PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň8. kapitola - TrestKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 25. 01. 2010 14:05:33
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 142
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Ron s ustráchaným výrazom v tvári sedel na stoličke v pracovni vedúcej svojej fakulty.
"Takže," McGonagallová si prekrížila ruky na prsiach a zovrela pery tak, že z nich ostala len malá tenká čiaročka. Ako vždy, keď sa hnevala. "Pán Darkhorse, vysvetlite mi, prečo ste sa dve hodiny po večierke vrátili zvonku."
"Pani profesorka, ja som sa bol poprechádzať," odvetil Ronald maximálne presvedčivo a slušne.
"A to vám mám veriť? Plus, že ste boli sám?"
Ron sa usmial, akoby sedeli pri príjemnom obede. "Pani profesorka, veď ste ma videli prísť. Keby som bol s niekým, videli by ste ho." Vysvetľoval jej to ako trpezlivý otec malému nechápavému dieťaťu.
"Vaše sebavedomie ma ohromuje, pán Darkhorse," naoko uznanlivo podotkla Minerva, "no v tejto chvíli je nanajvýš nevhodné. Buď mi poviete, kde ste boli a čo ste robili, alebo budem nútená zavolať pána riaditeľa."
"Dumble... Prepáčte, profesora Dumbledora? Nie, prosím vás!" Ron vedel, že Dumbledorovi by klamať nemohol.
"Prečo sa tak bojíte?" McGonagallovú potešilo, že konečne Rona obrala o jeho vyrovnaný pokoj. "Robili ste snáď okrem porušovania školského poriadku aj niečo nelegálne?" Hľadela naňho prísne.
"Nie! Samozrejme, že nie. Ja... dobre." Ron sklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol. "Poviem vám to."
"Počúvam." Oprela sa o operadlo stoličky a už vyzerala trochu menej prísne.
"Ja som chcel... Bol som v Rokville. Na poslednom výlete som tam totiž nestihol kúpiť model draka v Zonkovom obchode. Chcel som ho pre svojho bratranca. Je druhák a zajtra má dvanáste narodeniny. Spomenul som si na to až večer a tak som rýchlo poslal Zonkovi sovu, nech mi ho po nej pošle. Boli tam aj galeóny. No on napísal, že si mám prísť osobne vybrať a..."
"A vy ste boli taký hlúpy, že ste ho poslúchli a tým na seba uvrhli podozrenie z nezákonnej činnosti? Pán Darkhorse, naozaj ma považujete za tak obmedzenú?"
"Pani profesorka, prepáčte, ja..."
Vzdychla. "Vidím, že z vás nič nedostanem. Ostáva mi len veriť, že..." zahľadela sa na dvere. Zrazu vstala a potichu k nim podišla. Bez varovania ich otvorila a na ňu skoro spadla Deb. "Slečna Silvercrownová? Myslím, že sa pridáte k pánovi Darkhorsovi pri plnení jeho trestu. No, poďte dnu, keď ste už tu."
Deb sa ospravedlňujúco usmiala a vošla.
"Mládežnícka zvedavosť... Pamätám si na tie časy. No mali by ste z nej už vyrásť, slečna. Povedzte mi: Prečo vás tak zaujímal môj rozhovor s pánom Darkhorsom?"
Deb na Rona ani nepozrela. Len sa bezradne usmievala na profesorku a urputne sa snažila niečo vymyslieť. No ona sama nevedela, prečo načúvala. Jednoducho sa vrátila do chrabromilskej spálne a tam sa zrazu otočila a nohy ju viedli pred McGonagallkinu pracovňu.
"Vy ste sa na mne dohodli, zdá sa mi!" zvolala McGonagallová, no už nevyzerala, akoby ich chcela vystaviť hromom a bleskom svojho hnevu. Akoby ju Deborin príchod celkom pobavil. "No, choďte. Vlastne nie... Takmer som zabudla na váš trest!"
S napätím na ňu pozreli.
"Pán Filch sa mi minule zdôveril, že potrebuje pomôcť s debordelizáciou jedného žalára. Zloduch si tam zrejme plánoval založiť kráľovstvo, takže tam ponosil haraburdie z celého hradu. Takže, vy to budete upratovať."
Obaja pokorne sklonili hlavy a tichými hlasmi povedali: "Áno, pani profesorka."
"Túto sobotu."
Ron sa zhlboka nadýchol a rýchlo zo seba vysypal: "Veď je konkurz na triafača do družstva!"
"Nuž... aspoň bude mať slečna Lullaby väčšiu šancu." Nebadane žmurkla na Deboru. "Odkážte jej, slečna, že jej držím palce."
