PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň15. kapitola - Každý večer metlobal...Krátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 31. 01. 2010 22:12:17
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 108
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Pršalo, no na metlobalovom štadióne bol aj tak rozruch. Chrabromilskí hráči neprestávali trénovať ani v tom najhoršom počasí.
Keď už boli celí premočení v šatni, John im uznanlivo povedal: "Ďakujem vám všetkým, že tímu obetujete tak veľa. Veľmi si to vážim. Tento rok opäť zvíťazíme a doprajeme McGonagallke v jej pracovni pohár víťazov, jasné?"
"Jasné!" zvolali všetci, no oveľa menej nadšene ako John.
"Počuj, Johnny," ozval sa provokačne stíhač James Potter, "ty by si mal trénovať dvakrát toľko, čo my! Vyšiel si z cviku, odkedy máš v tíme frajerku. Ale nič v zlom, Ness."
Ness cítila, že sa červená ako paradajka, keď na ňu padli zraky všetkých okrem Johna.
"Žiadnu frajerku tu nemám, jasné? A nezapáraj, dnes som nepustil takmer ani jeden gól. Zato tebe akosi dlho trvalo, kým sa ti uráčilo nájsť ohnivú strelu!" John hovoril útočne, no uškŕňal sa.
Ness sa pre istotu tvárila, že si to nevšimla. Keď na ňu žmurkol, venovala mu krátky úsmev. Zrazu sa všetci hráči zdvihli a odišli, a Ness ostala s Johnom sama.
"Niekedy by som Pottera za tie jeho priblblé reči najradšej vyfackal!" podotkol John s úsmevom.
"Ale, veď to nič nebolo... Aj tak ho nikto neberie vážne a všetci vedia, že ty a ja sme kamoši."
"Hej?"
"No a nie?" nevinne naňho uprela zrak.
"Hmm, čo ja viem..." Jemne ju objal a pritúlil k sebe. "Ak toto bežne robia priatelia..."
"Nerobia, a práve preto by sme ani my nemali!" Ness akoby sa zrazu spamätala a ustúpila od neho. "Čo ak nás niekto uvidí?"
"Nech nás vidia..."
"Ty si to predsa chcel držať v tajnosti."
"Kvôli tým hlúpym rečiam a narážkam. No tým sme vystavení v tíme aj tak, takže nie je dôvod naďalej mlčať o našom vzťahu."
"No dobre, okey... Ja som to aj tak nemala pred kým tajiť."
"A čo Deb?"
"Tej som to povedala. Prepáč, ale s niekým som musela zdieľať svoju radosť!" dodala Ness na svoju obhajobu.
"A čo takto so mnou?"
"To by bolo trochu zvláštne, nemyslíš? Navyše, každé dievča potrebuje mať kamošku, ktorej môže povedať všetko. A tou je pre mňa Deb."
"Aj ty pre ňu?"
"Aj ja pre ňu," potvrdila Ness. "Počuj, mala by som sa už vrátiť do zámku, je mi zima, a..."
"Môžem ťa zohriať..." navrhol s úsmevom a roztiahol ruky akoby čakal, že Ness mu padne do náručia.
"...učiť sa!" dodala Ness so smiechom. "Radšej pôjdem. Sama."
"Hanbíš sa za mňa?"
"Jasné!" provokačne naňho pozrela a opustila šatňu.
John za ňou chvíľu hľadel a potom sa vybral na večeru do Veľkej siene. Sadol si k dlhému fakultnému stolu vedľa Rona a pustil sa do čokoládového pudingu poliateho karamelom a ozdobeného jahôdkami.
"Kde máš Ness?" opýtal sa Ron s úškrnom, čo už Johna smrteľne otrávilo:
"A ty kde máš Deb?" odsekol, no hneď to oľutoval. "Sorry, kámo, nemyslel som to tak..."
"To je v pohode, ja už ju aj tak neriešim," povedal Ron ľahostajne, no sklonil hlavu.
