PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň24. kapitola - Vila a žalárKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 03. 02. 2010 14:43:44
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 115
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Deborah sa prebudila asi hodinu po tom, ako Tom zmizol s Ronom a Robert s Ness. Bola celá stuhnutá z toho, ako ležala na tvrdej zemi. Nechápala, prečo je zrazu sama.
"Ness? Ron! Kde ste?" Ťažko vstala a poobzerala sa po celej miestnosti, dokonca aj nakukla do kúpeľne. No nikoho, samozrejme, nenašla.
S prútikom v ruke vyšla na chodbu a popri gobelíne s Barnabášom Bláznivým sa dostala ku schodom. Na nich stretla Flitwicka.
"Slečna Silvercrownová..."
"Pán profesor..."
A naraz sa spýtali: "Nevideli ste profesora Goldhilla?"
Flitwick na ňu skúmavo pozrel. "Nie je vo svojej izbe a ja ho potrebujem nájsť – v jeho učebni totiž horelo. Ale čo vy vlastne robíte o polnoci na chodbe?"
"Pán profesor, ja potrebujem hovoriť s pánom riaditeľom!" povedala Deb naliehavo.
"Prečo? Stalo sa niečo?"
"Áno, ale môžem to povedať len jemu!"
"Je mi ľúto, ale okrem toho, že je hlboká noc, profesor Dumbledore tu momentálne nie je."
"Čože? A kde je? Môžete mu poslať sovu?" Deb mala neumlčateľnú túžbu Dumbledorovi prezradiť, čo má Goldhill v pláne s Ness. Keď totiž na pár sekúnd precitla z omráčenia, začula, že profesor chce Ness uniesť kamsi do Francúzska. V prvom rade sa Deb bála o priateľku; Ron bol predsa chlapec a ľahšie sa mohol ubrániť študentovi. No Ness uniesol profesor a to Deboru vydesilo.
"Lenže pán profesor Dumbledore nám nepovedal, kam ide," pozrel Flitwick na Deb.
"Musíte mi pomôcť, pán profesor!" zvolala Deb zúfalo.
"Ako môžem pomôcť?"
Znela tak vážne a vyplašene.
Deb vedela, že nemá inú možnosť. "Bude to znieť neuveriteľne, no nevymýšľam si. Pán profesor Goldhill uniesol moju spolubývajúcu, Agness Lullaby, do Francúzska! Musíte mi pomôcť zachrániť ju..."
Profesor na ňu hľadel serióznym pohľadom: "Toto tvrdenie je naozaj veľmi vážne. Vari si myslíte, že pán profesor by uniesol len tak študentku? Chcete ma rozosmiať?!"
"Prosím vás, verte mi! Pošlite po profesora Dumbledora! Niekto predsa musí vedieť, kam odišiel..."
Flitwick vzdychol, no stále celkom neveril. "Dobre, idem za profesorkou McGonagallovou. No a vy poďte so mnou."
"Ďakujem vám!" Deb sa za ním ponáhľala po chodbe.
Zaklopali na dvere profesorkinej izby, a tá sa v nich o chvíľu zjavila v dlhom smiešnom župane svetlotyrkysovej farby s obrázkami pygmejských chumkáčov.
"Áno? Filius? Slečna Silvercrownová? Deje sa niečo?" spýtala sa ospalá McGonagallová.
Flitwick nechal rozprávať Deboru.
"Pani profesorka, viete, kde je profesor Dumbledore?" opýtala sa Deborah čo najpokojnejšie.
"Pán profesor odišiel na služobnú cestu. Kým tu nie je, zastupujem ho."
"Goldhill uniesol Agness, pani profesorka!" neudržala sa Deb.
"Ako prosím? Poďte dovnútra a všetko mi vysvetlite."
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Ness otvorila svoje modré oči. Ležala priviazaná na mäkkej posteli v tmavej miestnosti. Mala zalepené ústa.
Očami blúdila po izbe. Nič nevidela a nič nepočula. Potom si uvedomila, že odkiaľsi k nej dolieha čudný zvuk – ako keď vlny mora udierajú o útes. Začala sa hmýriť a snažila sa odpútať.
Dvere miestnosti sa zrazu otvorili a dnu prenikol ostrý lúč svetla, ktorý Ness oslepil. Začula kroky a Robertov hlas:
"Vitaj medzi živými..." Podišiel k nej a bolestivo jej strhol pásku z tváre.
"Medzi živými?" spýtala sa so strachom v hlase.
