PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň11. kapitola - Dopoludnie s RonomKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 28. 01. 2010 14:52:17
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 139
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
"Teda, Zloduch sa tu poriadne zabával!" podotkol Ron pobavene, keď vstúpil s Deb do žalára zaprataného samými starými zbytočnosťami.
Školník Filch povedal, opierajúc sa o metlu: "Ja mám prácu inde, takže toto spravíte sami. Jasné?"
"Áno, pán Filch."
Keď osameli, Ron ukázal na klavír uprostred miestnosti: "Mali by sme začať tými najväčšími a najťažšími vecami."
"Jasné," Deb súhlasila a spoločne vyniesli klavír na chodbu. Potom do učebne elixírov vrátili starú skriňu plnú zásob bezoáru a povynášali na chodbu napoly rozbité stoly.
"Tak, a teraz to tu treba už len upratať."
Deboru prekvapilo, že Ron sa správa úplne normálne, akoby sa medzi nimi nič nestalo. No pociťovala vďaka tomu úľavu a tak sa tiež snažila správať rovnako bezprostredne ako on.
"Dúfam, že Ness vyhrá ten konkurz," podotkol Ron s úsmevom.
"Hej, aj ja. No aj ty si naň chcel ísť, však?"
"Chcel, ale na tom už nezáleží. Sám som si to pokazil, takže... A viem, že Ness na tom tvrdo makala, aj si vylepšovala známky, ako vedela. Zaslúži si byť triafačkou."
"O tom nepochybujem. Len tak občas uvažujem, aký mala motív, keď sa chcela dostať do metlobalového družstva."
"Aký by mala mať?" čudoval sa Ron.
"Dostať sa bližšie ku kapitánovi?" povedala akoby mimochodom ona a uškrnula sa.
"Ona a John? To som si nikdy nevšimol."
"Obávam sa, že skôr len ona. Ale človek nikdy nevie... Musíš však byť totálne slepý, ak si to na nej nezbadal!"
"Tak asi som. Všetci si občas niečo nevšimneme."
Deb túto jeho "nenápadnú" narážku ignorovala.
"Mohla by si to pozametať aj tu?" ukázal na roh izby. "Hmýri sa tu dosť veľa pavúkov."
"Petrificus Totalus!" zvolala Deb, mieriac prútikom na pavúky. "Už sa nehmýria."
Ron sa zasmial. "Daj sem tú metlu!" a kráčal k nej. Deb bez pohnutia čakala, až kým príde k nej, a potom mu metlu podala. Keď sa im na moment dotkli prsty, Ron sa na ňu trochu nervózny zadíval.
"Ale, ale," vstúpil do miestnosti zrazu Tom a na tvári mu pohrával zvláštny úsmev, z ktorého mali Ron i Deb nepríjemný pocit. "Ronald Darkhorse, snáď tu nezvádzaš moju priateľku!"
Ron takmer uskočil od Deb. "Čože? Prečo by som...?"
"Veď som len žartoval!" Tomov smiech im znel ako hrôzostrašný škripot. "Deb je predsa moja, však?"
Deb pocítila na páse Tomove ruky a on si ju majetnícky pritiahol k sebe.
"Však?" zopakoval dôrazne a sladko sa usmieval.
"Iste," dostala zo seba Deb a po prvý raz mu dovolila bozk len zo strachu.
Ron sa tváril, že ich nevidí, a pritom potajomky metlou vraždil nevinné pavúky, čo našli svoje útočište i hrob v rohu tej miestnosti.
"Zlatko, ešte dlho ti to tu bude trvať?"
"Hm, neviem... Ron?" Deb naňho pozrela s nádejou. Dúfala, že povie, že majú ešte veľa práce, no on si jej pohľad vysvetlil inak a povedal:
"Ja to pokojne doupratujem aj sám. Urobila si toho už dnes dosť."
"Super, tak sa môžme ísť prejsť, hm?" navrhol veselo Tom a odhrnul Debore vlasy z tváre.
"Ron, je to spoločný trest, mala by som tu ostať a pomôcť ti..."
"Povedal predsa, že môžeš ísť!" zvolal Tom, no hneď zmenil hlas: "Chceš byť predsa so mnou, nie? Musíme si pohovoriť o tom, čo sa stalo včera v noci v mojej izbe..."
Ron sa musel veľmi premáhať, aby na ňom nebolo vidieť, čo v jeho vnútri vyvolali Tomove slová. Deborah sama s Tomom v noci, v jeho izbe? Čo sa medzi nimi mohlo stať? Ron sa bál odpovede.
"Nie tu, Tom," precedila Deb prosebne, chytila Toma za ruku a vyvádzala ho von. "Tak vďaka, Ron! Maj sa!"
