PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň10. kapitola - (Ne)DôveraKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 27. 01. 2010 13:02:07
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 129
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Našiel ju až vo Veľkej sieni. Obedovala pri chrabromilskom stole. Po chvíli váhania sa rozhodným krokom priblížil k nej a jej priateľom.
"Deborah," postavil sa za ňu.
Otočila sa k nemu a vzápätí vstala.
"Tom!" Pred zrakmi všetkých, ktorí ich sledovali, ho pobozkala na ústa. Cítila výčitky zo svojho včerajšieho činu a chcela to Tomovi vynahradiť, hoci on nič o jej bozku s Ronom netušil. Rýchlo ho chytila za ruku a vyvádzala z Veľkej siene. Nestihol nič povedať.
Na chodbe sa skryli za najbližší stĺp a Deb sa od Toma niekoľko desiatok sekúnd neodtrhla. Keď ho konečne pustila, zmohol sa len na prihlúply úsmev a otázku:
"A to bolo za čo?"
"Za to, že ťa mám rada."
"Mm-hmm... sladká odmena?"
"Čokoláda by znamenala zbytočne vyhodené galeóny," žmurkla.
"Takže ani za tých pár galeónov ti nestojím?"
"Toto je príjemnejší spôsob, ako sa niekomu odvďačiť, nie?"
"To máš pravdu..." Povedal si: No a čo... Kašľať na Robove slová. Deborah mu určite nikdy v ničom nebude stáť v ceste.
Znovu sa na seba nalepili.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Deborah s Agness sa spolu prechádzali po školskom dvore. Bola zima, no ony si neodpustili tradičnú piatkovú prechádzku.
"Konečne voľno!" podotkla Deb vyčerpane.
"Veru... Už včera som bola zúfalá!"
"Dvojhodinovka elixírov, čo?" Deb sa tvárila nesmierne pobavene. "Teda, poviem ti... Tvoj milý Rob si veľmi nedáva načas. Pritom by aj mohol..."
"Na čo by mal čakať? A s čím?"
"Akosi prirýchlo sa na teba upriamil, nie?"
"Myslíš akože po tých štyroch mesiacoch, čo sa poznáme?"
"Hm... no..." Deb sa zasmiala.
"Ale ja aj tak chcem niekoho iného..." Ness pozrela smerom k metlobalovému ihrisku.
"Ešte stále on?"
"Hej. John."
"Krásne sa to rýmuje," ľúbezne sa usmiala Deb, "no už by si mohla urobiť sama sebe láskavosť a dať si s ním pokoj."
"A ty s Tomom," odsekla Ness.
"On mi ale nespôsobuje utrpenie."
"Naozaj?"
"Zdá sa ti, že áno, alebo čo?"
"To musíš vedieť ty, Deb. Ja by som s ním nemohla byť. Má niečo zlé v očiach."
"Myslíš tú ich krásnu farbu alebo...?" Deb na ňu provokačne pozrela.
"Neviem to vysvetliť."
"Vieš, ja myslím, že..." Deb sa zhlboka nadýchla. "Som pripravená."
"Na čo?" nechápala Ness.
"Na TO," Deb odvrátila zrak.
Ness sa zhrozila. "Hádam s ním nechceš..."
"Myslím, že je ten správny čas."
"Chodíš s ním dva týždne aj s cestou, a máš už v pláne sa s ním vyspať?"
"Tichšie!" požiadala Deb a pre istotu sa poobzerala naokolo, či ich nik nepočul. "Boli to dva najkrajšie..."
"Týždne tvojho života?" doplnila Ness pochybovačne. "Zamysli sa nad tým. Sama tomu neveríš."
"Verím! Najmä jemu verím."
"Deb, nemám z toho dobrý pocit. Nemala by si to robiť."
"Skôr som ti to nemala vravieť! Mala som vedieť, že to nepochopíš... veď ty, dokonalá slúšáčka... ako by si aj mohla, však, panna až do svadby?"
Ness sa na moment začervenala. "A čo? Povedala som ti len svoj názor. Rozhodnutie je aj tak na tebe."
"Ja viem." Deborah sa hrdo vystrela. "A už som sa rozhodla. Dnes večer to urobím."
"Dnes večer?" Ness skoro oči vypadli. "Zbláznila si sa?!"
"Mysli si, čo chceš!"
"Deb, prosím, NEROB TO! Budeš to ľutovať..."
"Vyhrážaš sa mi?"
"Nie, ja ťa varujem..."
"Nie si moja matka, aby si to musela robiť. Nemusíš sa o mňa vlastne vôbec starať."
"Očividne musím. Vždy si mi bola ako sestra, Deb," pozrela na ňu Ness s láskou.
