PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň12. kapitola - Nový triafač chrabromilského metlobalového družstvaKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 29. 01. 2010 08:46:47
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 176
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Tom sa v hrubej čiernej zimnej bunde usadil na tribúne metlobalového štadióna.
Pri troch veľkých kruhoch v obrovskej výške sa na metlách vznášali traja kandidáti na triafačov - nejaký plavovlasý piatak, štvrtáčka s okuliarmi, ktorá svojimi zovretými perami komickým spôsobom pripomínala rozzúrenú McGonagallovú, a Ness. Dlhé vlasy jej viali v slabom vánku a v rukách držala pálku. Pred stredným kruhom bránkoviska Tom zazrel Johna Blueberryho, kapitána i strážcu.
Jednotliví účastníci konkurzu vysielali strely do obručí a najmenej sa darilo plavovlasému chlapcovi, ktorý o chvíľu sklamaný odchádzal.
Toma nezaujímal konkurz, hoci sa tak tváril. Sem-tam síce pozrel povzbudzujúco na Ness, no tá ho vytrvalo ignorovala. Bolo však dosť možné, že si ani nevšimla jeho príchod.
O pár minút sa k Tomovi pridal Robert Goldhill.
"Ako sa jej darí? Je dobrá, však?" spýtal sa so skutočným a úprimným záujmom.
"Ale hej... Isto to vyhrá, tá okuliarnatá triafa príliš silno..."
"Aká je pekná," podotkol Rob s úsmevom.
"Snáď si sa len nezaľúbil!" vysmieval sa mu Tom.
"Tak toho sa pri mne naozaj nemusíš báť. Vieš, čo mám rád."
"Hej, jednorázovky. Ale taká ona podľa mňa nie je."
"Pri mne bude. A ktovie, ak bude veľmi dobrá, možno to nebude len na jednu noc," Rob si oblizol pery. "No, a čo si ty včera poriešil s tou humusáčkou? Dal si jej konečne kopačky?"
"Nevolaj ju tak," odsekol Tom, a na svoju obhajobu dodal: "Uráža ma to. S humusáčkou by som nechodil... Viem, že nemá čistú krv, no má schopnosti čistokrvnej čarodejnice."
"Naozaj tomu veríš?" Robovo obočie zmizlo pod plavou ofinou. "Mne sa to zdá nemožné."
Na rýchleje metle presvišťal okolo ich tribúny chrabromilský stíhač - siedmak James Potter - a zamieril k vedľajšej, na ktorej bola Lily Evansová s priateľkami. Zatlieskali Ness, pretože John práve nedokázal chytiť jej strelu. Štvrtáčka s okuliarmi potom vyzerala ešte namosúrenejšie.
"Je to tak. Veď aj z tvojich hodín má takmer samé V-čka." Tomovi padol zrak na Johna, ktorý žmurkol na Ness a vrelo sa na ňu usmial. Ness sa tvárila spokojne sama so sebou.
"Čo tak na ňu čumí?" zamračil sa Rob na Johna. "Isto tú strelu pustil úmyselne, aby bola v jeho tíme!"
"Sám si povedal, že je šikovná!" namietal celkom logicky Tom.
Ness bola naozaj dobrá triafačka. John mal radosť z jej úspechu, no určite jej k nemu nepomáhal. Vedel, že ona to vôbec nepotrebuje. Ale mal radosť z toho, že ona je tá lepšia z posledných dvoch uchádzačiek.
"On ju istotne chce mať pri sebe... A niet divu, však je dokonalá! Tá postava, ten pás, jej tvár... Ale ona bude najprv moja. Potom nech si robí, čo chce, ale ja ju musím mať prvý!"
"Nerozkrikuj sa tak!" upozornil ho opatrne Tom. "Čo ak ťa niekto začuje?"
Rob sa nadýchol zhlboka. "Máš pravdu. Ale pochop, to dievča ma neodolateľne priťahuje."
"Hej, chápem," Tom naňho významne pozrel. To isté cítil on pri Debore. "No opatrnosti nie je nikdy dosť."
Rob musel prikývnuť. Vzápätí vstal. "No, poďme odtiaľto. Blíži sa čas obeda."
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
V ten večer sa v chrabromilskej klubovni oslavovalo. Aspoň tí, ktorí neprehrali konkurz, oslavovali.
Ness bola centrom pozornosti všetkých, no najviac ju tešila pozornosť Johna Blueberryho.
"Chvíľu sa mi zdalo, že John moje strely úmyselne púšťa. Viete, čisto z ľútosti."
"No to si ty nepotrebovala!" namietal John, odpijúc si z ďatelinového piva, čo nakúpili na poslednom víkende v Rokville a prepašovali do Rokfortu.
"Ale potom mi došlo," pokračovala Ness hlasnejšie, "že John by nebol taký neférový. A keby bol, v tíme takého kapitána by som nechcela hrať!"
Pár ľudí venovalo tomuto výroku krátky potlesk.
Ness sa rozhliadla naokolo - v jednom rohu sedela v kresle zamyslená Deb, v druhom Ron. Obaja sa na ňu priateľsky usmiali, keď na nich pozrela, no inak boli obaja nezvyčajne vážni. No Ness sa nenaskytla možnosť uniknúť z hlúčika hráčov, ktorý ju obklopoval. Preto sa naďalej na všetkých usmievala a užívala si Johnovu blízkosť.
