tváre a poslala mu myšlienku.
„Aha tak teda,“ pobozkal ma na čelo a po chvíli mi vtisol bozk i na pery.
„Vieš Jake, ja mám Jamesa neskutočne rada a som rada, že je mojím bratom i keď… v minulosti som k nemu nebola dvakrát milá.“
„Ani ja,“ uškrnul sa.
„Ty preto, pretože ma ľúbiš, a urobil by si pre mňa všetko.“
Kyslo sa zatváril. „Nooo, dá sa to vysvetliť i tak. ale… ja ho stále nemám veľmi v láske… máš k nemu veľmi blízko, a to ma žerie.“
Rozosmiala som sa na celé kolo. „Jacob?“ ozvala som sa po chvíli ticha.
„Prosím?“ šepol a dýchol mi horúci vzduch do ucha.
„Minulosť je na smiech sa zdá, nemyslíš?“
Rozosmial sa. „Máš pravdu, hlavne pokiaľ ide o teba v plienkach,“ uškrnul sa.
Zavrčala som a naoko som sa urazila. Začala som ho štekliť a v tej chvíli som vedela, že mám všetko, čo by som si len mohla priať, ba dokonca viac a to úžasného snúbenca a jedinečného brata.
Komentáre
Ahoj
Ahoj. Nechceš zverejniť svoje diela na našej stránke? twilightfanfiction.webnode.sk
Tento web je pre všetkých twilight fanúšikov, ktorý sú rovnako ako my až priam posadnutý týmto fenoménom.
Nájdete u nás fanfiction príbehy a básne, ktoré budu dúfam pribúdať a veľa iného.
Radi od Vás privítame príspevky - príbehy, poviedky, básne, vtipy, hlášky ale aj hocičo čo sa týka (ale nemusí) twilight ságy, a s čím sa chcete s nami podeliť.
Stránka je ešte v rekonštrukcii, teda veľa tam toho ešte pribudne, najmä ak nám pomôžete rozbehnúť to.
Pridal(a): 95.103.158.60
|
|
|