"Ako mladšia nepodarená sestra, na ktorú treba dávať pozor, však?" pýtala sa Deb urazene.
"Nie! Prestaň si to myslieť."
"Prečo sa teda považuješ za múdrejšiu odo mňa?"
"To som nikdy nepovedala, ani si to nemyslím. Len cítim, že toto tvoje rozhodnutie je úplne chybné. Totálne, chápeš?"
"Dobre, to cítiš ty. A ja cítim, že dnes chcem byť s Tomom..."
"Deborah, bude to predsa po prvý raz! A ten je len jeden... Si si istá, že ho chceš darovať práve JEMU?"
"Áno!" Deb úplne zabudla na to, že len pred dvomi dňami rozprávala Ronovi čosi o hormónoch. Chcela len umlčať výčitky svedomia a tak sa rozhodla dať Tomovi to najcennejšie, čo mala.
"Prosím," zaúpela Ness, "porozmýšľaj ešte o tom."
"Nie, dosť som sa napremýšľala. Dôverujemmu a chcem, aby to bol on." Deb vykročila rýchlejšie.
"A čo Ron?"
Deb prudko zastala. "Čo s ním?"
"Ešte stále si nahováraš, že k nemu nič necítiš?"
"Nie, ja... Čo?"
"Ach, prosím ťa, predo mnou sa naozaj nemusíš pretvarovať."
"Ani to nerobím. Je mi hrozne nepríjemne, už keď počujem jeho meno."
"Prečo? Veď ti ani nerobí problémy. Dokonca aj s Tomom sa kvôli tebe spriatelil!"
"Kvôli mne?"
Ness si uvedomila, že nechtiac vyzradila niečo, čo nemala. Chcela to nejako zahrať do outu.
"Myslíš, že zatúžil byť jeho kamošom len tak, sám od seba?"
"Veselo spolu kecajú aj bezo mňa," odvetila Deb a bolo na nej vidieť, že jej Ronovo a Tomovo priateľstvo veľmi nerobí radosť.
"Nuž, tak ja neviem... Bol to len taký dohad," zakončila Ness túto tému. "Vieš, čo? Normálne mám zo zajtrajška strach!"
"Ozaj! Ten konkurz... Ja som ti úplne zabudla povedať, že naň nebudem môcť ísť."
"Prečo? Myslela som, že ma tam pôjdeš podporiť."
"Veľmi som chcela, no budem si odpykávať trest."
"Trest za čo?"
"V stredu večer ma McGonagallová načapala s Tomom na chodbe... po večierke."
"Takže vám dala spoločný trest?"
"Nie, je to zamotané." Deb vyrozprávala Ness všetko, čo sa stalo najprv s Tomom a potom s Ronom u McGonagallovej. Vynechala však to, čo sa stalo v chrabromilskej klubovni.
"Ach, kto sa v tom má vyznať?" vzdychla zamyslene Ness. "Každopádne je škoda, že tam zajtra nebudeš."
"Zvládneš to aj bezo mňa. Aspoň máš o súpera menej, keďže so mnou bude Ron."
"No, to hej. Má to aj pozitíva."
"Aspoň pre teba," pousmiala sa Deb. Pri predstave, že strávi ktoviekoľko hodín s Ronom pravdepodobne osamote, sa jej stiahol žalúdok.
"Nejako to už len vydržíš," povzbudila ju Ness. "Môžeš pri tom myslieť na mňa a hneď ti bude krajšie a ľahšie."
Zasmiali sa. Deb sa však z ničoho nič začala tváriť vážne.
"Počuj, Ness, ja v skutočnosti... v skutočnosti... nechcem spať s Tomom."
Ness sa nechápavo zamračila. "Veď si to pred chvíľou povedala..."
"Ja viem. No tebe nemôžem a nechcem klamať."
"Klamala si?"
"Nepovedala som ti všetko." A vyrozprávala jej, ako ju Ron pobozkal a potom ona jeho a aké mala výčitky svedomia. "Pôvodne som chcela... mu to tak vynahradiť. No keď si povedala, že prvý raz je len jeden... nie, on si to nezaslúži. No určite za ním pôjdem."
"Ale nechápem, prečo si mi to nepovedala hneď," odvetila Ness, skúmavo na ňu hľadiac.
"Ja neviem... asi už nikomu neverím."
"Tvrdila si, že jemu áno..."
"Jemu verím zo všetkých najmenej. A preto mám plán..." tajomne sa odmlčala.
"Aký plán?"
"Dostať sa do jeho izby a prehľadať ju."
"A čo tam chceš nájsť?"
