PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň4. kapitola - Vianočný plesKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 21. 01. 2010 15:22:38
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 154
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Ness stála vo svojej izbe a spolu s Deb sa pripravovala na večerný ples. Ness mala na sebe krásne fialové šaty, ktoré odkrývali jej jemne hnedý chrbát i dekolt. Vlasy mala rozpustené a trochu natočené. V nich sa vynímala čierna čelenka s fialovými kamienkami. Spokojne sa usmiala na svoj obraz v zrkadle.
"Tešíš sa?" spýtala sa jej Deb, upravujúc si obtiahnuté zelené šaty s hlbokým výstrihom. "Budeš konečne s Johnom? Nie som príliš vyzývavá?" Hnedými kučerami sa snažila zakryť svoju svetlú pokožku.
"Ale nie... Si veľmi pekná, znova ti budú patriť pohľady všetkých."
"A čo John?" Deb sa uškrnula. "Myslíš, že konečne padne prvá pusa? Že sa konečne odhodlá?"
Ness sa pousmiala. "John a ja nie sme pár. Veď vieš, že na ples idem s profesorom Goldhillom," a upravila si pramienok vlasov. "A čo ty a Tom? Včera večer?"
"Hm..." Deb si podoprela hlavu rukou. "Ako vieš, že som
s ním bola?" prekvapila sa zrazu.
"Viem... jednoducho viem. No ako kamarátka ti radím, daj od neho ruky preč!" povedala zhrozene Ness.
"Ale prosím ťa," Deb mávla rukou, "nechaj ho ty na pokoji. Je to ako rasizmus – je Slizolinčan, tak už sa ti nezdá dosť dobrý. Ale vieš, čo? On vôbec nerieši to, že nie som z čistokrvnej čarodejníckej rodiny!"
"Ako to môžeš vedieť?! Veď ja neodsudzujem jeho fakultu, ale viem, že v jeho žilách nekoluje nič dobré a snažím sa ti pomôcť."
"A na to si zas ako prišla? Vôbec ho nepoznáš!" Deb už bola úplne nahnevaná a vstala.
"Och! Ako môžeš byť taká hlúpa a slepá?" povedala Ness
a ukončila rozhovor.
Deb vzdorovito zovrela pery a kusla si do jazyka. Zagánila na Ness a demonštratívne vybehla zo spálne, tresnúc za sebou dverami.
Ness ostala sama. Bol už najvyšší čas vybrať sa za Goldhillom. Vykonala posledné úpravy svojho vzhľadu a vyšla na chodbu.
"Dobrý večer, pán profesor," pozdravila slušne.
"Dnes som pre teba Rob," žmurkol na ňu a ponúkol jej rameno.
Robert Goldhill bol najmladším profesorom na Rokforte. Učil elixíry. Ness spočiatku vôbec nechápala, prečo pozval na ples ju – študentku – , no nechcela ho uraziť a pozvanie prijala.
Vkročili spolu do Veľkej siene. Štyri dlhé fakultné stoly tam v ten večer neboli. Bolo tam mnoho malých okrúhlych stolíkov pre dvojice. Ness si presne v strede všimla Deb. Teda, chvíľu jej trvalo, kým rozoznala Deb od Toma, lebo boli na sebe tak nalepení, až jej prišlo zle. Zazrela aj Rona, ako na Bonwicka zazerá a pohľadom ho vraždí. Sedela vedľa neho ryšavá Betty Whitewoodová a zbožne naňho hľadela, pričom si očividne vôbec nevšimla, že Ron jej nevenuje ani milimeter svojej pozornosti.
"Ness, môžeme si sadnúť tamto, čo povieš?" uviedol ju do reality Robov hlas. Pozrela naňho a prikývla.
Usadili sa a Rob nevedel, ako má začať rozhovor.
"Hm... Tak... Aký si mala deň, Agness?" vynašiel sa konečne a pomyslel si: No, Goldhill, to veru bolo extra originálne! Teraz ju isto získaš... No z tváre mu nezmizol sladký úsmev.