"Čaute..." odzdravil Ron slabým hlasom. Keď videl, že je sám, pustil metlu z rúk a chrbtom sa oprel o chladnú kamennú stenu, hľadiac do stropu. Ona s ním, sama? V noci? Radšej ani nechcel vedieť, ako ďaleko sa tí dvaja vo svojom vzťahu dostali. Nechcelo sa mu veriť, že by sa Deborah s Tomom vyspala. Vždy ju vnímal ako zdržanlivú a chladnú... a to sa mu na nej páčilo. Páčilo sa mu, že nepatrí medzi "ľahké koristi", ale že ju musí dobýjať. Ale po tom, čo videl na vianočnom plese... nebol si taký istý. Možno bola taká odmeraná len k nemu, možno naozaj oňho nikdy nemala záujem. Prečo by ho však potom bozkávala? Žeby to boli naozaj len hormóny, ako ona povedala?
No nevedel ani, čo si má myslieť o Tomovi. V ten večer, keď sa "spriatelili", bol k nemu až prehnane milý. Na druhý deň v Rokville sa zabavili, celkom fajn pokecali... No potom, keď sa stretol s Voldemortom, získal na Toma akýsi iný pohľad.
Voldemortovu ponuku prijal. Chcel od neho len správy o tom, že sa deje v chrabromilskej klubovni, aké majú študenti záujmy, a to sa mu nezdalo podozrivé. Netušil, že Voldemort má tak vďaka nemu a pár ďalším študentom - špiónom (ktorí o sebe navzájom nevedeli) dokonalý prehľad o dianí na Rokforte. Poskytovali mu tak väčší dosah na mladých čistokrvných čarodejníkov, ktorých by chcel Voldemort naverbovať na svoju stranu.
Ron už sa tešil na svoju odmenu - dvesto galeónov. Nevedel presne, na čo ich využije, no určite s tým nebude mať problém. Mohol by kúpiť nejaký pekný dar mame... alebo Debore. A už bol zas myšlienkami pri nej.
Deb zatiaľ kráčala po školskom nádvorí vedľa Toma a snažila sa upokojiť. Cítila sa zrazu akosi nepríjemne v jeho blízkosti.
"Deb, počuj..." začal Tom milým, jemným hlasom. "Chcem sa ti ospravedlniť za to, ako som sa včera správal. Neviem, čo to do mňa vošlo. Asi som ťa zle pochopil a myslel som, že chceš... vieš čo. No chápem, že to tak nebolo. Aj ma to teší."
"Naozaj?"
"Hej, aj na mňa by to predsa bolo skoro. Teda, niežeby som ťa nechcel, ale... si predsa moja, všakže? Máme teda kopu času..."
"Áno, samozrejme," zo strachu privrela oči, keď jej dal bozk na špičku nosa.
"Deb, si akási nesvoja," podotkol starostlivo. "Čo sa s tebou deje?"
"Nesvoja? Nie," umelo sa zasmiala. "Mám len výčitky kvôli Ronovi, vieš? Asi som ho tam nemala len tak nechať..."
"Ach, Ron! Debbie, keď som s tebou, na všetko iné zabúdam. Asi máš pravdu. Je to spravodlivé, mala by si sa za ním vrátiť."
"Fakt?" viditeľne sa potešila.
"Nerád ťa púšťam od seba... no znovu sa stretneme. Ja zatiaľ pôjdem namiesto teba podporiť Ness na konkurz, okey?"
Deb bolo jedno, kam pôjde; hlavne, že s ním nebude musieť byť sama. Nepomyslela ani na hnev Chrabromilčanov, keď uvidia slizolinského študenta na svojom konkurze.
"Okey," odvetila už s úprimným úsmevom a pustila ho.
"Počkaj ešte!" zadržal ju. "A pusu nedostanem?"
"Jasné," jemne ho pobozkala, no on ju vášnivo pritiahol k sebe a nechcel pustiť. Mala pocit, že sa v jeho objatí zadusí.
"To aby si nezabudla, ako ťa mám rád," zašepkal jej do ucha a nechal ju odísť.
Keď ju Ron zbadal vo dverách, zmohol sa len na:
"Ty si späť?"
Deb sa naňho bez slova usmiala a vzala do rúk metlu, ktorá mu padla. On sa medzitým zhostil utierania prachu na prázdnych poličkách.
Ak sa vôbec zhovárali, nik z nich nespomenul Toma ani nič osobné. Hovorili buď o zbytočnostiach, alebo o ničom. Deb však bola rada, že sa aspoň na chvíľu zbavila Toma.
Komentáre
ooooo..som zvedavá ako to pôjde ďalej...a ktovie, čo bude na konkurze...
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:14:33
|
|
|