"Ako to?" čudoval sa John, ktorý veľmi dobre vedel, ako dlho trápila Rona láska k Debore.
"Po takom dlhom čase? Už je absolútne isté, že s Tomom nechodí len preto, aby som žiarlil. Je s ním už vyše troch mesiacov, musí ho mať naozaj rada."
"A tebe sa nezdá v poslednom čase akási čudná?"
"Už ju veľmi nesledujem," odvetil vyhýbavo Ron, ale vo vnútri bol rád, že si aj niekto ďalší všimol zmenu v Deborinom správaní.
"Nevšimol si si, že poslúcha Toma ako verný pes, na každé slovo? Nič proti tomu, chápeš, no predtým sa mi Deb zdala viac... svoja. Ona je predsa ten rebelantský typ, či nie? Ja ti neviem..."
"Všimol som si to," priznal Ron napokon. "Ale ona so mnou vôbec nehovorí. Vždy, keď sa jej snažím prihovoriť, objaví sa pri nás Tom a ona za ním odcupitá, presne ako si povedal, ako verný pes."
"Neznepokojuje ťa to trochu?"
"Veľmi, ale čo s tým? Je to, akoby bola začarovaná..."
Obaja sa pri tejto predstave pousmiali, no hneď na seba zamyslene pozreli.
"Hádam si len nemyslíš, že..."
"Bol by toho vôbec schopný?"
"Určite, vždy som mal z neho zlý pocit!"
"John, ale veď... Prečo by na ňu používal," Ron sa nahol ku kamarátovi bližšie a stíšil hlas, "Neodpustiteľnú kliatbu?"
"Neviem, ale..."
"Nemal by na to odvahu! Rovno pod nosom Dumbledorovi?! To by sa neopovážil..."
"Ani mne sa nezdá taký hlúpy."
"A už vôbec nie taký mocný, aby na to Dumbledore neprišiel."
"Hej, to je asi pravda," uznal John.
Ron sa silene usmial. "Čo nám to vôbec napadlo?"
"Zrejme totálna hlúposť!"
Zasmiali sa a ďalej sa mlčky venovali večeri.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Ness si zatiaľ v spálni vymenila zablatené mokré oblečenie za suché džínsy a jednoduché fialové tričko.
Deb sedela na posteli a čítala si.
"Nejdeš na večeru, Deb?"
Len pokrútila hlavou a pohodlnejšie sa uhniezdila v perinách.
"Nemám ti aspoň čosi doniesť z Veľkej siene?"
"Nie, ďakujem. Nie som hladná," odvetila Deb milo, pod dekou pevne stískajúc dýku, ktorú jej dal Tom.
"Dobre... Tak pekný večer! Mimochodom, rozhodli sme sa s Johnom, že spolu budeme chodiť verejne!"
"To ma teší. Pozdrav ho odo mňa, prosím."
"Aj Rona?" naznačila Ness.
"Jasné, môžeš aj jeho." Jej vnútro kričalo: Dostaň ho z hradu, čo najďalej odo mňa!, no ústa sa jej usmievali.
Ness vošla do plnej Veľkej siene a usadila sa oproti Johnovi a Ronovi.
"A Deb je kde?" nedalo Ronovi nespýtať sa.
"Ostala hore. Ale oboch vás pozdravuje."
"Hore? Akože v klubovni?" zaujímal sa Ron.
"Nie, v našej izbe. Tam sa ty nedostaneš."
"Ani by som nechcel..."
"Okey," Ness sa uškrnula na Johna.
Zvyšok večera prebehol hladko.
Ness sa v posteli učila a Deb s napätím čakala, kým všetci zaspia a ona sa bude môcť vkradnúť do Ronovej izby. No potom si povedala, že Tom jej na to dal týždeň a ona si aj tak musí premyslieť, ako prelomiť bariéru, ktorá ju ako dievča nepustí do chlapčenských spální. V ten večer si teda ľahla a pokojne spala...