"To netuším. Ale niečo... nejaký dôkaz toho, aký je naozaj."
"Kedy si mu prestala dôverovať?"
"Prišlo to nejako postupne..."
"Počas dvoch týždňov? Vystriedalo sa v tebe celkom dosť emócií, nemyslíš?" uškrnula sa Ness.
"Uvedomujem si to. Ale čo mám s tým spraviť? Musím sa nejako presvedčiť."
"Ale o čom sa chceš vôbec presviedčať?"
"Veď ty si bola prvá, kto ma odhováral od vzťahu s ním! Chcem sa presvedčiť, že si mala na to dôvod."
"Hm, no, ako myslíš. Ale buď opatrná."
"Neboj sa."
"A ako sa tam chceš vôbec dostať? Je to predsa chlapčenská spálňa, nehovoriac o tom, že sa nachádza na slizolinskom internáte."
"Spolieham sa, že to za mňa nejako vyrieši on. Vieš, ak si bude myslieť, že mám v pláne stráviť s ním noc, určite to zariadi."
"Takže sa spoliehaš na svoj ženský šarm?"
Deb sa zachichotala. "Presne! Možno by som mu už mohla poslať odkaz."
"A čo v ňom napíšeš? Milý Tom, chcem s tebou spať, dostaň ma do svojej izby?"
Dostali niekoľkosekundový záchvat smiechu.
"Neviem. Čo by som mu mohla napísať?" Deb zastala a sadli si na najbližšiu lavičku, z ktorej odčarovali sneh. Z vrecka na krémovom kabáte vytiahla pergamen, brko a atrament.
"Ty si sa teda dobre pripravila!"
"Však? Takže..." Deb priložila brko k pergamenu.
Tommy,
mohla by som Ťa dnes vidieť? Večer? Najlepšie v Tvojej izbe... Mám darček... Dalo by sa to nejako zariadiť? Rada by som bola s Tebou osamote, tak ako vtedy v noci v tej triede... Deb
"Perfektné. Len aby to aj neskončilo tak, ako on bude očakávať."
"Nedovolím mu to. Na niečo už sa vyhovorím."
"A keď nenájdeš žiadny dôkaz toho, že by bol nebezpečný?"
"Môžem mu povedať, že to zle pochopil."
"Okey, ako myslíš. Len nech vás nik nenachytá. Hlavne teba."
"Toho sa bojím najviac. Ale on nie je hlúpy a..."
"A čo vtedy na chodbe s McGonagallkou?"
"To bola moja vina. Ja som tam naňho predsa čakala."
"A si si istá, že si ich videla spolu odísť?"
"Toma s Ronom? Hej. Možno vtedy sa začala naštrbovať moja dôverčivosť."
"Možno. Počuj, o chvíľu bude večera. Mali by sme ísť do Veľkej siene." Ness vstala.
"Poďme."
Deb dala vo Veľkej sieni pergamen Tomovi a ten prikývol. Oči mu čudne zažiarili, no rozhodla sa, že sa ešte nebude pre nič – za nič znepokojovať. Šepol jej:
"Príď o pol desiatej do žalárov. Stretneme sa pred triedou elixírov."
"Dobre." Jemne mu stisla ruku a odkráčala k stolu svojej fakulty.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom stál pred učebňou elixírov a trochu nervózne čakal na Deborin príchod. Nevedel síce, čo môže s ním chcieť, no ak to, na čo myslel, nemal v pláne brániť sa. Hoci sa mu to zdalo trochu skoro... Predsa len, po dvoch týždňoch?
Zjavila sa pred ním postava v čiernom habite.
"Ahoj," usmial sa na ňu a krátko ju pobozkal.
"Tak?" spýtala sa a jej pohľad hovoril za všetko.
"Poďme!" vyzval ju a držiac ju za ruku vykročil. Smeroval ku kamennému múru a zastali pred fakľou, čo žiarila modrým plameňom.
"To je váš vchod?"
"Hej. Chvíľku počkaj." Pre istotu nechcel, aby počula heslo. Predsa len, mohlo by ju uraziť. Čo najtichšie do steny zašepkal: "Smrť humusákom!" a kamenné dvere, predtým neviditeľné, sa otvorili. Tom nakukol dnu a keďže nikoho nezbadal, voviedol Deb na chladnú chodbu vystlanú zelenými kobercami so strieborným lemovaním. Kráčali po nej a na mieste, kde sa chodba rozdvojovala, Tom zabočil doprava.
"Ako sa dostanem do tvojej izby, Tommy?" zaujímala sa Deb sladkým hláskom.
