PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň16. kapitola - Neodpustiteľná kliatbaKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 01. 02. 2010 10:35:16
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 119
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
"Stalo sa to asi mesiac dozadu. Viete, že už dlhšie vo mne rástlo akési podozrenie. Teda, aspoň Ness o tom vie. Mala som z Toma akýsi podvedomý strach." Deb váhavo pozrela ma Agness, ktorá povzbudivo prikývla. Deborah vedela, že musí povedať všetko. "Nepáčilo sa mi, že sa priatelí s tebou, Ron. Nikomu som to nevravela, no za všetkým som videla nejaký Tomov úskok. Dlho som to nechávala tak, no stále som bola v strehu. Raz sa mi stalo s Tomom niečo zvláštne. Tiekla mi krv a on ju... olízal. Bolo to fakt strašne čudné, vydesilo ma to." Chalani predsa nemusia vedieť, že bola v Tomovej izbe a že ju pri bozkávaní kusol do pery. Pokračovala: "No povedala som si, že to nebudem riešiť. Radšej. Pred ním som sa tvárila, že je všetko v pohode. Ronovi som sa začala vyhýbať, ako ste si asi všimli," sklonila hlavu, "a snažila som sa nájsť nejaký dôkaz... ani neviem, čoho. Že Tom je naozaj zlý alebo čo... Ron, prepáč mi, prosím, ako som sa k tebe správala. No bála som sa Toma a toho, že by... že by ti mohol ublížiť, keby zistil, že mi na tebe záleží." Deb sa mierne začervenala, no bez nadychovania pokračovala, aby im nedala možnosť prerušiť ju: "Všimla som si Tomove majetnícke sklony. Spočiatku sa mi páčilo, že mi venuje toľko pozornosti, no postupne ma to začalo otravovať. Stále mi vravel: "Si len moja, však?" A opakoval: "Však?", až kým som nepovedala, že áno. Začalo mi to byť naozaj nepríjemné a postupne som si uvedomovala, že... Uvedomovala som si, že Toma nemám rada už tak, ako predtým. Dozrelo vo mne rozhodnutie a v jedno popoludnie, asi pred mesiacom, som sa s ním chcela vážne porozprávať a zrejme aj ukončiť náš vzťah. Kráčali sme popri Zakázanom lese a ja som sa snažila dostať svoju ruku z jeho zovretia. No on akoby to nevidel ani necítil.
"Tom," začala som, "vieš..."
No on mi nedal dohovoriť. "Nič mi nevrav... Chcem si len mlčky vychutnávať tieto chvíle s tebou."
Povedala som si: Okey, sme spolu naposledy... Nejako to vydržím. No potom som ho znovu oslovila.
"Chceš mi niečo povedať?" spýtal sa.
"Áno. Vieš, mám pocit, že je načase urobiť jeden rázny krok."
Hoci ja som hovorila o rozchode, on si očividne myslel, že sa s ním chcem vyspať," Deb mimovoľne pozrela na Rona, no ten upieral oči do kozuba, "a tak mi povedal, že si myslí to isté.
"Tom, nechápeš ma..."
"Ale áno, Debbie, chápem, a veľmi dobre. A súhlasím. Veľmi po tebe túžim."
Zľakla som sa," Deb sa nadýchla a Ron sa trochu trhol pri jej slovách, no mlčal a ani na ňu nepozrel. "Nevedela som, ako mu to vysvetliť. Rozprával mi, ako sa na náš prvý raz teší a bla-bla-bla. Samé nepodstatné kecy, tými vás zaťažovať nebudem. No o tomto rozhovore vám preto hovorím tak podrobne, že je to za posledné štyri týždne jedna z mála poriadnych spomienok, ktoré mám. Keď teda Tom konečne stíchol, povedala som čo najodvážnejšie:
"Tom, ale ja s tebou nebudem spať. Ani som to nemala v pláne."
Zháčil sa a prekvapene na mňa pozrel: "Čo si teda myslela tým veľkým krokom?"
