PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň17. kapitola - Protego!Krátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 01. 02. 2010 10:36:31
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 123
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
"Tak, a čo teraz?" spýtala sa Ness.
Deb bez váhania vstala, ponáhľala sa k priateľke a objala ju.
"Je to zvláštne, že si tu bola po celý čas so mnou, a vlastne si tu nebola..."
"Hej," Deb prikývla, "no pamätám si všetko, čo si mi vravela."
"To som rada! Nechcelo by sa mi všetko ti rozprávať po druhý raz."
Usmiali sa. No len chvíľu sa tešili jedna z druhej. Keď si uvedomili vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzajú, úsmevy im z tvárí zmizli.
"Musíme niečo vymyslieť, Ness."
"Treba ísť za Dumbledorom, to je jasné."
"No teraz nemôžeme... Je noc."
"No čo keby sme to skúsili?" navrhla Ness zamyslene.
"Myslíš si, že je možné o tomto čase ho nájsť v riaditeľni?" Deb plná pochybností nadvihla obočie.
"Ja neviem, ale za pokus nič nedáme."
"Čo ak nás niekto chytí?"
"Počkaj..." Ness si zrazu na niečo spomenula a zamierila k schodom.
"Kam ideš?"
"Zobudiť Lily Evansovú. Počkaj tu..."
Deb teda poslušne čakala.
Ness zatiaľ vstúpila do Lilinej spálne a jemne červenovlasé dievča zobudila. Lily sa pomrvila a ospato spýtala:
"Čo je? Už je ráno?"
"Lily, prosím, sústreď sa." Ness šepkala. "Potrebujem, aby si mi požičala Záškodnícku mapu. Nečuduj sa, že o nej viem; Remus Lupin je predsa môj bratranec. Ráno ti ju vrátim. Viem, že ti ju James včera požičal."
Lily mechanicky vstala a zo šuplíka vytiahla starý zažltnutý pergamen.
"Ďakujem," vzala si ho od nej Ness a usmernila Lily späť do postele. "Dobrú noc."
Lily len čosi zamrmlala a už spala.
Ness zbehla za Deborou a pri nej rozvinula nepopísaný pergamen.
"Na čo ti je teraz pergamen?" čudovala sa Deb. "Chceš snáď Dumbledorovi poslať list?"
"Na nič sa nepýtaj," požiadala Ness a prútikom sa dotkla pergamenu: "Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré."
Na pergamene sa zrazu začala objavovať mapa Rokfortu, akoby ju tam kreslilo neviditeľné brko čiernym atramentom. Vlajočky s menami jednotlivých študentov a profesorov sa poväčšine nehýbali.
"Tu je riaditeľňa," ukázala Ness na malú okrúhlu miestnosť, "a tu pri stole sedí Dumbledore."
"Je to možné, že ešte pracuje?"
"Ako vidíš... No, rýchlo poďme za ním!"
Až pred veľkou kamennou príšerou, čo zakrývala vchod do riaditeľovej pracovne, si dievčatá uvedomili, že nepoznajú heslo. Ako tam tak potme stáli a úporne sa snažili na niečo prísť, začuli akýsi šuchot.
"Niečo akoby k nám letelo..." šepla neveriacky Deb.
A naozaj - tesne pod stropom k nim prilietal prekrásny ohnivočervený vták.
"To je fénix!" obdivne naňho hľadela Ness.
"Odkiaľ sa tu nabral?"
"Niečo k nám hodil..."
Bol to zvitok. Ness sa poň zohla a svietiac prútikom prečítala jeho obsah.
Slečny, už Vás očakávam. Bol by som povďačný, keby ste na náš príjemný rozhovor priniesli zopár jazykoplazých karameliek. Mám ich totiž nesmierne rád.
"Čože? To je trochu od veci, nie?" divila sa Deb.
No Ness spoznala úhľadné šikmé písmo Albusa Dumbledora a aj pochopila význam jeho slov. Otočila sa na kamennú príšeru a povedala:
"Jazykoplazé karamelky!"
