PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň13. kapitola - Prišla jar...Krátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 30. 01. 2010 11:44:07
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 115
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Išiel deň za dňom a týždeň za týždňom. Sneh sa roztopil a spod zimnej prikrývky vykukol hebký zelený koberec.
Metlobalové družstvo trénovalo dva až tri razy do týždňa a Ness sa po hodinách strávených na štadióne vracala do klubovne zničená. Jedinou útechou jej boli takmer každodenné rozhovory s Johnom - buď po vyučovaní alebo pred tréningom, alebo aspoň po ňom. Našťastie pre Johna, profesor Goldhill si to nemal ako všimnúť, takže stále Ness na svojich hodinách zahŕňal učiteľskou priazňou.
Ani medzi Deb a Tomom sa nič nezmenilo. Akoby Deborah zabudla na všetko nepríjemné a tvárila sa ako šťastná priateľka pekného Slizolinčana.
Len Ron bol akýsi iný. Myslel si, že je pre Voldemorta veľmi dôležitý, pretože stále nevedel nič o jeho skutočnom zámere s čistokrvnými študentami. Písal mu listy vždy, keď mohol. Voldemort sa na tom len úprimne zabával a nechával Rona sledovať najstaršími prívržencami okrem Goldhilla na škole - Luciusom Malfoyom a Severusom Snapom.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Bola hodina čarovania. Profesor Flitwick mal náladu na skúšanie a dusil pred tabuľou už desať minút Ronalda Darkhorsa.
"Výborne, vyčarovali ste misku na ovocie. Ten porcelán je skutočne veľmi pekný," uznanlivo podotkol profesor a povedal Ronovi, že si môže sadnúť.
"Slečna Lullaby! Poďte k tabuli, prosím."
Ness vstala a s unavenou tvárou kráčala k Flitwickovi.
"Vytvorte duplikát misky pána Darkhorsa."
"Engorgio!" zvolala Ness, namieriac prútik na misku, ktorá sa vzápätí asi trojnásobne zväčšila.
"Povedal som duplikát! Dostaňte ju teda do pôvodného stavu, slečna."
Ness bez uvažovania vyriekla prvé zaklínadlo, čo jej zišlo na um: "Confringo!"
Ozval sa výbuch a miska sa rozletela v maličkých čriepkoch po triede.
"Prepáčte," rýchlo sa ospravedlňovala Ness, "to som nechcela!"
"Radšej si sadnite, slečna," odfrkol nevrlo Flitwick a kúzlom odstránil z miestnosti črepy. "Môže mi niekto povedať, aké zaklínadlá mala slečna Lullaby použiť?"
Prihlásil sa Tom.
"Áno, pán Bonwick?"
Tom sa vôbec nebránil škodoradostnému úsmevu: "Na vytvorenie duplikátu slúži kúzlo Geminio a na zmenšenie predmetu používame Reducio."
"Výborne. Pridávam Slizolinu 5 bodov."
Pár Slizolinčanov sa cez celú triedu zaškerilo na Toma, ktorý sedel úplne vzadu, v poslednej lavici. Ten nebadane vyslal neverbálne kúzlo na Ronov chrbát. Ron sa hneď prihlásil.
"Pád Darkhorse, pred chvíľočkou ste predsa odpovedali!"
"Pán profesor, prišlo mi zle... Pustíte ma do nemocničného krídla?" pýtal sa Ron, držiac sa za brucho.
Tom znechutene pozoroval Deborin starostlivý výraz.
"No iste, choďte... Slečna Silvercrownová, odprevaďte ho tam, prosím."
Deb hneď vstala a pomohla Ronovi postaviť sa. Tom sa uškrnul, keď uvidel Ronovu zelenú tvár - výsledok svojho kúzla. Keď však videl, že Deb naňho hľadí, zatváril sa znepokojene. Deb pokrčila plecami, mierne sa usmiala a odprevadila Rona k madam Pomfreyovej.
"Čo ste pojedli, Ronald?" pýtala sa školská zdravotníčka, stláčajúc Ronovo brucho na viacerých miestach.
"Nič, madam. Okrem raňajok som nič nejedol."
"Ľahnite si tamto a vyzlečte si tričko."
Ron spýtavo pozrel na Deb, no tej ani nezišlo na um odísť. Poslúchol teda madam Pomfreyovú. Tá sa rozhodla jeho brucho preskúmať podrobnejšie.
"Hm," zamyslene sa zadívala na Deboru, "to naozaj nevyzerá na žalúdočný problém. Niekto na vás použil slabé kúzlo, pán Darkhorse."
"Čože? A to už prečo?"
"To ja neviem, nie som jasnovidec." Madam od neho poodišla k presklenej skrini, v ktorej boli poukladané fľaštičky s tekutinami najrôznejších farieb. Vytiahla tmavohnedý nápoj a podala Ronovi bielu okrúhlu tabletku. "Toto vám pomôže."
Ron zapil tabletku tmavohnedou tekutinou. "Chutí to ako vylúhovaný zhnitý červoplaz!"
"Len to všetko vypite," pokojným hlasom mu prikázala madam Pomfreyová. "Presne tak. Je vám už lepšie?"
"Má to takmer okamžitý účinok!" zvolal Ron ohromene. "Cítim sa úplne zdravo, akoby mi nič nebolo."
"To je super! Madam Pomfreyová, môžeme už ísť?"
