PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň14. kapitola - Dýka a zúfalstvoKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 31. 01. 2010 14:56:44
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 150
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
"Tommy!" zvolala pani Bonwicková a objala svojho čiernovlasého syna, keď ho zbadala vo dverách domu.
"Matka," chladne ju odstrčil Tom, "potrebujem iba použiť hop-šup práškovú sieť."
"Len preto si sa premiestnil do Chatsworthu, domov? Len preto?"
"Áno." Tom prešiel do obývačky, vzal do rúk trochu prášku, vstúpil do kozuba a bez rozlúčky zreteľne vyslovil: "Borgin a Burkes, Zašitá ulička!"
Vzápätí sa ocitol vo veľkom temnom čarodejníckom obchode plnom predmetov čiernej mágie.
"Pán Bonwick, už vás očakávam! Ste presný ako vždy," pozdravil ho úlisne malý zhrbený chlap, čo stál za pultom.
"Zariadili ste, aby ma tu nik nevidel, Borgin?" Tom sa obzeral.
"Samozrejme, dnes mám otvorené len pre vás; pre ľudí kráčajúcich po ulici je zavreté."
"Výborne." Tom podišiel k pultu a podal predavačovi ruku.
"Tak, čím vám môžem dnes poslúžiť?"
"Dnes nechcem nič odtiaľ," Tom ukázal na sklenú vitrínu, v ktorej sa najviac vynímala Ruka večnej žiary na vankúši, "ani odtiaľ," jeho ruka smerovala k hrôzostrašným maskám na stene, "ale odtiaľ."
Borgin naňho prekvapene pozrel. "Želáte si kúpiť niečo z mojich čarovných vražedných nástrojov?" A zamieril k truhlici, čo stála v rohu.
"Presne tak, pán Borgin," nasledoval ho Tom. "Potrebujem nejakú elegantnú zbraň. Poznáte môj vkus."
"Samozrejme, mladý pane. Váš vkus je dokonalý a preto myslím," Borgin odomykal truhlicu veľkým zhrdzaveným kľúčom, "že nebude ťažké vybrať vám to najlepšie."
V truhlici sa zaleskli sečné zbrane - od malých dýk cez mäsiarske nože až po zahnuté turecké šable. Tom sa naklonil k dýkam.
"Sú naozaj prekrásne," vravel, jemne prechádzajúc prstami po pevných rukovätiach. "Táto sa mi páči najviac."
"Je zo všetkých najlepšia," povedal uznanlivo Borgin, vzal dýku do ruky a podal ju Tomovi.
Na rukoväti sa blyšťali tri zelené kamene - smaragdy, a okolo nich sa vinul kovový had s vyplazeným jazykom. Tom si jemne prešiel ostrím po brušku ukazováku. Okamžite sa na ňom zjavila horúca tmavočervená tekutina.
"Perfektné... dokonalé. Vezmem ju."
"Áno, iste, pane. Nech sa vám páči."
"Koľko za ňu chcete?"
"Bežne by som pýtal päťdesiat galeónov, ale že ste to vy... štyridsaťpäť."
Tom sa naňho škaredo pozrel. "Tu máte šesťdesiat, a nabudúce ma láskavo neurážajte takými smiešnymi zľavami, lebo táto dýka skončí vo vašom bruchu a vy uvidíte na zemi pred sebou svoje črevá!"
"Odpusťte mi, pane, nemyslel som to zle," Borgin sklonil hlavu.
"Nabudúce radšej nemyslite vôbec! Dajte mi hop-šup prášok!"
Posledný raz pozrel na obchod a pohltili ho žiarivé zelené plamene.
Borgin si sám pre seba zamrmlal: "Odporný drzý fagan! Však ty uvidíš, Temný pán ťa naučí rešpektu!"
Tom sa znova ocitol v obývačke svojho domu.
"Kde si bol, Tommy?" zaujímala sa matka a keď zbadala v Tomovej ruke dýku vykladanú zelenými drahokamami, hneď pochopila. "V Zašitej uličke?"
"Nič ťa do toho nie je, ale áno."
"Som predsa tvoja matka! Ako to so mnou hovoríš?"
"Tak, ako chcem. Som predsa dospelý."
"Áno, ale pred NÍM sa trasieš rovnako ako my všetci!"
"Vážne? Keby to tak bolo, nedržal by som teraz túto dýku!"
"Čo tým chceš povedať?"