"Ehm... celkom dobrý. A vy? Teda, ty?" neochotne odpovedala a zároveň sa snažila nepozerať na Johna Blueberryho, ktorý tancoval s akousi Bystrohlavčankou, ktorú podľa mena nepoznala. Zrejme bola o ročník nižšie.
"No," Rob si odpil z pohára, čo stál na stole, "mm... ďatelinové pivo mám rád. Ale, teda... môj deň? Pravdupovediac, bol pracovný ako každý iný. Opravoval som písomky – myslím, že medzi nimi bola aj tvoja," zaceril sa, "máš V."
Vynikajúce? Ness sa potešila.
"Och, to naozaj? Tak to je skvelé..." Konečne mám väčšiu šancu stať sa triafačkou v metlobalovom tíme.
"Áno," pousmial sa Rob. Začal sa obzerať. "Nepôjdeme tancovať?"
"Dobre," súhlasila Ness a odkráčala s ním na parket.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom sa konečne odtrhol od Debory a pohladil ju po vlasoch.
"Čo chceš robiť teraz?" uškrnul sa.
Deb sa zhlboka nadýchla. "Som trochu hladná..." priznala.
Tom tleskol rukami a na prázdnych tanieroch sa pred nimi zjavila lákavá večera.
"Dobrú chuť," povedal Tom a vzal do rúk príbor. "Mimochodom, vravel som ti, že dnes sa mi veľmi páčiš?"
"Áno, už asi tisíc ráz," neubránila sa úsmevu.
Tom pozrel na náramkové hodinky. "Prepáč, musím teraz na chvíľu odísť." Vstal.
"A kam?" pýtala sa s plnými ústami.
"Hneď som späť..." Tom sa jej otočil chrbtom a venoval provokačný pohľad Ronovi, ktorému sa zachveli pery od hnusu. Ron počkal, kým Tom vyjde z Veľkej siene a potom neváhal ani chvíľočku. Na Betty ani nepozrel a vybral sa k Debore. Bez slova si sadol na Tomovo miesto. "Čo tu robíš s hentým slizákom?" precedil pomedzi stisnuté zuby.
"Prosím? Čo tým chceš povedať?" Deb položila príbor a odsunula tanier.
"Že je na ňom jasne vidieť jeho úmysel!"
Den nadvihla obočie. "Áno? A aký úmysel teda má?"
"Si snáď slepá?"
"Vieš čo, takéto reči počúvať nebudem! Všetci ste ho odpísali, len ja nie! Dajte nám pokoj!"
"Nezaslúží si ťa, Deb. Mala si sem ísť so mnou."
Deb sa zasmiala. "S tebou? Veď ty robíš dnes babysitterku, nie?"
"Keby si mi dala šancu, nebol by som pozval ju," Ron kývol hlavou smerom k Betty, ktorá ich zvedavo sledovala.
"Ale ty si ju pozval," Deb sklopila zrak. "Takže..."
"Snáď by si len nebola súhlasila?" pozrel na ňu prekvapene.
Deb naňho uprela zelené oči. "A možno aj áno!" Postavila sa. "Ron, ty si všetko pokazil! Všetko!" A vybehla von.
Ron za ňou nechápavo hľadel. Chvíľu uvažoval a potom sa vybral za ňou. Betty k nemu pricupitala.
"Kam ideš, Ron?" zavesila sa doňho.
"Nechaj ma," povedal čo najmilšie a jemne ju odstrčil. Vyšiel na chodbu. Začul vzlyky a kráčal za nimi. Na schodoch zbadal Deboru - plakala, schúlená v Tomovom náručí. On ju hladil po vlasoch a utešoval. Ron zastal pred nimi a nevedel, čo robiť. Deb si ho všimla a snažila sa zastaviť vodopád sĺz. Tom jej potichu povedal:
"Mala by si ísť hore, ja sa s ním porozprávam."
Deb prikývla a takmer bežala preč, na Rona ani nepozrela.
Tom vstal a útočne naňho pozrel. "Čo si jej spravil?"
"Ja?" Ron ostal zarazený. "Ja nič... To ty si ju predsa rozplakal!"