"Neboj sa. To som vybavil." V skutočnosti sa dohodol s Robertom Goldhillom, aby na tú noc zablokoval kúzlo, ktoré zabraňovalo dievčatám vstúpiť do chlapčenských spální. Robert s tým síce pôvodne nesúhlasil, no Tom ho presvedčil.
"Nemal by si nič mať s tou humusáčkou. Temnému pánovi by sa to vôbec nepáčilo..." prehováral ho Goldhill, no neúspešne.
Onedlho sa Deb ocitla v malej izbičke. Hneď jej padol zrak na posteľ, prikrytú zelenou dekou. Naľavo od postele bol nočný stolík a pri stene skriňa. Napravo stál pracovný stôl so stoličkou.
"Aké útulné," povedala silene. Tom si všimol, že to nehovorí úprimne, no slušne poďakoval.
"Asi si budeme musieť sadnúť na posteľ," povedal, len čo zavrel dvere. "Dáš si niečo na pitie, alebo...?"
"Dala by som si čaj."
Vyčaroval dve šálky a o chvíľu sa z nich vyparoval horúci nápoj. Sadol si k nej.
"Tak čo? Čo si chcela odo mňa?"
Neodpovedala, len ho začala bozkávať. Keď ucítil jej ústa, v mysli sa mu vynorili Voldemortove slová: "Odporná humusácka Chrabromilčanka!" Nechtiac ju kusol do pery.
"Au!" priložila si prst na malú ranku, z ktorej tiekol slabý pramienok krvi.
"Prepáč, prepáč! Nechcel som..."
"To nič," pousmiala sa.
Pohľad na jej krv v ňom spôsobil niečo zvláštne. Chytil prst, na ktorom jej krv ostala, a priložil si ho k perám.
"Čo to robíš?" spýtala sa šokovane.
Dych sa mu zrýchlil. Vydesilo ju, ako na ňu hľadí hnedými očami. Začal ju bozkávať na krk, no ona sa ho snažila odstrčiť.
"Nie, Tom... Nie! Prestaň!"
"Čo sa deje? Neprišla si sem snáď kvôli tomu?"
"Nie! Ja som... ja som..." Srdce jej divo búšilo. Už radšej nechcela nič zisťovať, nechcela si nič overovať. Stačil jej pohľad na to, ako oblizol jej krv. "Musím už ísť."
"Čože?" pozeral na ňu zdola, lebo vstala.
"Musím ísť. Maj sa!" vybehla z jeho izby. Ani nevedela, ako, a dostala sa von z internátu, vybehla zo žalárov a ocitla sa pred obrazom Tučnej panej.
"Čokoládový kotlík!" vravela zadýchane.
Tučná pani pomaly otvorila jedno oko a otrávene odsekla: "Teraz ma budiť? Je hodina po večierke!"
"Prepáčte. Pustite ma dnu, prosím."
Deb sa ponáhľala do spálne, kde na ňu čakala Ness.
"Tak čo, ako to dopadlo?" pýtala sa, sediac na svojej posteli v tureckom sede.
Deb prerozprávala celý priebeh ich stretnutia.
"On má nejaké zvláštne chúťky..." podotkla Ness znechutene.
"Preto som od neho odišla."
"Ušla, chceš povedať."
"A čuduješ sa tomu?"
"Ani nie. Ale čo teraz budeš robiť?"
"Netuším. Vyhýbať sa mu?"
"Len tak, bez vysvetlenia? Neviem, či sa mu to bude páčiť..."
"Ach, Ness, keby si videla ten pohľad v jeho očiach! Mala som strach, že zo mňa vysaje všetku krv, všetko život... a potom sa na mňa vrhol."
"Aspoň si môže myslieť, že si utiekla kvôli tomu."
"Myslieť si môže, čo chce. No on ma nenechá odísť."
"Myslíš tým, že ti nedovolí rozchod?" spýtala sa s určitými obavami v hlase Ness.
"Je na ňom vidieť, že ma berie, akoby som bola jeho..."
"Ale veď ty nie si vec!"
"Bojím sa ho, Ness. Už s ním po dnešku nechcem mať nič spoločné."
"Budeš ho však stretávať na vyučovaní..."
"Toho sa desím. No aspoň cez víkend ho neuvidím."
"Už si celkom rada tomu trestu, čo?"
"Veru..." Deb sa smutne pousmiala a premýšľala, čo bude robiť ďalej.
Komentáre
:D
upíri vládnu svetu:D:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:15:47
|
fuuuu...toto bolo inééé....:D aby sa z Toma nevykľul nejaký vyciciavač...alebo chcel ochutnať krv humusáka a zistiť v čom sa líši od čistokrvného čarodejníka? :D :D
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:07:11
|
|
|