Uškrnul sa a namieril prútik na fakľu, čo stála v držiaku na stene: "Incendio!" A fakľa sa rozhorela žiarivým plameňom. "Nuž, dlho si bola v bezvedomí... Moje Stupefy je zrejme prisilné."
"Stupefy? V bezvedomí? Čo si spravil?" Ness sa silou-mocou pokúšala dostať zo zovretia povrazov.
"Nesnaž sa vyslobodiť," povedal chladne a pokojne. "Použil som Incarcerous, tie povrazy sú magické. Čím viac sa budeš hmýriť, tým silnejšie ťa budú spútavať."
"A čo teraz?" spýtala sa odvážne. "Myslíš si, že nás tu nik nenájde?"
"Jasné, že nás tu nik nenájde. Ani ty sama netušíš, kde sa nachádzame."
"Tak mi to prezraď."
"Žeby som bol taký hlúpy?" naoko sa zamyslel. "Hm, myslím, že nie, milá Ness. Ostaneš tu so mnou, dokedy budem chcieť."
"Príliš si namýšľaš..." povedala otvorene.
"Nie, Ness. Ja poznám svoje schopnosti," hrdo na ňu hľadel zhora a samoľúbo si rozstrapatil plavé vlasy.
"Nemyslím si! Si namyslený a ani rozstrapatené vlasy ti nepomôžu k mojim sympatiám."
"Ach, milá Ness, mne je úplne jedno, čo si o mne myslíš. Si tu pri mne a si bezmocná... Nemá zmysel vzpierať sa. Pochop to." Jemne ju pohladil po tvári a hoci to bol nežný dotyk, Ness sa z neho prevrátil žalúdok.
"A čo potom? Užiješ si a...?"
"A ty spolu so mnou..." jazykom si prešiel po bielych zuboch.
"ČO? Zabiješ ma?" spýtala sa radostne.
Pomaly pokrútil hlavou. "To by bolo príliš rýchlo po všetkom..."
"Po čom všetkom?"
"Myslíš si, že to pôjde tak ľahko? Že ťa znásilním a ty si pôjdeš po svojom?! Nie, nie, to si na omyle! Takto to nebude."
Ness naprázdno preglgla. Bolo to pre ňu prisilné sústo, no tvárila sa pokojne. "A ako to bude?"
"Nechcem ťa len tak dostať... násilne. Spravím ti tu také peklo, že ma budeš prosiť, aby som si ťa vzal a zmiloval sa nad tebou..." vyslovil pomaly, vychutnávajúc každé slovo, aby jej preniklo až do srdca. Nepríjemne sa usmieval.
"Myslíš si, že existuje väčšie peklo ako tu byť s tebou?"
"Budeš sa ešte veľmi čudovať, milá Ness. No nič, teraz ťa tu nechám..."
Prerušila ho:
"Už sa nemám čomu čudovať... si sviniar a nikdy ti patriť nebudem... Vždy budem patriť len jednému... a ty ním nie si a nikdy ani nebudeš."
"Drž už hubu!" ústa jej znovu zalepil a bez slova odišiel, buchnúc za sebou dverami.
Ness pozerala do stropu. Bála sa Roberta. Nevedela, čoho je schopný. Myslela na svoju najlepšiu priateľku Deb a na Johna. Bála sa o nich.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom Bonwick sa spokojne kochal svojím dielom - Ronald Darkhorse, odetý len v nohaviciach, pripútaný hrubými reťazami ku kamennej stene v podzemnej temnici. Ešte stále bol omráčený Tomovým kúzlom. Žalár bol slabo osvetlený chladným modrým plameňom niekoľkých fakieľ.
Zrazu sa Ron trochu zamrvil a po chvíľke otvoril oči. Vyslabnuto pozrel na svojho väzniteľa.
"Dobré ráno," povedal Tom provokačne. "Už som sa nemohol dočkať, kedy na mňa pozrieš tými svojimi hnedými očami, čo sa tak páčia dievčatám... hlavne tej mojej..."
Ronovi padlo do tváre niekoľko pramienkov dlhších hnedých vlasov.
"Kde je Deb?" šepol slabým, chrapľavým hlasom.
Tom pozrel na hodinky na ľavej ruke.
"Hm, myslím, že práve teraz sa snaží zohnať Dumbledora."
"Čo si jej spravil?"
"Nič také strašné... iba som jej vzal TEBA."
Ron naňho uprel zrak.
"Kde to vlastne som?"