"Tommy, mrzí ma to, ale je čas, aby sme to ukončili."
"Čo? Čo tým chceš povedať? Rozchádzaš sa so mnou?"
"Je mi to ľúto, ale áno."
"Tak to teda nie!" skríkol zúrivo a zrazu ma pomedzi konáre vtlačil do lesa. "To sa hlboko mýliš, zlatá moja!"
Mala som strach z jeho hrozivého hlasu, no vravela som mu čo najpokojnejšie: "Tom, veď mi nechceš ublížiť. Však? Pochop ma... Dávaš mi primálo slobody..."
"Primálo ČOHO? Ale akej slobody, Deborah?! Akú slobodu by si už len chcela? Ty si moja! Navždy a naveky len MOJA!"
"Nie som tvoj majetok!" zvolala som pobúrene, no ruky sa mi strašne triasli. "Prestaň sa tak konečne ku mne správať!"
"Budem sa k tebe správať tak, ako ja chcem!" povedal a udrel ma." Deb si všimla, že Ron pevne v dlaniach zviera poťah. "Kričal, že patrím len jemu a navždy budem, lebo on si ma vybral. Snažila som sa naňho použiť Confundo, aby som ho zmiatla, no vyrazil mi prútik z ruky. Zrazu som len začula zvolanie Petrificus Totalus! a padla som stuhnutá na zem. Počula i videla som, čo sa okolo mňa deje, no nemohla som pohnúť ani perami, aby som zrušila jeho kúzlo. Pomocou Mobilicorpus ma preniesol hlbšie do lesa, kde na mňa použil imperius."
Ness zhíkla, John ohľaduplne mlčal a držal Ness pevne za ruku, a Ron na Deb po prvý raz pozrel.
"Čo sa potom stalo?" Odkašľal si, lebo hlas mal zachrípnutý.
"Nepamätám si presne, čo ma nútil robiť. Raz za čas som sa však prebrala, keď ma odčaroval, a vtedy som sa ho zúfalo pýtala, čo chce docieliť tým, že ma drží pod vplyvom Neodpustiteľnej kliatby. Prezradil mi to minulú nedeľu..." Deb sa dramaticky odmlčala. "Môžem?" spýtavo pozrela na Ness, ukazujúc na pohár s tekvicovým džúsom na stole.
"Jasné, napi sa."
Keď Deb odložila prázdny pohár späť na stôl, znova sa pustila do rozprávania. Presne a detailne. Celý rozhovor s Tomom; každé slovo, na ktoré si spomínala. Keď vravela, ako Tom hovoril o Ronovi: "Aj teba by mi vzal, keby čosi tušil..." Ron na ňu spýtavo pozrel:
"Keby som tušil čo?"
Deb sklopila oči. "Neviem," zaklamala.
Ďalej hovorila o tom, ako jej Tom vyrozprával Ronovo tajomstvo a na konci sa mu odvážila pozrieť do očí: "Je to pravda, Ron? Však si to vymyslel?"
Napriek tomu, že izbu osvetľovala len žiara zhasínajúceho plameňa, všetci si všimli, ako Ron zbledol.
"Žiaľ, Tom neklamal."
Ness sa prekvapene upriamila na Rona.
"Čože? Ty si robil špióna Tomovmu pánovi? Ja nič nechápem."
"Veru ani ja," pridal sa John.
Tentoraz sa do rozprávania pustil Ron. Hovoril o svojom prvom a jedinom stretnutí s Voldemortom, záhadným mužom s nezabudnuteľnými červenými očami: ako mu sľúbil dvesto galeónov za nepodstatné informácie o vybraných chrabromilských študentoch a ako mu hovoril, aký bude prospešný spoločnosti. Popritom však párkrát nevedomky skontroloval Deborine ruky pohľadom – nezabudol na to, že Tom jej prikázal zabiť ho.