Príšera sa vysunula dopredu a odhalila točité schodište, po ktorom sa dievčatá dostali až pred dvere Dumbledorovej pracovne. Zaklopali.
"Ďalej!" ozvalo sa zvnútra a ony spolu vstúpili.
Dumbledore mal na sebe pyžamo - habit farby nočnej oblohy, zdobený výšivkami malých štvorlístkov, a privítal ich dlhým povzdychom.
"Už som dlhšie čakal, že sa tu objavíte, slečna Silvercrownová. Samozrejme, ako vždy, v sprievode slečny Lullaby," na krátky moment sa usmial.
"Pán profesor," začala Ness, keďže Deb sa akosi nemala k slovu, "ide o Toma Bon..."
"Bonwicka," dokončil za ňu Dumbledore. "Áno, ja viem."
"Viete? Ako to, že viete? Pán profesor?"
"Už dlhší čas ho sledujem kvôli jeho... stykom so svetom čiernej mágie, povedzme."
"Vy ho sledujete?"
"Samozrejme, slečna. Myslíte si, že by mohol použiť v areáli mojej školy Neodpustiteľnú kliatbu bez toho, aby som ja o tom vedel?"
"Vy ste o tom vedeli?" Ness skoro vypadli oči, taká bola šokovaná. "A dovolili ste mu to?"
"Nenazval by som to dovolením," zamračil sa Dumbledore. "Iba som chcel zistiť, čo má v pláne. Slečna Silvercrownová, dúfam, že mi odpustíte, že ste ma vďaka tomu mali 24 hodín denne v pätách."
Deb naňho nechápavo pozrela. 24 hodín denne?
"Nie doslova, samozrejme. Dôležité však je, že ste boli pod mojím dohľadom a ochranou."
"Pán riaditeľ, takže vy viete o všetkom, čo som pod vplyvom Tomovho kúzla robila?"
"Áno, a nebojte sa: Nebolo to nič zakázané. To by som nedovolil," žmurkol na Ness.
Obom sa zdalo, že Dumbledore sa na tom, že Deb približne mesiac takmer v kuse ovládal imperius, tak trochu zabáva. On, akoby to vytušil, začal sa tváriť vážne.
"Vidím, že je čas vysvetliť vám všetko. Teda, všetko, čo som ochotný vám prezradiť."
"Pán riaditeľ, vy teda viete, čo sa to tu deje?"
"Áno, slečna Lullaby, a o chvíľku sa to dozviete aj vy. Len ma, prosím, počúvajte pozorne a bez prerušovania. Otázky prídu až na koniec, súhlasíte?"
Obe prikývli.
Dumbledore si teda pokrčil ruky v lakťoch, vyložil ich na stôl a spojil končeky prstov.
"Kedysi, ešte keď som bol profesorom a nie riaditeľom, študoval na tejto škole v Slizoline istý Tom Riddle. Počas svojho štúdia mal veľmi dobrý prospech, no ja som ho odmalička považoval za... nazvime ho výnimočným. Tom nenávidel svojho otca, ktorý ho opustil. Keď totiž ako mukel zistil, že Tomova matka je čarodejnica, zľakol sa. Zrejme vďaka tomu sa v Tomovi vyvinula nenávisť k muklom a čarodejníkom s muklovským pôvodom alebo nie čistou krvou. Keď odišiel z Rokfortu, začal bojovať proti mne. Zatiaľ máme takú tichú vojnu... Viete, že ja obhajujem práva ľudí bez ohľadu na ich pôvod. A to sa Tomovi Riddlovi, ktorého jeho prívrženci volajú lord Voldemort, nepáči. Buduje si teda armádu z čistokrvných čarodejníkov. Má špiónov aj na škole, no o niektorých z nich viem – napríklad o pánovi Bonwickovi. Viem aj o tom, že k Voldemortovi nalanáril Ronalda Darkhorsa. Možno vás to prekvapuje, ale zapadá to do môjho plánu. Rozhodol som sa totiž vás štyroch - slečnu Silvercrownovú, slečnu Lullaby, pána Darkhorsa i pána Blueberryho - požiadať o spoluprácu. Viem o vás, že ste mocní čarodejníci s veľkým potenciálom. A ak budete bojovať na správnej strane, môžete veľmi pomôcť dobru zvíťaziť v boji proti zlu. Čo si o tom myslíte?"