"Do konca hodiny ostáva desať minút. Myslím, že pán Darkhorse si tu ešte môže poležať," žmurkla na oboch a nechala ich samých.
"Čo myslíš, kto ťa mohol začarovať?"
"Určite to bol len hlúpy žart mojich milovaných kamošov."
"Hej, Kyle a Gary majú radi také vtipy."
"Hlavne, že si už v pohode."
Ron prikývol. Dlho už neboli takto osamote.
"S Tomom všetko v poriadku?" spýtal sa skôr zo slušnosti než zo záujmu.
"Mm-hmm..." Deb slabo prikývla.
"Tak fajn."
Usmiala sa. "To čarovanie ti dnes išlo dobre."
"Dík..."
Pozreli na seba a museli sa smiať.
"Je to možné, že my dvaja si nemáme čo povedať?" čudoval sa Ron.
"Dlho sme spolu nehovorili."
"To je fakt. Mali by sme to zmeniť. Len ty si stále s Tomom..." Ronova tvár sa náhle zachmúrila.
"Chce ma mať len pre seba," povedala nie príliš nadšene ona.
"Nezdá sa mi, že by sa ti to nejako extrémne páčilo."
"Na to aj tak nikto nehľadí."
"Na to, čo ty chceš?"
Deb pokrčila plecami.
"Tak povedz mne, čo vlastne chceš."
Vzdychla. "Keby som to aspoň ja sama vedela, bola by som šťastná, Ron."
"Poď si sem ku mne sadnúť, Deb. No tak, nepohryziem ťa."
Urobila, o čo ju požiadal.
"Prečo s ním ešte stále chodíš? Myslíš, že nik si nevšimol, že už dávno doňho nie si zaľúbená?"
Prekvapenie sa mihlo v jej zelených očiach.
"Hlavne, že on si to stále myslí. A cíti to," dodala pre istotu, aby sa neprezradila. "Neviem, prečo to ty vôbec riešiš."
"Lebo vidím, že nie si šťastná. Nie s ním, Deb."
"A nie ste vy dvaja náhodou kamaráti?"
"Možno kedysi, na chvíľu. No očividne ho nezaujíma nik iný ako ty. A ja vidím, že teba to spútava a zväzuje stále viac a nechcem sa na to pozerať..."
"Nik ťa k tomu nenúti."
"Ale áno. Moje srdce a... naše... naše priateľstvo."
"My dvaja už dávno nie sme priateľmi, Ronald."
Zarazil ho chlad, s akým to vyslovila.
"Nie? A čo sme?"
"Ľudia, pre ktorých nie je bezpečné stretávať sa."
"Prečo?"
"Aspoň pre mňa."
"Prečo?" zopakoval, lebo nech už sa akokoľvek snažil, nechápal jej slová.
"Pretože... lebo. Proste je to tak. Ani teraz by som tu nemala byť." Automaticky sa posunula na posteli ďalej od neho.
"Nechápem, o čom hovoríš, Deb."
"To je jedno. Musím už ísť... Tom chcel so mnou stráviť prestávku. Zvládneš ísť na ďalšiu hodinu sám?"
"Hej, jasné. Vďaka, že si mi pomohla dostať sa sem."
"Niet za čo. Uvidíme sa na hodine!" a takmer vybehla z ošetrovne.
Ponáhľala sa na obed do Veľkej siene. Len čo si sadla, objavil sa za ňou Tom.
"Ahoj," sladko sa usmial. "Nejdeme sa prejsť?"
"Jasné," Deb okamžite vstala, jedla sa ani nedotkla, a vycupitala za Tomom von z hradu.
Keď zastali pri breze, Tom vytiahol prútik, namieril ho na ňu a zvolal: "Finite Incantatem!"
Deb zrazu akoby sa prebudila zo sna. S nenávisťou pozrela na Toma a v očiach sa jej zaleskli slzy.
"Čo mi to stále robíš, ty netvor?"
"Psst, zlatko," Tom jej priložil prst na pery, "vychutnaj si aspoň niekoľko minút v realite, kým na teba znovu uvrhnem imperius..."
"Prestaň s tým!" Deb s ťažkosťami potlačila vzlyk. "Prečo to robíš?"
"Pretože s praxou rastie moja moc, a ja budem čoskoro mocnejší než môj pán! A potom ty budeš navždy moja..."
Deb potiahla nosom. "Aký tvoj pán? O čom to hovoríš?"
"Netráp sa, nezaťažuj svoju peknú hlavičku." Tom ju pohladil po vlasoch a Deb sa pri tom dotyku striasla. "Imperio!"
Vzápätí už sa Deborah na Toma usmievala a počúvala jeho príkazy. "Budeš sa tváriť, že si so mnou šťastná a že ti nič nechýba. A nikomu nepovieš, čo ja robím a čo cítiš k Ronovi. Nikomu už neprezradíš, že si humusáčka..."
Spolu sa vrátili do Veľkej siene - usmiati, ruka v ruke. A nikto nič netušil, dokonca ani Ness. A Deb, hoci vovnútri kričala a plakala a volala o pomoc, navonok sa smiala a pôsobila úplne spokojne a vyrovnane.
Komentáre
v tom prípade sa fakt máš na čo tešiť:D (irónia)
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:30:35
|
fuuuu som si nemyslela, že Tom je až taký...no oné..taký bezcitný....:-(
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:28:54
|
|
|