"Neboj sa ma, Ron," povedala Deb, keď si to všimla. "Už na mňa nepôsobí imperius." Pre istotu však dýku vytiahla a podala ju Ness. "Nikdy by som ti nemohla ublížiť, veď to vieš."
Ron stále váhal.
"Urobil som chybu, ja viem. Ale vy vedzte: nikdy by som nepristúpil na dohodu s Voldemortom, keby som čo len tušil, čo má za lubom. Teda, to nevieme ani teraz. Ale podľa toho, ako sa správa jeho služobník, môžeme usúdiť, že to nebude nič dobré."
"Ja mám podozrenie," pridala sa k jeho úvahe Deb, "že to má niečo spoločné s čistou krvou."
"Aj mne to zišlo na um, keď si povedala, že Tom ťa nazval... ako ťa nazval." Ron ani nedokázal povedať to slovo, ktoré považoval za smrteľnú a neodpustiteľnú urážku.
Konečne sa im na dlhšiu chvíľu stretli pohľady. Boli veľmi významné a povedali si v nich oveľa viac, než by si povedali slovami. Zrazu Deb vstala zo vzdialeného kresla a bez slova si sadla vedľa Rona, od ktorého sa odsunul John, chápajúc situáciu.
"Musíme teraz niečo vymyslieť," vyriekla zrazu Ness, keď si všimla, že Deb a Ron sa jemne dotýkajú končekmi prstov. "Čo spravíme, chápete. Tom sa predsa vyhrážal Deb dosť škaredým spôsobom."
"To je fakt," súhlasil Ron, no neprestal sa slabo dotýkať Deborinej dlane. "Ale ako sa mám tváriť, že som mŕtvy?"
Deb sa musela pousmiať, hoci posledné Ronove slová spôsobili nepríjemné chvenie v jej žalúdku.
"Mohli by sme predstierať pred ostatnými, že nevieme, kde si, a vravieť, že si zrejme ochorel," navrhla Ness.
"Zabúdaš na to, že mám troch spolubývajúcich."
"Na to som naozaj zabudla... Tak ale čo máme spraviť? Skryť ťa v nejakej veži, alebo čo?"
"To nie je vôbec zlý nápad!" zvolal John.
"Čo tým myslíš?" nechápala Ness.
"Myslím skryť ho..."
"A kde?" spýtal sa Ron.
"Ron, spomínaš si na Núdzovú miestnosť, ktorú sme raz spolu objavili?"
Ronova tvár sa rozžiarila. "No jasné! Náš problém je vyriešený..."
"O akej miestnosti to hovoríte?" pýtali sa zmätene Ness a Deborah.
John im to v skratke vysvetlil.
"Dá sa tam dostať nepozorovane?"
"Áno," prikývol John na Nessinu otázku. "Najlepšie bude, ak tam odvediem Rona už teraz."
"Dobre, a čo potom? Čo sa bude diať? Ron tam predsa nemôže byť navždy," namietla Deb.
"Deb má pravdu," uznal Ron. "Vy to musíte oznámiť Dumbledorovi. On už bude vedieť, čo ďalej."
"Určite ho zajtra vyhľadáme. Alebo aj dnes," pousmiala sa Ness, "ako sa tak pozerám na hodinky."
"Okey. Ron, mal by si ísť." John vstal a odkráčal k východu z internátu.
Ron sa zhlboka nadýchol a pozrel na Deb. S úsmevom ju pohladil po ruke. "Dávaj si na seba pozor."
"Aj ty..." šepla a neprestala naňho hľadieť, kým nevyšiel na chodbu.
Komentáre
heh
ani sama neviem, ako sa mi podarilo vymyslieť takú blbosť s tým Dumbledorom:D ten vždy vyrieši všetko, to je pravda..:D
Pridal(a): Georgiana, 22. 02. 2012 16:49:42
|
och...Dumbledore im určite pomôže...nenechal by to len tak...no som zvedavá, čo urobí..:D
Pridal(a): Arwen, 22. 02. 2012 16:48:43
|
|
|