Dievčatá naňho hľadeli prekvapene, no s obdivom. Pochopili, že to nie je len tak, že ide o naozaj vážnu vec.
"Pán profesor," ozvala sa nervózne Deb, "nám ide najviac o to, aby ste ochránili Rona."
"Samozrejme, chránim vás všetkých štyroch."
"Ale... Ron má teraz problém." Deb mu v rýchlosti vysvetlila, že Tom ho chce zabiť.
"Viem, slečna. Poznám zámery pána Bonwicka - veď presne o to mi išlo, keď som mu nezabránil v zaklínaní slečny Debory. Kde je teraz pán Darkhorse?"
"John ho odviedol do akejsi Núdzovej miestnosti..." odvetila Ness.
Dumbledore sa pousmial. "Myslel som, že ju ešte neobjavili. No ako vidieť, ani ja neviem o všetkom, však?" nebadane na ne žmurkol. "Ste možno aj múdrejší, ako som si myslel."
"Je tam Ron v bezpečí?" zaujímala sa Deb.
"Nemáte dôvod sa oňho báť. Dávam naňho pozor."
"Pán profesor, poradíte nám, čo máme robiť? Ako sa máme správať?" spýtala sa Ness.
"Isteže. Ak dovolíte, vyberieme sa za vašimi priateľmi, nech nemusím všetko vysvetľovať dvakrát."
V úplnej tme prešli až k Núdzovej miestnosti. Práve z nej vychádzal John.
"Pán riaditeľ," pozdravil ho prekvapeným hlasom.
"Dobrý večer, pán Blueberry," Dumbledore sa usmial, akoby sa stretli na príjemnej prechádzke po slnkom zaliatom parku. "Mohli by ste, prosím, otvoriť Núdzovú miestnosť a dostať nás k pánovi Darkhorsovi?"
John spýtavo pozrel na Ness a tá prikývla.
O chvíľu už všetci spolu sedeli v malej štvorcovej miestnosti v zelených kreslách. Na zemi pod ich nohami bola biela kožušina. Miestnosť presne podľa Ronovho čudného vkusu.
Dumbledore vysvetlil chlapcom to isté, čo pred chvíľou dievčatám.
"Vy ste všetko o mne vedeli?" opýtal sa zahanbene Ron.
"Netrápte sa, pán Darkhorse. Voldemort už prehovoril starších aj múdrejších mágov od vás. Nemusíte sa hanbiť. Napokon, nerobili ste nič zakázané. Až na porušenie školského poriadku, keď ste sa vybrali na výlet mimo školského areálu... Ale to vám radšej odpustím."
"Ďakujem," Ron sklonil hlavu.
"Čo teda hovoríte na moju ponuku?" pripomenul im riaditeľ hlavnú tému ich rozhovoru.
"Ja určite idem do toho," povedal bez váhania odhodlane John.
Aj dievčatá súhlasili, len Ron mlčal a pozeral do zeme.
"Pán Darkhorse, vy nemáte záujem?" spýtal sa Dumbledore s trochou sklamania v hlase.
"Vy tam chcete aj mňa, pán riaditeľ?"
"Samozrejme, prečo nie? Ste mimoriadne nadaný."
"Ale ja som pracoval... pre NEHO."
"Nevykonali ste predsa nič zásadné ani život ohrozujúce, dokonca ste ani nezložili Neporušiteľnú prísahu."
"Bol by ma k tomu donútil?"