Deb sa len usmiala. Rozlúčili sa a vyšli z jej pracovne. Kráčajúc po rokfortských chodbách sa ticho zhovárali:
"Povieš aspoň mne, kde si bol?"
"Veď som to povedal McGonagallke a ty si načúvala, takže... Mimochodom, aj mňa zaujíma, prečo si načúvala."
"Pýtala som sa prvá. A ani ona ti to neuverila. Iba sa jej to nechcelo riešiť. Ale ja to chcem vedieť."
"Počula si moju odpoveď. Nechcem o tom viac hovoriť. Uráža ma, keď mi neveríš."
Deb naňho skúmavo pozrela. "Nejde o to, že by som neverila tebe."
"A o čo ti teda ide?" spýtal sa jej.
"To Tom..." sklopila zrak. "Mám z neho akýsi čudný pocit. Môžeš mi úprimne povedať, že si nebol s ním? Bála som sa o teba..." zašepkala takmer nečuteľne.
"Nie... nebol som s ním. Bol som sám," povedal.
"Dobre. Verím ti," usmiala sa naňho.
Zastali pred obrazom Tučnej panej. Povedali heslo a vstúpili do červenej klubovne, v ktorej bola úplná tma až na uhlíky, čo dohárali červeným plamienkom v kozube.
"Dnes si bola pekná," zamrmlal, "teda, ako vždy."
"Hm, vďaka," pousmiala sa a ustúpila od neho. "Tak dobrú noc." Rozlúčila sa, no aj tak stála na mieste. Ron sa k nej priblížil rýchlym krokom a vášnivo ju pobozkal. "Nie, nie... Ron... NIE. Mám Toma." Nemala radšej povedať: Mňa má Tom? Lebo tak sa jej to zdalo.. Akoby si ju Tom úplne privlastnil.
"Tak prepáč," odstúpil od nej.
Deb mala chuť utiecť. Bežať niekam ďaleko od Rona i Toma a nič neriešiť. No nemala kam utekať. "Nesmieš to nikomu povedať," šepkala, hladiac ho po tvári. "Nikomu, sľubuješ?"
"Sľubujem," povedal, nechápajúc jej šepot.
Bez varovania ho začala bozkávať tak, ako ešte nikoho. Nevedela, čo sa s ňou deje a prečo to vôbec robí, no nedokázala uvažovať racionálne. Keď sa od neho odtrhla, žartovne podotkla: "Vieš, že teraz kvôli tebe teraz neznášam Betty Whitewoodovú?" A pokračovali v bozkávaní.
"Prečo sa s ním nerozídeš?" spýtal sa zrazu.
"Čo?" nechápavo naňho pozrela.
"Veď sa tu bozkávame, Deb, už nemusíš predstierať, že sa ti nepáčim!"
"Vždy sme boli kamoši... nechcem to pokaziť."
"Ale veď priateľstvo sa tým nepokazí... teda... to naše sa upevní," prehováral ju.
"A ak budeme spolu a potom sa rozídeme? Všetko sa pokazí..."
"Práveže sa nič nepokazí," povedal dôveryhodne.
"Nemôžem to spraviť." Nechcela priznať, že hoci Tomovi verí, stále má z neho a najmä jeho očí strach.
"Prečo? Nemiluješ ma?"
Deb sa zasmiala. "V našom veku hovoriť o láske? Všetko sú to hormóny, Ron! Dobre to vieš."
"Prestaň! Hormóny, nehormóny! Milujem ťa i s nimi i bez nich."
"Ty prestaň!" skríkla. Vtom si obaja uvedomili, že je neskorá noc a zháčili sa.
"Tak najprv ma pobozkáš a teraz toto?! Ako mám tomu rozumieť?"
"Nie je čo chápať... Chodím s Tomom a som tomu rada. Teraz mi na chvíľku preskočilo, dobre? Nič viac!"
"Tomu neverím," vyhlásil Ron pevne.
"Je mi to jedno, mysli si, čo chceš! Dočerta, už ma nebaví sa s každým len hádať!" Deb sa nahrnuli do očí slzy a bola rada, že Ron to nemôže vidieť. Bez slova sa mu otočila chrbtom a nechala ho tam stáť samého. Ron len chvíľočku stál na mieste a hneď už vybehol po schodoch do chlapčenských spální.
Komentáre
:D
vzhľadom na to, že toto je moja fantasy prvotina (nie celkovo, ale čo sa týka fantasy), dej je zrejme dosť predvídateľný:D:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 15:54:30
|
waaaa :D trošku som očakávala ten bozk.. :D
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 15:27:13
|
Debordelizácia - to bolo dobré. :D :D
Pridal(a): Bruja, 02. 02. 2010 18:01:31
|
|
|