"Nič. Nestaraj sa do mňa. Nemôžem sa tu zdržiavať, mám ešte jedno stretnutie."
"S tou štetkou?" zatiahla pohoršene pani Bonwicková.
"Nesmieš ju tak nazývať," precedil Tom a vyšiel z domu von. Nenápadne sa premiestnil pred úplne iný dom - menší, ale rovnako temný ako ten, v ktorom žili Bonwickovci.
Zabúchal strieborným klopadlom a čakal. Onedlho sa dvere otvorili a v nich stála v čiernom korzete a obtiahnutých kožených nohaviciach Bellatrix Lestrangeová. Bez slova ho pustila dnu a odviedla do svojej izby.
"Sme tu sami?" chcel sa uistiť.
"Úplne," povedala provokačne a vyzývavo naňho hľadela. "Dlho si za mnou nebol."
"Hádam som ti len nechýbal!" zasmial sa.
Bellatrix podišla k nemu a rozpustila si dlhé tmavé kučery.
"No, keď inak nedáš..." vravel Tom naoko neochotne, a začal jej pomaly rozväzovať čierny korzet.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Keď sa vrátil Tom do Rokfortu, slnko práve zapadalo. Vo vstupnej hale sa mu v ústrety rozbehla Deborah.
"Tom, už som sa ťa nemohla dočkať!" a hodila sa mu okolo krku.
Tom ju odviedol k najbližšiemu gauču, kde ju usadil. "Už ma to s tebou nebaví, Deborah." Poobzeral sa, či nik nie je nablízku, a namieril na ňu prútik: "Finite Incantatem!"
Deb okamžite zmizol úsmev z tváre a pokúšala sa od neho ujsť. Tom ju však chytil za ruku tak silno, až začula pukanie vlastných kostí. Zastonala od bolesti a sadla si.
"O čo ti ide?" spýtala sa nenávistne.
"Rád mám nadvládu nad ľuďmi, moja drahá. A ty mi dobre slúžiš..."
"Slúžim? Čo ma nútiš robiť, ty hnusný všivavý...?"
"Tíško, tíško," umlčal ju, "upokoj sa. Všetko je to len z lásky, miláčik. Z čistej lásky... Lebo ty ma miluješ, však?"
"Nikdy," vyriekla pomalým, vzdorovitým hlasom.
"Ale áno! Poď za mnou," prinútil ju postaviť sa a násilne odviedol do svojej izby. Zamkol. "Nik ťa nemohol vidieť ani počuť, neboj sa. Použil som Muffliato a Conjunctivitus."
Deb zovrela pery, no bola ticho. Chcela čo najdlhšie zostať pri plnom vedomí a snažila sa nahmatať prútik.
"Nechala si si ho v izbe, ako som ti prikázal," spokojne sa usmial Tom. "No, poď ku mne, zlatko!"
Neochotne si sadla k nemu na posteľ. Schmatol ju za vlasy, až zaskučala, a ľahol si na ňu. "Kde sme to skončili? Á, áno... Hovorili sme o tom, ako veľmi ma miluješ."
"Nemilujem ťa! Nikdy ani nebudem..." Nemohla pokračovať, pretože ju začal bozkávať a nasilu jej vtisol svoj jazyk do úst. Premohla nechuť, ktorú pocítila, a uhryzla ho. Okamžite sa od nej odtrhol a udrel ju po tvári.
"Ty suka! Toto už nerob! Locomotor Mortis!" skríkol, mieriac jej prútikom na nohy. Ihneď sa prestala mykať, pretože kúzlo jej v tom zabránilo. Vydesilo ju, aký je Tom mocný.
Obkročmo si na ňu sadol a cítila ho bližšie, než jej bolo príjemné. Po brade jej stekal pramienok krvi, no neodvážila sa utrieť ho.
"A teraz ma pozorne počúvaj... Buď na teba uvalím znovu imperius a urobím si s tebou, čo chcem... a stavím sa, že by sa ti to páčilo," zvrhlo si oblizol pery, "alebo si vezmeš niečo odo mňa a urobíš s tým, čo ti prikážem. Výber je na tebe."
"Už žiadny imperius!" zvolala. Keď nebude pod vplyvom kúzla, ľahšie sa mu ubráni. "Čo chceš, aby som spravila?"
"V noci sa vkradneš do Ronovej spálne a týmto," ukázal na dýku, "mu pekne-krásne podrežeš hrdlo." Zacítil, ako sa zachvela, a spokojne sa usmial. "Rozumieš?"
