PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň1. kapitola - Slizolinčan a domáca úlohaKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 20. 01. 2010 17:03:56
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 721
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
V chrabromilskej klubovni sedela osamote pri krbe Agness Lullaby, krásna vysoká šiestačka. Písala prácu – 50 cm pergamenu na tému Následky popálenia ohnivým krabom na predmet Starostlivosť o čarovné tvory (SOČT:)). Rozťahovala svoje úhľadné písmo ako vedela, no aj tak to bolo len 42 cm textu. Vzdychla a zabalila to. Čakala, kým pergamen uschne a potom ho zrolovala a previazala hnedou stuhou. Do klubovne ladným krokom vošlo dievča so zasnenou tvárou a bezmyšlienkovito sa hodilo do pohodlného červeného kresla.
"Ach," vzdychla, "je úžasný."
"Kto zas?" spýtala sa Agnes nenútene a zahľadela sa na priateľku – Deborah Silvercrownová stále so zasneným výrazom zelenými očami hľadela do ohňa.
"Haló, Deb! O kom to hovoríš?"
Po schodoch z chlapčenských spální zbehol sebavedomý šiestak a začul posledné Nessine slová.
"Určite o mne," samoľúbo si uhladil vlasy, "však, Deb?"
A žmurkol na ňu.
"Jasné," odfrkla Deb a znudene naňho uprela zrak. "Už len
o tebe budem hovoriť, Ron."
Ronald Darkhorse sa vystrel v celej svojej výške. "Silvercrownová, ja aj tak viem, že o mne tajne snívaš! No teraz ma, prosím, ospravedlňte. Mám totiž rande," dôležito vysvetľoval.
"Koho si zas zbalil?" začudovala sa Deb a posmešne dodala: "Nejakú trinástku?"
Ness sotva zadržala smiech.
"No dovoľte, je to Bifľomorčanka a onedlho oslávi šestnásť. Volá sa Betty Whitewoodová," Ron sa otočil na päte a odišiel od nich.
"Že jej prajem veľa trpezlivosti, nech to s tebou vydrží!" zvolala za ním Deb a spolu s Ness sa rozosmiali.
"Teda, ten po tebe ide ako minulý rok James Potter po Lily Evansovej!" podotkla Ness pobavene.
"Prosím?" Deb nadvihla obočie. "Ja ale určite neskončím tak ako Lily. Začala predsa s Potterom chodiť."
"No, to je jedno... O kom si tak ohromene vravela, že je úžasný?"
Deb na ňu upriamila zrak a znova mala v očiach ten zasnený výraz. Ness len-len že neprevrátila očami.
"Tom... Tom Bonwick."
"Ale veď on patrí do Slizolinu!" skríkla pobúrene Ness.
"Áno, ja viem, ale je taký krásny..."
"No a? Je namyslený a snobský... je to pako."
"Je dokonalý..."
"Spamätaj sa!"
"No, tak ho porovnaj s Darkhorsom! Kto z nich je lepší?"
"Jednoznačne Ron! Veď je do teba blázon..."
"Aha, a randí pritom s každou, ktorú stretne, hej?"
"Chce na seba upútať tvoju pozornosť, čo to nechápeš?"
"Kašlem naňho. Tom ma tak krásne pobozkal..."
"Čože?! Vy ste sa BOZKÁVALI?! Nepovedala si, že sa stretávate!"
"Veď ani nie... Len sme sa zakecali dole po elixíroch..."
"A on hneď po tebe vyštartoval? Nie je ti to podozrivé?"
"Jejda, a prečo zas? Veď to bola len jedna pusa..."
"No, aby nabudúce nechcel viac!"
"A čo teba do toho?! Ty si choď za svojím..."
"To ma do toho," prerušila priateľku hlasno Ness, "že máš sedemnásť!"
"Choď si za Johnom a mňa nerieš!" Deb vstala a rázne odpochodovala do spálne. Hodila sa na posteľ a zahľadela sa na strop.
Ness ostala v klubovni znova sama. Zvonku vošiel John Blueberry, príťažlivý kapitán chrabromilského metlobalového družstva. Líca mal červené od mrazivého vetra, ktorý vonku fučal. Vyzliekol si budnu a sadol na mäkký gauč vedľa Ness.
"Ahoj!" pozdravil ju milo a vystrel ruky smerom k ohňu, aby sa mu zahriali.
Ness odzdravila a zahľadela sa nenápadne na jeho profil – sedel kúsok pred ňou, takže si nič nevšimol. Pozorovala jeho nahladko oholenú tvár a mužné črty, a najmä hnedozlaté oči, ktoré upieral na žiarivý plameň v kozube. Zrazu mu zrak padol na stôl a na Nessin pergamen.
"Čo to je?"
"Úloha na SOČT."
"Úloha? Dokelu!" John sa udrel po hlave. "Ja som na to totálne zabudol... Ness?" sladko vyslovil jej meno.
"Áno, John?"
"Bola by si taká zlatá a požičala mi ju?"
"No jasné, John," Ness sa milo usmiala.
"Ďakujem," Johnovi sa na tvári rozhostil spokojný a vďačný úsmev, a letmo pobozkal Ness na líce. "Si super kamoška!" žmurkol na ňu a už odchádzal do chlapčenských spální so zvitkom v ruke.
"Nieže ju celú opíšeš!" zvolala za ním Ness pobavene.
"Iba sa inšpirujem, neboj sa! Bude mi slúžiť len ako vzor, sľubujem!"
Ness hľadela na jeho chrbát a jej tvár nadobudla skoro taký istý výraz ako mala Deb, keď hovorila o Tomovi Bonwickovi.
O chvíľu aj ona vstala a zmizla na točitom schodisku, ktoré ju doviedlo do dievčenských spální.
Komentáre
Zaujímavý začiatok, som zvedavá, ako sa to vyvinie. Už som dlho nečítala žiadnu fanfiction, kapitolovku tobôž nie, tak sa teším. :D :D :D
Pridal(a): Bruja, 02. 02. 2010 17:36:34
|
|
|
