PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň2. kapitola - "Uzmierenie"Krátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 20. 01. 2010 17:04:14
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 220
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
K tmavému domu v noci kráčala postava zahalená v plášti. Bol to Tom Bonwick. Odomkol si a vystupoval po vŕzgajúcich schodoch. Na konci chodby, na ktorej sa ocitol, blikotalo svetielko jedinej sviečky, položenej na nočnom stolíku vedľa koženého kresla.
Tom sa pred tmavou postavou, ktorá v kresle sedela, sklonil až k zemi a sotva počuteľne zašepkal:
"Môj lord..."
Muž sediaci v kresle vytiahol spod odevu prútik a namieril ho na Toma, ktorý sa od ľaku mykol.
"Ako sa opovažuješ nechať ma čakať?!" spýtal sa hrozivo pokojným a ľadovým hlasom lord Voldemort.
"Odpusť mi, pán môj, ale nemal som..."
"Ticho! Nezaujímajú ma tvoje dôvody. Láskavo mi vysvetli, prečo sa zašívaš s tou odpornou humusáckou Chrabromilčan-kou!"
"Pán môj," Tomovi sa zachveli viečka a neodvážil sa ani odhrnúť vlasy, čo mu v čiernych kučerách padali do očí.
"Nenúť ma použiť Legilimens, Tom!"
Tom stuhol – Voldemort už sa mu raz dostal do mysle a nemal na to príjemné spomienky.
"Poviem všetko! Všetko, len mi odpusť, pán môj."
Voldemort naňho prestal mieriť a namiesto toho mu vyčaroval oproti sebe kreslo. Tom si doňho s úľavou sadol, no vzápätí sa zhrozil – radšej mal kľačať pri Voldemortových nohách, ako teraz hľadieť do jeho desivých červených očí.
"Hovor," vyzval ho Voldemort, takmer nepohol perami. "Čo
s ňou zamýšľaš?"
"Pán môj, úprimne: Netušil som, že nemá čistú krv. A chcel som ju, samozrejme, využiť pre teba. Má veľmi blízko k Ronaldovi Darkhorsovi, ktorého si chcel získať do svojej armády. Nie je ľahké sa k nemu dostať, ale viem o ňom, že je do Debory zbláznený. Vedel som, že začne žiarliť, ak sa s ňou budem stretávať a..."
"Ty si naozaj myslíš, že ma zaujímajú tieto kecy o adolescentoch?! Dostaň sa k pointe! Som si istý, že použiť Legilimens by bolo omnoho jednoduchšie a rýchlejšie," vravel Voldemort
a opäť namieril na pekného mladého chlapca prútik.
"Prosím, nie, pán môj!" Tom v strachu sklonil hlavu. "Prosím, nechaj ma dohovoriť. Chcel som teda využiť Deboru na to, aby som ho donútil vyhľadať ma. Skôr či neskôr to urobí, ak ma s ňou bude vidieť. Prosím, ver mi."
Voldemort sklonil prútik. "Vieš, že ho ani nepotrebujem, aby som ti ublížil. Dokážem to myšlienkou. Nemusím mať prútik."
"Viem," odvetil Tom a s napätím čakal, čo Voldemort urobí.
Ten sa zhlboka nadýchol a očividne si vychutnával Tomov strach. "Dobre," povedal po chvíli, "ešte niečo? Máš aj nejaké naozaj užitočné informácie?"
"Áno, pán môj, sledoval som Severusa Snapa a..."
"Toho nemusíš sledovať."
"Videl som ho s Dumbledorom," vyhlásil Tom významne.
"Vravím ti: do Severusa sa nestaraj! Je to špión."
Toma táto správa odrovnala. Odkiaľ to mal vedieť?
"A teraz, ak nemáš nič iné, vypadni. Veľmi si ma sklamal, Tom. Veľmi," vravel Voldemort, krútiac pomaly hlavou. Ten pohyb Toma znervóznil.
"Je mi ľúto, môj pán," šepol slabým hlasom.
"Seriem ti na ľútosť! Zbav ma svojej neschopnosti, počuješ?! Do týždňa tu chcem mať Darkhorsa na kolenách a chcem ho počuť sľubovať mi vernosť! Inak pocítiš toľko mojich cruciatov, že z toho ošedivieš!"
Tom sa snažil dýchať zhlboka, no tep sa mu nezastaviteľne zrýchľoval.
"Padaj!" skríkol Voldemort.
Tom trasľavo vstal a klaňajúc sa svojmu pánovi takmer vybehol z domu.
Čo najrýchlejšie sa odmiestnil pred bránu Rokfortu a už z tepla svojej izby napísal Debore list:
Milá Deb,
blíži sa vianočný ples a ja by som Ťa chcel naň pozvať. Pôjdeš so mnou?
Tvoj Tom Bonwick
a poslal jej ho po svojej čiernej sove do chrabromilskej klubovne. Vedel, že už je možno neskoro, no musel to skúsiť. Ples mal byť už na druhý deň a Deb už určite niekto pozval... No Tom sa zo strachu pred Voldemortovým hnevom rozhodol skúsiť čokoľvek. Nevedel si predstaviť žiadny iný spôsob, ako sa dostať k Ronaldovi.
O chvíľu mu prišla od Debory odpoveď:
Ahoj, Tom,
pôvodne som na ples nechcela ísť a odmietala som všetky pozvania (niežeby ich boli desiatky:) ), no keď si ma zavolal Ty, nemôžem odmietnuť. Stretnime sa pri obraze Barnabáša Bláznivého zajtra o siedmej, dobre? Teším sa!
Deb
Tomovi sa neskutočne uľavilo. Nahlas si vydýchol a po chvíli váhania si povedal, že by sa mohol pokúsiť stráviť s Deb pár minút už teraz. Nevedel presne, aký by to malo mať význam pre uskutočnenie jeho plánu, no aj tak to chcel. Pri predstave, ako naňho hľadia jej žiarivé zelené oči, sa pousmial. No hneď sa spamätal: Môj lord povedal, že je to humusáčka! Rozhodol sa, že to bude mať stále na pamäti, a rýchlo naškriabal na per-gamen:
Super, aj ja sa teším. No nenašla by si si na mňa chvíľočku aj teraz? Chcem Ťa aspoň na niekoľko minút vidieť... Súhlasíš? T.
Deborina odpoveď ho milo prekvapila a snažil sa potlačiť chvenie v žalúdku. Hneď už kráčal po temnej školskej chodbe do miestnosti, ktorú ona navrhla na ich tajné nočné stretnutie.
Komentáre
:D
proste iba čistokrvný, that is all:D
Pridal(a): Georgiana, 21. 02. 2012 18:34:36
|
fuuuu :D
som zvedavá na Darhorsa...možno je skvelý v čarovaní alebo niečo podobné a preto ho chce Voldy získať do svojej armády... :D
Pridal(a): Arwen, 21. 02. 2012 16:50:40
|
|
|