Ness si ani nevšimla, kedy Deb odišla z klubovne do spálne. Cítila povinnosť ostať na svojej oslave až do konca, preto radšej namiesto ďatelinového piva pila po celý čas tekvicový džús.
Okolo polnoci tam boli už len štyria - ona, John, James Potter a Lily Evansová. Tí sa však vzdialili na chodbu mimo chrabromilského internátu. Pred obrazom Tučnej panej bola lavička, takže Ness usúdila, že sa zrejme usadili tam.
"Vieš," John si k nej s pohárom v ruke sadol bližšie, "myslím, že si ten post v našom tíme naozaj zaslúžiš."
"Ďakujem, John, už mi to hovoríš najmenej štvrtý raz," Ness sa očarujúco usmiala.
"To preto, lebo je to naozaj pravda."
Sklonila hlavu a do tváre jej preto padlo niekoľko pramienkov vlasov. John jej ich pomaly odhrnul a jemne ju pohladil po líci.
"Nikdy som si nevšimol, aká si krásna..." povedal zamyslene. "Vlastne áno... Minulú sobotu, keď si bola s tým ulízaným profákom..."
"John?" Ness naňho spýtavo pozrela. "O čo ti ide?"
"Žiarlil som naňho," odvetil jednoducho a stále sa hral s jej vlasmi.
"Bezdôvodne."
"Nie, bola si s ním ty..."
"To nebola otázka, John. Hovorím, že si na to nemal dôvod," odhodlane mu pozrela do očí.
"Ako to myslíš?" stiahol ruku a položil ju na gauč medzi nich.
Ness nabrala odvahu a dotkla sa jeho dlane končekmi prstov. Okamžite jej ruku bez váhania uchopil do svojej.
"Myslím to tak, že profesor Goldhill sa mi nikdy nepáčil." Trošičku sa k nemu nahla. Len trošku.
"Tak potom niekto iný?" spýtal sa John a tiež sa k nej priblížil.
"Už veľmi dlho ten istý..." Jej pohľad hovoril za všetko.
Ich pery sa takmer dotýkali, keď do miestnosti zbehol po schodoch malý prvák s plačom. Ness na mieste nadskočila a vytrhla si ruku z Johnovho zovretia.
"Čo je, chlapče?" opýtal sa on malého ryšavého prváka, ktorý na nich hľadel vyplašenými očkami.
"V mojej izbe straší!"
John vstal a podišiel k nemu.
"Čo to vravíš?" milo sa naňho usmial.
"Niečo tam búcha..."
"Určite ťa len spolubývajúci chceli nastrašiť!" chlácholil chlapca John.
"Ja mám ale izbu sám," zavzlykal prváčik. "Nezvýšili mi žiadni spolubývajúci."
"Tak to bol určite Zloduch," dovtípil sa John a usmial sa na Ness. Tá chápavo hľadela na malé chlapča. "No, tak poď... hm, ako sa voláš?"
"Andrew."
"Tak poď, Andrew, pozrieme sa na to spolu, dobre?"
"Okey." Malý Andrew zrazu vyzeral veľmi hrdinsky a ochotne vykročil za veľkým silným chlapcom, ktorý ho určite ochráni.
"Dobrú noc, vy dvaja!" zvolala za nimi Ness a vybrala sa do svojej a Deborinej spálne.
Keď tam vošla, prekvapilo ju, že Deborah ešte nespí. Čítala akúsi knihu.
"Ešte si hore?"
Deb dočítala stranu, vložila do knihy záložku, vstala a objala najlepšiu priateľku. "Nemala som ti ani ako osobne zagratulovať. Veľmi ma teší, že ti to vyšlo a si v tíme!"
"Ďakujem." Každá sa uvelebila vo svojich perinách. "Ani ja som nečakala, že to pôjde tak ľahko..."
"John musí mať veľkú radosť z takej dobrej triafačky."
"Veď si ma ani nevidela hrať!" zahovárala skromne Ness, no pri Johnovom mene sa mierne zapýrila.
"Tom mi prerozprával, ako sa ti darilo." Debore sa úplne podarilo zakryť, ako nerada bola s Tomom.
"Fakt? On tam bol?"
"Išiel ťa podporiť namiesto mňa a ty si si to ani nevšimla? No pekne! Vraj John z teba nemohol spustiť oči."
"Hm... no... to si nemyslím..." Ness sa hrala s okrajom periny a žmolila ho v rukách.
"Niečo sa medzi vami stalo? Niečo pozitívne?" usmiala sa Deb.
"Nie..." Ness sklamane sklonila hlavu a vzápätí ju hrdo dvihla, tváriac sa víťazoslávne: "Ale takmer áno..."
"Vážne?" Deb si podoprela hlavu rukou. "A čo?"
"No... skoro sme sa..."
"Nenapínaj ma!"
"Skoro sme si dali pusu. Ale len skoro!"
"Ja som to vedela! Vedela som, že sa mu páčiš! Máš radosť?"
"Ani nevieš, akú!" priznala Ness nadšene.
"A čo vám prekazilo ten romantický moment?" spýtala sa teatrálne Deb.
"Jeden prvák..." Ness povedala, čo sa stalo.
Deb sa rozosmiala. "Však John svoje dielo dokončí, nemaj strach!"
"To má byť varovanie?"
"Nie, vyhrážka!"
Z izby Ness a Debory sa ešte dlho ozýval tlmený smiech.
Komentáre
:D
nič sa neboj:D:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:23:31
|
juuuj tak to dúfam, že dokončí svoje dielo... :D :D
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:22:09
|
|
|
