PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň21. kapitola - SpoluprácaKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 02. 02. 2010 19:10:31
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 124
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Ness s Johnom spolu kráčali z Veľkej siene do klubovne. Na chodbe stretli Toma – vyzeral nahnevane.
"Tom, ty nie si s Deb?" úprimne sa začudovala Ness.
"Nie," odsekol a ponáhľal sa smerom do žalárov.
"To čo bolo?" pozrela Ness prekvapene na Johna.
"Neviem, ale dúfam, že jej nič nespravil."
Tom sa dostal pred izbu Roberta Goldhilla.
"Čo je?" spýtal sa Rob a upravil si zelenú mikinu.
Tom rýchlym krokom vstúpil do miestnosti. Dvere sa zatvorili.
"Čo si taký rozrušený?"
"Deborah ma naštvala!" zvolal Tom namosúrene a udrel päsťou do kamennej steny. "Zdá sa mi, že je akási iná."
"Ako iná?" spýtal sa začudovane Rob.
Tom vedel, že mu nemôže povedať o dýke, ktorú dal Debore. Rob by ho určite nepodporil v zabíjaní niekoho, koho Temný pán zabiť nechcel.
"Ja neviem... No to je jedno. Potrebujem hovoriť s Bellou. Musím použiť hop-šup prášok a ty tu máš kozub."
Rob sa uhol a podal Tomovi prášok.
"Tu máš a nech ťa nik nevidí. A inak... nevidel si Agness?"
Tom vstúpil do kozuba a predtým, ako povedal adresu domu Bellatrix Lestrangeovej, škodoradostne oznámil: "Videl. Išla po chodbe so svojím priateľom – Johnom Blueberrym!" A zmizol.
V Robovi rástla zúrivosť. Ten hajzel je s ňou?, pomyslel si. To musí skončiť!
Bellatrix privítala Toma s úsmevom na tvári.
"Vitaj, môj malý chlapček!" prstom mu prešla po dolnej pere, pričom mu až príliš nápadne odhalila svoj výstrih.
"Ahoj, cukríček," objal ju Tom okolo štíhleho pása.
"Kvôli čomu si za mnou prišiel?" zvrhlo sa usmiala a viedla ho do svojej spálne.
"Tvoj manžel tu nie je?"
"Nie, neboj sa. Temný pán ho niekam poslal. Tak, čo odo mňa chceš?"
Sadli si do pohodlných kresiel, čo stáli oproti sebe.
"Pomoc... alebo potom i niečo viac," oblizol si pery. "Ale najprv pomoc." A vyrozprával jej všetko o Deb a dýke.
"Ty si zabil pomocníka nášho pána? Na jeho príkaz, alebo...?"
"Alebo..." pozrel na zem. "Zabil som ho kvôli svojim zámerom."
"Z vlastnej iniciatívy? Ty si načisto prišiel o rozum, chlapče? Čo si tým sledoval?!"
"Svoje dobro... VARI TO NECHÁPEŠ? A nie som CHLAPČEK!"
"Si oveľa hlúpejší, ako som si myslela," precedila pomedzi zuby Bellatrix. "A čo teraz odo mňa čakáš?"
"Spoluprácu!" odtiahol sa od nej. "No vidím, že od štetky ako ty pomoc nedostanem!"
Bellatrix vytiahla prútik a namierila ho na Tomov krk.
"Ako si ma to nazval?"
"Tak, ako si zaslúžiš!" postavil sa smerom k nej. Krv v ňom vrela. "Sprav, čo chceš!"
Odtiahla sa od neho a tvárila sa mierumilovne. No bez kúska emócie zvolala: "Crucio!"
Toma prenikla ostrá bolesť, až padol na kolená. Akoby z diaľky počul jej smiech. Keď konečne prestala naňho mieriť, sladko sa spýtala: "Ešte stále si želáš, aby som robila, čo chcem?"
"Predsa som chlap... znesiem hocičo!" zvolal, lebo nechcel, aby videla jeho slabosť.
