PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň9. kapitola - Hodina elixírovKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 26. 01. 2010 15:20:13
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 171
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Na ďalší deň sa Deb spolu s Ness vybrali do žalárov na vyučovanie. Prvá dvojhodinovka vo štvrtkovom rozvrhu - Elixíry. Ness bola trochu nervózna a snažila sa zdôveriť Debore, no tá myslela len na včerajšiu hádku s Ronom a na to, ako sa pozrie Tomovi do očí. Všetci traja budú spolu v jednej triede.
Na ďalší deň sa Deb spolu s Ness vybrali do žalárov na vyučovanie. Prvá dvojhodinovka vo štvrtkovom rozvrhu - Elixíry. Ness bola trochu nervózna a snažila sa zdôveriť Debore, no tá myslela len na včerajšiu hádku s Ronom a na to, ako sa pozrie Tomovi do očí. Všetci traja budú spolu v jednej triede.
Keď začala hodina, profesor Robert Goldhill vstúpil do triedy v mimoriadne peknom učiteľskom habite čiernej farby so strieborným eRkom na hrudi. Niektorí chalani, ktorí ho mali za namyslenca, sa smiali, že si ho tam vyšil sám a znamená nie Rokfort, ale Robert.
Deb prekvapilo, v akom družnom rozhovore našla Toma s Ronom. Sedeli spolu pri jednom stole, čo nik z Chrabromilčanov ani Slizolinčanov nechápal. Na Deboru ani nepozreli a smiali sa jeden vtipom toho druhého.
Profesor Goldhill im prikázal nejaký mimoriadne zložitý elixír, ktorého názov bol taký dlhý, že si ho nik poriadne nevedel zapamätať.
Študenti v ten deň boli ako vygumovaní, nik sa nedokázal poriadne sústrediť. Elixír mal v jednom kotlíku namiesto predpísanej tmavofialovej farby bledoružový odtieň, v ďalšom tyrkysový či dokonca bol jeden aj priehľadný.
Goldhill sa prechádzal pomedzi lavice a komentoval, čo videl v kovových kotlíkoch. Pri Ness sa zdržal mimoriadne dlho. Všetko jej podrobne vysvetľoval a ukazoval v učebnici. Každý Nessin úsmev ho zdržal o ďalšie dve minúty, až sa John Blueberry s potmehúdskym úsmevom prihlásil:
"Pán profesor, mohli by ste prísť skontrolovať aj môj elixír? Zdá sa mi, že čudne zapácha!"
Chalani, čo sedeli vedľa neho - dvaja pehatí bratia - , sa uchechtávali.
Robert akoby sa prebral zo sna a privoňal k Johnovmu kotlíku. "Čo ste tam dali, pán Blueberry, pokazené vajcia?"
"Áno, to tam nemalo byť?"
Robert nadvihol prekvapene obočie. "Prosím vás, podľa akého receptu ste elixír varili? Čo to máte na stole? Hm, recept na praženicu? Naozaj veľmi vtipné! Strhávam za tento nepodarený žart Chrabromilu 5 bodov!"
Po triede sa ozvali búrlivé protesty. Ani Ness sa to nepáčilo.
"A teraz ticho! Každý hľaďte do svojho kotlíka, lebo vás potrestám všetkých!"
Všetci stíchli. Robert sa s vážnou tvárou vrátil ku katedre a sadol si. Tváril sa, že niečo dôležité píše, no v skutočnosti len čmáral po papieri a snažil sa utíšiť zlosť, čo v ňom stúpala. Neznášal, keď si z neho nejaký drzý študent, ktorý si o sebe myslí príliš veľa, vystrelil.
Študentov prepustil asi päť minút pred skončením hodiny a zavolal k sebe Toma.
"Áno, pán profesor?"
Rob čakal, kedy z triedy odíde aj posledný žiak.
"Poď sem!"