"Prečo chceš jeho smrť?"
"Pretože mi kradne moje miesto pri Temnom pánovi! Zaberá to, čo je moje... Aj teba by mi vzal, keby čosi tušil. A za to si zaslúži smrť. Buď to urobíš dobrovoľne, alebo ako moja bezduchá bábka. Ak to však urobíš dobrovoľne, môžeš odtiaľto hneď odísť. Inak tu ešte chvíľu pri mne v tejto posteli ostaneš... Tak čo?"
"Neviem, kto je ten tvoj Temný pán, ale Ron s ním určite nemá nič spoločné!"
"Keby si vedela, ako veľmi sa mýliš! Možno by si na Rona ani nepomyslela... Slúži mu už pekných pár mesiacov, milá moja! Špehuje vás a hlási mu všetko, čo sa deje vo vašej klubovni!"
"Tomu neverím! Prečo by to robil? Prečo by vôbec niekoho zaujímalo, čo sa odohráva medzi Chrabromilčanmi?"
"Nie medzi všetkými... takí ako ty ho nezaujímajú."
"Takí ako ja? Čo tým myslíš?"
"Hnusní humusáci!" neovládol sa Tom.
"Takže to som pre teba? Humusáčka?" opýtala sa vyčítavo.
"Keby si bola, už dávno by som sa ťa zbavil!"
"Zabil by si ma?" zaprela sa rukami a nadvihla k nemu hlavu.
"Možno..."
"Je to vôbec možné, že som sa v tebe tak mýlila? Od začiatku si mi klamal! Ale prečo vlastne?"
"Lebo som ťa chcel... a potreboval."
"Potreboval na čo?"
"Nebudem ti tu všetko vysvetľovať! A nebudem sa s tebou viac baviť. Bude to jednoduchšie, ak použijem kúzlo..."
"Nie! Prosím..." Deborin hlas sa zrazu zlomil. Bála sa, čo všetko by ju Tom donútil napáchať pod vplyvom imperiusu. "Už žiadne kúzla, prosím."
"A urobíš, čo od teba chcem?"
"Áno," vydýchla zúfalo. Pôjde hneď za McGonagallovou a všetko jej povie.
"Prinútil by som ťa zložiť Neporušiteľnú prísahu, ale nenašiel by som dôveryhodného spútavača. Musíš však vedieť, že ak Ron do týždňa nebude mŕtvy, odnesieš si to namiesto neho ty, a potom ho zabijem sám..."
"Prečo to neurobíš rovno? Prečo potrebuješ na to mňa? Stačí ti zistiť odo mňa heslo..."
"To by bolo príliš jednoduché. Mňa baví pozerať sa na tvoje herecké umenie..."
"Alebo nemáš odvahu zbaviť sa ho sám!"
"Ja že nemám odvahu?!" vypol sa nad ňou ako obrovitánsky kolos. "Mohol by som sa ho zbaviť myšlienkou!"
"Taký mocný nie si..."
"Ale budem... Môj pán ma takým učiní!"
"Si šialený, Tom!"
"Ale som silnejší ako ty, a s radosťou na teba použijem legilimenciu! Nepredpokladám, že by ti niekto dával tajné hodiny oklumencie."
"Čoho?" divila sa Deb.
"Vidíš! Ani nevieš, čo to je. Preto nebude ťažké dostať sa do tvojej mysle. Alebo by som jednoducho mohol použiť veritaserum. Takže nech ti ani na um nezíde nejako ma oklamať!"
"Zlezieš už konečne zo mňa?"
Vstal a ustúpil od postele. Na moment sa zamyslel a kúzlo na Deborine nohy ihneď prestalo pôsobiť. Deb to využila a schytila do rúk dýku, čo Tom pustil na posteľ, a ohrozovala ho ňou.
"Ach, Deb, zbytočne si to pokazila," povedal naoko sklamane. "Ale ty mi nedávaš na výber. No aspoň budem mať istotu, že môj príkaz je splnený..."
Deb sa bez slova naňho vrhla, no potom sa jej pred očami mihol záblesk Neodpustiteľnej kliatby a ona opäť nedokázala ovplyvniť, čo robí a čo hovorí.
Komentáre
:)
všetko sa postupne dozvieš;)
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:42:53
|
nieeee...dúfajme, že Ron je nejaký super silný alebo sa z tohto nejako vyvlečie...dúfam, že mu Deb neublíži..
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:36:30
|
|
|