"Naozaj? Tak ja si to užijem... A ty ma budeš prosiť o smrť! Crucio! Crucio! Crucio!"
No on nič nepovedal. Tá bolesť bola hrozná a nevládal sa brániť.
"No tak, Tom, buď dobrý chlapec," podišla zrazu k nemu a krk mu pritlačila čižmou s vysokým podpätkom. "Nezahrávaj sa so mnou a možno ti pomôžem. Ja nie som to najhoršie, čo ťa môže stretnúť. Keď Temný pán zistí, čo si vykonal, potrestá ťa horšie než ja."
Tom mlčal. Od bolesti nemohol hovoriť.
Náhle od neho odstúpila, no stále naňho mierila. "Aké to je – dusiť sa?" uškrnula sa.
"Také... ako sa priateliť s humusáčkou..." vykoktal.
"Mne sa zdá, že sa ti to páčilo... to dusenie. Vyzeral si vzrušujúco."
Tom sa postavil.
"Sado-maso? To nie je moje."
"Ale nie, vážne? Mne sa nezdá... Vždy si taký... hmm... ako to nazvať? Vášnivý sa mi zdá prislabé..."
"Vari ma chceš rozzúriť? A vyskúšať si na mne svoju moc?" usmial sa.
Podišla k nemu, zvodne krútiac bokmi. Nenásytne naňho pozrela a pohladila ho po tvári.
"Nie... vôbec nie. Práve naopak – chcem, aby si mi ty teraz ukázal svoju moc," povedala dvojzmyselne.
"Máš chuť?" uškrnul sa a násilne ju pritiahol k sebe. Otočil ju tak, že prudko narazila do steny. "Takto sa ti to páči?" Ťahal ju za vlasy.
Bellatrix sa nahlas zasmiala. "Dobre vieš, že bolesť ma rozpaľuje. A pohľad na ňu ešte viac."
"A pomôžeš mi teda?"
"No, keď si taký sladký... Budem ťa kryť. No musíš Temného pána nejako poštvať proti tomu Darkdogovi či ako sa volá. Potom ťa možno nebude chcieť tak kruto potrestať."
"Dobre..." potešil sa Tom a sústredil sa na Bellatrixino telo, naplno zapojac svoju fantáziu.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Robert Goldhill zatiaľ hľadal Ness. Našiel ju v objatí s Johnom na chodbe. Chvíľu tam len tak stál a načúval ich rozhovoru.
"Myslíš, že nás tu niekto nájde?" spýtala sa Ness a sladko sa naňho usmiala.
John sa poobzeral. "Myslím, že nie..." a naklonil sa k nej bližšie.
"Som šťastná, že som s tebou... Aký si mal deň?"
"Krásny," šepol John. "Veď som ho celý strávil s tebou."
Zasmiala sa. "Och, sme ako naši rodičia."
"To ako myslíš?" pozrel na ňu nechápavo.
"Sme zaľúbení po uši a už nám z toho haraší."
John sa zasmial. "Aspoň trochu radosti v svete plnom starostí."
Zrazu začuli náhlivé kroky a obzreli sa. Rázne sa k nim približoval profesor Goldhill.
"Slečna Lullaby, potrebujem s vami hovoriť," povedal jej a zagánil na Johna. "Môžete ma nasledovať do mojej kancelárie?"
"Iste, pán profesor," súhlasila Ness.
Goldhill vykročil a Ness za ním. John tam chvíľočku ostal a potom sa sám vybral do klubovne Chrabromilu.
"Nech sa páči, sadni si," ponúkol Robert Ness stoličku vo svojej pracovni. Nezdalo sa mu prirodzené vykať jej, keď boli osamote.
"Čo si odo mňa prajete, pán profesor?"
"Rob," opravil ju, oprel sa pri nej o stôl a ruky si prekrížil na hrudi. "Spomenul som si na tvoj sľub. Spred niekoľkých mesiacov."
"Sľub? Neviem, čo máte... teda, máš... na mysli."
"Tak sa rozpomeň na vianočný ples a na ten bozk, čo si mi uštedrila..."