"Čo chceš, Rob? Nemali by sme sa teraz zhovárať, môže nás niekto vidieť."
"Ako to dopadlo s Darkhorsom u Temného pána? Je náš?" spýtal sa dôverne Rob.
"Videl si, nie? Všetko mi hlce aj s navijákom."
"Takže ti všetko povedal?"
"Hej. Počúvaj, bolo to vraj takto: Po mojom odchode bol náš pán k nemu veľmi milý a v podstate ho po celý čas len oblboval. Nič pravdivé mu o nás nepovedal. Nasľuboval mu hory-doly za malé službičky, ktoré nepredstavujú zatiaľ žiadne riziko. Vždy si nováčikov poriadne preskúša, nie?" Tomovi sa zjavil na peknej tvári úsmev. "Aj my sme si tým predsa prešli."
"A myslíš, že Ronald to zvládne? Teda... chceš TY, aby to zvládol?"
"Môj názor je irelevantný," odvetil Tom s falošnou skromnosťou a stále sa tváril dôležito.
"Pýtam sa kvôli Debore, vieš. Tvojej priateľke," posledné slovo čudne zdôraznil.
"Veď s ňou to nič nemá... Počkať! Prečo si ju tak nazval?"
"A nechodíš s ňou snáď?"
"A čo ja viem? Nikdy sme to tak nenazvali... Väčšinou sme sa spolu veľmi nerozprávali..." Tomovi sa na perách zjavil nebadaný úsmev.
"Verejne si sa s ňou bozkával, Tom, takže áno, chodíš s ňou."
"Ale... prečo sa ma vlastne na ňu pýtaš?"
"Lebo čím dlhšie s ňou budeš, tým väčšie ťažkosti môže medzi tebou a Ronom spôsobiť rozchod s ňou."
"Rozchod? To mám fakt riešiť také blbosti?"
"Dal si sa s ňou dokopy... Spočiatku som mal pocit, že sa ti naozaj páči."
"Veď aj hej... Ale teraz, čo ja viem... Aj keby som ju chcel nemôžem."
"Prečo?"
"Myslíš, že ON by to dovolil? Povedal by, že ona je pre mňa prekážkou v plnení povinností. Povedal by, že zbytočne odpútava moju pozornosť. A neviem, čo ešte..."
"Nemyslím si, že nášho pána zaujímajú tvoje ľúbostné problémy..."
"V niečo také ako je láska aj tak neverím!"
"A to je dobre," prikývol Rob plavou hlavou, "pretože ľudia nemilujú, iba chcú stále niečo pre seba. Všetko robia z číreho sebectva..."
"A my sme od nich lepší, pretože slúžime JEMU?" pousmial sa Tom, no hneď zvážnel. "Vlastne áno."
"Presne tak."
"Mal by som už asi ísť..." Tom ukázal na dvere.
"Vyriešiť to s Deborou," doplnil Rob.
"Okey, okey. Mimochodom, nemusel by si tak okato pred všetkými študentmi ísť po Agness Lullaby!" Tom prevrátil očami a vybral sa Deboru vyhľadať.
Komentáre
snaha o vtipnosť:D:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 15:55:02
|
hehe John bol s tým svojím elixírom dobrý... :D
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 15:53:03
|
vysvetlenie
toto som pisala v skole vacsinou.. cely tento pribeh:D takze na rozpisovanie nebolo casu, hehe:) ale suhlasim.. vela veci by som urcite teraz upravila, no uz sa mi nechce, kedze mam tolko veci rozpisanych. ale vdaka za rady:)
Pridal(a): Georgiana, 01. 04. 2010 15:14:06
|
Hodina elixírov
Zaujímavý zvrat - tie veci medzi Tomom a Robom, to sa mi páčilo. Ešte stále by som niektoré časti viac rozpísala, ale číta sa to dobre. :) A pán profesor mi začína byť sympatický. :D
Bruja
Pridal(a): 198.36.86.81
|
|
|