"Možno časom. No teraz... poďme k môjmu plánu. Ste teda na našej strane, Ronald?"
"Jednoznačne, pán profesor!"
"Výborne," usmial sa Dumbledore. "Ešte jedna otázka... Môžem vám tykať?"
"Samozrejme," odvetili jednohlasne.
"Teda, Ronald, ty ostaneš tu. Vedúcej tvojej fakulty oznámim, že si kamsi v mojom mene odcestoval. Minerva sa ma na nič vypytovať nebude. A úlohou tvojich priateľov je nikomu neoznámiť, čo je s tebou."
Prikývli.
"Deborah, Tomovi povieš, že si splnila jeho rozkaz a Ronovo telo ukryla do Zakázaného lesa."
"Pán profesor, a čo ak na mňa znovu uvrhne kúzlo?"
Dumbledore vzdychol. "Máme pred sebou dlhú noc, takže ťa všetko potrebné naučím."
"Čo ma budete učiť?"
"To pre každý prípad ostane len medzi nami dvomi."
"Čo máme robiť my?" spýtala sa Ness.
"Zodpovedne sa pripravujte na metlobalové zápasy, aby ste Minerve spravili radosť. To nebude nikomu podozrivé."
"Takže nemáme robiť NIČ?" John nadvihol obočie.
"Ak sa dokážete tváriť normálne, bude to dokonalé. Tom Bonwick musí uveriť, že nič netušíte."
Trochu sklamane John s Ness súhlasili. Už sa v kútiku duše tešili, že im Dumbledore prikáže vykonať niečo veľké, dôležité a možno aj trochu nebezpečné.
"A teraz, ak dovolíte, odoberiem sa s Deborou do svojej pracovne. Musíme niečo vyriešiť."
Deb pozrela na priateľov a len pohľadom sa s nimi rozlúčila.
"Ron, navštívim ťa tu každý deň okolo piatej popoludní. Máš tu všetko potrebné – chladničku, miesto na spanie, kúpeľňu. Vás ostatných prosím – radšej sa na tejto chodbe vôbec neukazujte. Dobre, Deborah, poďme."
Deb vyšla za Dumbledorom z Núdzovej miestnosti. Zrak jej padol na gobelín s Barnabášom Bláznivým, čo bol na stene oproti. Nechtiac si spomenula, ako sa na tejto chodbe stretla s Tomom pred vianočným plesom. Akoby od toho dňa uplynula celá večnosť! Smutne si pomyslela: Je možné, že som doňho vôbec bola zamilovaná?, a nasledovala Dumbledora.
Mechanicky prešla okolo kamennej príšery a vyšla po točitom schodišti.
"Tak, Deborah, viem, že je už neskoro – napokon, mám na sebe pyžamo," pousmial sa riaditeľ, "no žiadam od teba maximálnu sústredenosť. To, čo ťa chcem naučiť, je dosť náročné, no pri dostatku snahy to pôjde."
"Čo ma chcete naučiť, pán riaditeľ?"
"Brániť sa pred imperiusom..." odvetil Dumbledore a len záhadne dodal: "Dokáže to zaklínadlo Protego!, verila by si tomu?"
Komentáre
nie mne sa to páči...ktovie, či to napadlo aj tomu Dumbymu v knihe...bol by to nečakaný zvrat...no možno ho Rowlingova nechcela robiť príliš múdrym... :D
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:58:34
|
jééj, tak to som rada, že sa ti to páči:D podľa mňa to síce bola trošku nedomyslená blbosť.. ale tak čo už:D bola som mladšia..:D
Pridal(a): Georgiana, 23. 02. 2012 21:01:06
|
oooch...:D toto sa mi velice páči...je to zaujímavá myšlienka s tým protegom...ale myslím si, že to bude niečo ako oklumenica,,,brániť sa v mysli... :-)))
Pridal(a): Arwen, 23. 02. 2012 20:59:18
|
|
|