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Prešli tri dni a nastal piatok. Tom sa rozhodol nestrácať čas a prikázal Debore zabiť Rona v tú noc. Urobil však jednu chybu - prikázal jej to, keď nebola pod vplyvom imperiusu, a potom jej už nepovedal nič.
Deb o tom, samozrejme, mlčala. Nemala teda žiaden príkaz, preto sa mohla správať úplne normálne.
Neskoro v noci sa vybrala do klubovne. Bola veľmi šťastná, keď tam uvidela Rona, no neodvážila sa ísť za ním, lebo pri ňom sedeli John a Ness. Deborah teda len počúvala, ako ho utešujú.
"Som si istá," vravela Ness pevným hlasom, "že sa jedného dňa spamätá a ukončí to s ním."
Ron len mlčky pritakával a hľadel do ohňa.
"Vieš, Nessie," ozval sa John, "my sme sa raz zhovárali s Ronom a uvažovali..."
"Nehovor jej to, John! Prepáč, Ness, ale bola to len taká blbosť. Hlúpy dohad, nič viac." Ron sa to snažil zahovoriť, no John si nedal povedať:
"Napadlo nám, či Tom... no, či... či náhodou nepoužíva na Deb imperius..."
Ron sa zasmial. "Počul si, ako smiešne to vyznelo?"
"Chalani, priznám sa vám: Nech už to znie akokoľvek absurdne, aj mne to zišlo na um."
Deb pocítila nutkanie rozbehnúť sa za nimi, no niečo akoby ju zadržalo. To bude asi to kúzlo... No Tom mi nič neprikázal, môžem ísť k nim a všetko im povedať... Kráčalo sa jej ťažko, akoby bola v pomaly tuhnúcom betóne ponorená až po kolená, no predsa to zvládla.
Všetci traja jej priatelia prekvapene stíchli, keď ju zbadali.
"Deb, ty ešte nespíš?" prvá prehovorila Ness.
Debore sa zelené oči zaplavili slzami. "Pomôžte mi, prosím..." šepla slabučkým hlasom a pomaly sa zviezla na zem.
Ron sa nad ňu sklonil a snažil sa ju prebrať z bezvedomia. Po chvíli si Ness všimla, že Debore zmodrali pery.
"Ona nedýcha, Ron!"
Ronald okamžite vytiahol prútik a zvolal: "Anapneo!"
Deb otvorila ústa a chrapľavo sa nadýchla. Otvorila oči a uvidela znepokojenú Ronovu tvár.
"Čo ti je? Čo je?"
"Tom..." Viac zo seba nedostala. Niečo jej hrozným spôsobom stláčalo hruď.
"Chce vidieť Toma," povedal sklamane Ron a vzdialil sa od nej.
"Nie!" Ronov tón dodal Debore silu hovoriť. "Len to nie! Už nikdy ho nechcem vidieť... Ukon... ukon... ukon..." Chcela povedať Ukončite kúzlo, no nedalo sa jej. "Dajte mi papier."
Podali jej pergamen a ona naň rýchlo načmárala svoju zúfalú prosbu.
"Ron, prosím," žalostne naňho hľadela.
Vyzeral síce nedôverčivo, no namieril na ňu prútik a povedal: "Finite Incantatem!"
Deb sa zhlboka nadýchla a posadila.
"Čo to má znamenať, Deb?" pýtala sa zamračená Ness.
Deb si všetkých premerala a potom odhodlane začala rozprávať.
Komentáre
no ako pekne sa John správal k Ness..také sladké to bolo...ja ako staro-mladá romantička to ocením v každom príbehu :D
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:57:06
|
čo budeš musieť rozdýchať?:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:48:57
|
vauu...tak toto niee...fuuu...ešte to budem musieť rozdýchať...Ron by sa mal už konečne dozvedieť o Voldyho pravej tvári..
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:43:06
|
|
|