Tom vstal z kresla farby slonoviny, ktoré sa vďaka modrému svetlu zvláštne vynímalo v čierňave temnice. Rozvážnym krokom, ktorý sa po celom žalári ozýval, sa priblížil k Ronovi.
"V mojom kráľovstve," oznámil škodoradostne. "Srdečne ťa tu vítam."
Ron naňho zagánil. "Ešte raz... kde sme?!"
"Veď ti vravím... u mňa doma. Alebo skôr, POD mojím domom."
Ronove oči blúdili po temnej miestnosti.
"A kde je Deb?" spýtal sa znova. "Čo si jej spravil? A prečo som tu?"
"Vari si ma vôbec nepočúval?" zasmial sa Tom. "Deb bude dosť trpieť tým, že si bude myslieť, že som ťa zabil. A ktovie, možno to aj urobím..."
"Načo ju chceš trápiť?! Vari si jej neublížil už dosť?"
"Nikdy jej neublížim dosť za to, že predo MNOU uprednostnila TEBA!" skríkol Tom a jeho hlas už znel úplne rozzúrene.
"Pred tebou by každá uprednostnila hocikoho, keby zistila, aký naozaj si!" výsmešne povedal Ron.
"Si taký hlúpy!" Tom od náhleho prívalu hnevu a zúrivosti očervenel. "Nemal by si ma radšej provokovať, lebo budeš zomierať veľmi, veľmi, veľmi pomaly!"
"Myslíš si, že sa ťa bojím?!"
"Mal by si sa!" Tomovo skríknutie sa v temnici niekoľko ráz ozvalo. "Veď o chvíľu pochopíš, prečo..."
"Ak sa pokúšaš vystrašiť ma, nedarí sa ti," odsekol Ron.
Tom elegantným gestom namieril prútik na Ronov odhalený hrudník a zaceril sa. "Teraz ti predvediem kúzlo, ktoré nik nepozná... Len jeden môj priateľ, ktorý ho vymyslel. Prajem ti príjemný zážitok... Sectumsempra!"
Ron pocítil, akoby ho magický bič šľahol po tele a od ľavého ramena až po brucho sa mu zjavila tenká červená línia, ako mu z čerstvej rany vytekala horúca krv. Zaťal však zuby a nechty si vryl hlboko do dlaní, aby nekričal od bolesti. Sotva jeden príval neznesiteľného pálenia ustúpil, prišiel ďalší:
"Sectumsempra!"
Tentoraz ho kúzlo zasiahlo tesne pod kľúčnu kosť.
"To bolo ale tesne, čo?" zasmial sa Tom. "Ale takú radosť ti nespravím, aby som ťa tak rýchlo zabil... Stupefy!"
Ron znovu upadol do bezvedomia.
Z dvoch rán mu vytekala krv v tenkých pramienkoch. Tom vedel, že tieto rany preňho nebudú smrteľné. Nechal ho teda tam v bezvedomí a v chlade a tme...
V nedeľu sa pre istotu ukázal v Rokforte na obede, aby ho nikto z ničoho nepodozrieval.
Počas obeda bola Deborah stále v izbe profesorky McGonagallovej. Ležala v kresle schúlená pod károvanou dekou a spala. No ešte predtým stihla profesorke všetko vysvetliť a tá sa okamžite vybrala za Dumbledorom. Mala vymyslený vlastný plán a chcela ho Dumbledorovi ponúknuť.
Deb jej však nepovedala nič o Tomovi – McGonagallová ju zastavila hneď, ako Deb oznámila, že Goldhill uniesol Ness. Potom ju prinútila odpočinúť si, keď sa Deborah priznala, že už takmer 48 hodín nespala.
McGonagallová našla Dumbledora pomerne ľahko – bol u svojho priateľa Horaca Slughorna, ktorý v ten rok na Rokforte zhodou okolností neučil.
Komentáre
veru, z Toma som sa snažila postupom času vytvoriť riadneho kruťasa:D
Pridal(a): Georgiana, 24. 02. 2012 19:58:28
|
Dumbledore to určite všetko vyrieši...alebo by sa mohlo ukázať, že John má nejaký super tajný talent na čarovanie a mohol by Ness zachrániť...alebo to všetko po starom necháme na Dumbledorovi... :D :D fuuuu to bolo od Toma kruté, čo urobil Ronovi, ale tak od neho by sa to dalo čakať, že ho tam bude poriadne týrať...
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 15:46:13
|
|
|