"Bozk?" zdvihla k nemu zrak. Hľadel na ňu zhora pyšným pohľadom.
"Presne tak."
"Veď to bol len bozk na líce..."
"Ale bol to bozk, nie?" usmial sa. "Určite si tým niečo chcela povedať..." Začal sa jej hrať s vlasmi.
Ness sa posunula aj so stoličkou.
"Nič som tým nechcela povedať. Nie tebe." Ale Johnovi – chcela, aby žiarlil... Naozaj bola taká detinská?
"Nie? No to je jedno... Sľúbila si mi stretnutie, pamätáš?"
"No... áno, čosi sa mi marí. Ale myslela som, že to je už dávno passé."
Goldhill pokrútil hlavou. "Nie je. Ani najmenej."
"Pre mňa v podstate áno."
"Prečo?"
"Lebo s niekým chodím. Veď si nás pred chvíľou vlastne videl."
"Ja ale nehľadám vzťah, Agness," pousmial sa Rob a zahľadel sa Ness na neveľký výstrih, do ktorého zatúžil nahliadnuť. "Avšak to stretnutie mi stále dlhuješ."
"Neviem, či je to dobrý nápad. Predsa len, študenti a profesori by mali mať nanajvýš pracovný vzťah."
"Povedal som, že po žiadnom vzťahu netúžim. Ani po priateľskom, ani po ľúbostnom."
"Prečo sa teda chceš so mnou stretnúť?" nechápala Ness.
Keby jej nahlas povedal, čo všetko by s ňou túžil robiť, zrejme by od neho celá červená utiekla na opačnú stranu zemegule.
"Lebo chcem..."
Ness naňho spýtavo pozrela. Pomaly ju napĺňalo nepríjemné tušenie.
"Mala by som ísť."
Nechal ju vstať a vybrať sa k dverám.
"Áno," náhle prehovoril, "ale opačným smerom." Ukázal na stenu oproti dverám, na obraz Salazara Slizolina.
"Mám ísť do obrazu?" Ness sa napriek nervozite trochu pousmiala.
"Nie." Rob sa otočil ku krásnemu portrétu chladného muža s čiernou briadkou. "Temné znamenie!" zvolal a obraz sa odsunul dozadu.
Ness sa naskytol výhľad do Robertovej izby – na tapety pokryté obrázkami hadov a drakov, na tmavozelený koberec, na čiernu kovovú posteľ a čierny nábytok.
"Moje malé kráľovstvo," Rob rukou ukázal na izbu a tým naznačil Ness, aby vošla.
"To nie..."
"Nepýtam sa ťa."
Znepokojil ju jeho panovačný hlas.
"Vstúp dovnútra!"
Ness vedela, že nemá na výber. Obraz sa za ňou zavrel a Rob ostal vonku. Nechápala, prečo ju tam zatvoril. Skúsila vysloviť heslo, ktoré od neho počula, no nič sa nestalo. Zrejme mal dve rôzne – jedno na prechod z pracovne do izby a druhé naopak.
Bezradne si sadla na posteľ. Blížil sa večer. Ak ju John neuvidí vo Veľkej sieni pri večeri, určite ju bude hľadať. No ako by ju mohol nájsť?
Vložila si hlavu do dlaní a zúfalo uvažovala. No rozhodla sa, že nevydá ani hláska a bude pokojná a nebojácna.
Čo len s ňou bude?
Komentáre
nie...určite to nebolo myslené v zlom.. :D len keď mne niekto povie profesor..nemôžem si pomôcť predstavujem si ho ako starčeka... :D :D
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 17:00:14
|
Rob šedivý s okuliarmi??!! och!!:D:D pobúrila si ma..:D:D
Pridal(a): Georgiana, 23. 02. 2012 21:56:48
|
hehe Darkdog to bolo dobré.. :D :D Rob mi neskutočne lezie na nervy...možno ho opisuješ ako mladého profesora, ale ja si ho vždy predstavujem so šedivými vlasmi a okuliarmi... :D
Pridal(a): Arwen, 23. 02. 2012 21:44:21
|
|
|