"Našiel som ju tu plakať. Jediné, čo povedala, bolo tvoje meno. A vyznelo to poriadne nahnevane," Tom si neodpustil škodoradostný úškrn.
"Idem sa s ňou porozprávať," rozhodol sa Ron, "ak dovolíš," dodal dôrazne, pretože Tom sa mu postavil do cesty.
"To nie je dobrý nápad. Skús hovoriť so mnou."
"A na čo? O čom?"
"Pozri," Tom zmenil hlas z výhražného na mierny, "nemám záujem byť tvojím nepriateľom. Mám oči a vidím, že si do Deb totálne zbláznený. No ja tiež a..."
"Veď ona chce teba, tak čo tu vôbec so mnou riešiš?" odfrkol Ron zlostne.
"Povedal som... nemám záujem byť tvojím sokom. Ak si vyberie teba, budem to rešpektovať. Mohol by si urobiť to isté, čo povieš?" a natiahol k nemu ruku.
Ron na ňu ani nepozrel a pevne hľadel škaredým pohľadom do Tomových temných očí. "Odkedy ťa tak zaujíma môj názor?"
"Si predsa Deborin priateľ."
"Len nepodstatný kamarát, očividne," zamrmlal si Ron pre seba a nahlas dodal: "Nezaujímaš ma. Rob, čo chceš. Deb má vlastný rozum."
"Nechcem mať však zbytočné problémy. S tebou," Tom naoko obdivne pozrel na Ronove svaly. V skutočnosti sa ho vôbec nebál.
Ron sa zasmial.
"Mier?" Tom mu stále podával ruku.
"Čert to ber," vyslovil Ron ľahostajne a potriasol Tomovou rukou.
"Možno by sme dakedy mohli zájsť spolu v Rokville na pivo, čo povieš?" navrhol Tom a čo najmilšie sa usmial.
"Ide sa tam zajtra..." odvetil Ron zamyslene.
"Fakt! Zabudol som. Tak, zajtra o tretej v Škriekajúcej búde, môže byť?"
"Hmm, okey... Pustíš ma už za Deb?"
"Jasné," Tom radšej uhol zo schodov. Musel si ho čo najviac nakloniť.
Keď Ron vybehol hore, Tom sa spokojne usmial a zmizol v slizolinskej klubovni.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Dve hodiny po polnoci ples skončil. Profesor Goldhill odprevádzal Ness do chrabromilskej klubovne.
"Bavila si sa aspoň trochu? Nenudil som ťa príliš?" spýtal sa žartovne.
"Nie, nie... Bolo to celkom fajn," milo sa usmiala.
"To som rád. Možno... možno by sme mohli ešte niekam zájsť, hm? Dumbledore nemá predsa oči všade..."
"Budem rada," Ness uprela pohľad na Johna, ktorý ich akurát obchádzal.
"Dobrý večer," pozdravil ich a objal "svoju" Bystrohlavčanku tuhšie okolo pásu. "Pán profesor," dodal, "budete od nás zajtra chcieť tie úlohy? Nestihol som totiž napísať tých 40 cm o vedľajších účinkoch všehodžúsu."
"Zajtra je predsa nedeľa, pán Blueberry," usmial sa Rob.
"Tak teda ďakujem, Rob," rozlúčila sa Ness, vtisla Goldhillovi jemný bozk na líce a rozbehla sa do izby. Rob sa jej ešte predtým asi na sekundu túžobne zahľadel na pery, ale videl to len John.
"Dobrú noc, pán Blueberry... slečna Rockstoneová," Rob od nich odišiel.
Komentáre
:D
Ronova hláška bola dobrá: Čo tu robíš s hentým slizákom? :D
Pridal(a): Arwen, 21. 02. 2012 17:04:16
|
:)
Hm, nepoznačila som si, pri ktorej kapitole som skončila, tak pokračujem zase od tejto. :) Fííha, študentka môže ísť s profesorom na ples? Óoo, to sa mi páči. :D A práve tá vec s profesorom ma zaujíma asi najviac. :D Preto idem čítať ďalej. :)
Bruja
Pridal(a): 198.36.86.81
|
|
|
