PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň28. kapitola - Do hlbínKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 04. 02. 2010 15:38:54
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 102
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Ness mala pocit, že je v bludisku už celé hodiny. Nevedela, koľko času prešlo, no radšej to ani nechcela vedieť.
Už sa aj prestala ľakať, keď začula Robov hlas. Zrazu ho však zbadala ísť oproti sebe. Na inak príťažlivej tvári mal pološialený výraz a usmieval sa. No v tom úsmeve bolo čosi znepokojivé.
Ness mala chuť otočiť sa na päte a bežať, utekať od neho preč. No na to bola príliš hrdá. Zhlboka sa teda nadýchla a vykročila mu oproti pevným krokom.
"Milá, krásna Ness..." povedal sladko, "vedel som, že mi padneš do náručia. Tak poď ku mne, ešte ti dávam šancu všetko napraviť. A môžeš to urobiť hneď tu..." Siahol si na opasok a chcel si ho rozopnúť.
Ness si všimla zakrvavený pravý rukáv. Prútik držal v ľavej ruke.
"Incarcerous!" skríkla z celej sily, no Rob bol na ňu pripravený:
"Protego!"
Kúzlo ho nezasiahlo.
"Myslel som si, že sa budeš správať múdrejšie. Ako ŽENA. No precenil som ťa."
"Daj mi pokoj! Čo odo mňa chceš?"
"Tvoje telo... Stačí raz."
"Prečo ma nemôžeš nechať tak?! Čo som ti spravila?" Ness nevládala už viac s ním bojovať. Po nekonečných hodinách blúdenia ju začínala napĺňať beznádej.
"Práveže nič, a to bola tvoja najväčšia chyba... Mňa totiž žiadna žena nesmie odmietnuť! Žiadna!"
"Hádam si len nemyslíš, že si dokonalý?!" Keď už nič iné, nabrala v sebe silu aspoň sa mu vysmievať.
"Vari nie som neodolateľný?" spýtal sa samoľúbo a ladným krokom sa približoval k Ness.
Keď už bol dostatočne blízko, napľula mu do tváre. Privrel oči a utrel sa. Roztrasenou a zoslabnutou rukou uchopil prútik a pravou schytil Nessino zápästie tak silno, až jej prútik vypadol z ruky.
"Moja trpezlivosť sa minula!" skríkol a držiac ju blízko pri sebe, skríkol: "Crucio!"
Po celom labyrinte sa rozľahol desivý výkrik od bolesti, pri ktorom tuhla krv v žilách. Začuli to aj John, Deb a McGonagallová.
John sa bez varovania rozbehol za zvukom. Deb i profesorka za ním.
Ness už len dúfala, že bolesť jej roztrhne hruď a tým sa všetko skončí...
John bežal ako zmyslov zbavený. Konečne v uličke pred sebou zbadal zelené svetielko, ktoré vychádzalo z Robovho prútika. Zvolal:
"Expelliarmus!"
Kúzlo skončilo, Robov prútik odletel kamsi do tmy. Šokovaný príchodom niekoho ďalšieho pustil Nessino zápästie a ona takmer v bezvedomí dopadla na zem.
Rob sa k nej okamžite vrhol a zdravou rukou ju oddeľoval od Johna.
"Super, že si tu! Aspoň budeš svedkom jej najväčšieho utrpenia... alebo pôžitku?"
Zvrhlo sa zasmial. Snažil sa rozopnúť Ness nohavice, no našťastie tam práve pribehla McGonagallová a okamžite skríkla: "Stupefy!"
Rob bezvládne padol na Ness. Tá sa ho celá vysilená snažila odtlačiť.
"Ness!" zvolala Deb napoly šťastne, napoly vydesene.
John bežal k nej a odkopol Roba.
"Ness," jemne ju hladil po tvári, "ublížil ti?"
"Nie... nie. Pomôž mi vstať, prosím..."
"Slečna, naozaj ste v poriadku?" zaujímala sa profesorka.
"Áno," vravela Ness slabým hlasom, a kráčala, opierajúc sa o Johna i Deboru. "Len už ma odtiaľto dostaňte..."
"Ideme von, len ešte..." McGonagallovej padol zrak na Roba: "Incarcerous!" Okolo jeho tela sa pevne ovinuli hrubé povrazy. "Petrificus Totalus!" A už sa obrátila na odchod, keď... "Ešte niečo... Furnunculus!"
Robovu peknú tvár pokrylo množstvo škaredých vyrážok.
Ness ani Deb sa neubránili smiechu.
"To nás pred ním ochráni?" uškŕňal sa John.
"Nič z toho nás neochráni natrvalo," povedala McGonagallová, "takže pohyb, pohyb!"
Profesorkin prútik ich vyviedol von z bludiska. Keď sa ponáhľali po tmavej podzemnej chodbe, začuli:
"Nájdem vás a všetkých zabijem!"
Rob sa teda už prebral. A ponáhľal sa za nimi.
Rýchlo vybehli po schodoch a prešli po červenom koberci v úzkej chodbe bez okien. Vtedy počuli, ako sa otvorili dvere, čo viedli z podzemia. Teda je tesne za nimi.
Rozrazili dvere veľkého domu a behom vyšli do noci. Do pľúc im udrel čerstvý, chladný jarný vzduch.
Snažili sa uniknúť Robovi. Dobehli až na okraj útesu. Krajinu osvetľoval mesiac tesne po splne. V tme k nim bežala doráňaná postava.
"Pani profesorka, odveďte ich!" zvolal John. "Ja... Deb, hoď mi tú dýku!"
Deb mu ju zmätene podala.
"Blueberry, čo chcete urobiť?" pýtala sa znepokojene Minerva.
"John, to nerob!" žiadala Ness.
No John ich nepočúval. V jednej ruke mal prútik, v druhej zakrvavenú dýku. Kráčal oproti Robovi, ktorý postupne spomaľoval.
"Chcel by si sa mi pomstiť za to, čo som vykonal tvojej drahej Nessie? Je to v posteli hotová dračica... a ako krásne kričí od slasti! Pri tebe by veru tak nekričala..."
"John, nepočúvaj ho!" zvolala Ness v snahe obrániť sa.
"Dnes zomrieš, Goldhill!" Johnov hlas bol rozhodný, plný túžby po pomste.
"A čo mi chceš spraviť? Myslíš, že ma môžeš poraziť v dueli?" smial sa Rob.
"Vyzývam ťa na súboj bez prútikov!"
"S radosťou prijímam!" hrdo vyhlásil Rob, vyčaroval si dýku a odhodil prútik.
John hodil ten svoj smerom k Ness a namieril striebornú dýku na Roba.
V bojových postojoch sa k sebe priblížili. John zaútočil na Robovu hruď, no ten uskočil. Johnovi sa však podarilo vyraziť mu dýku z ruky. Aspoň si to myslel. V skutočnosti mu McGonagallová pomohla kúzlom. Rob sa však bez zbrane vrhol na Johna a John pod ťarchou jeho tela padol na zem. Rob mu pritlačil zranenou, stále krvácajúcou rukou krk. Zdravou rukou stískal jeho zápästie, v ktorom držal zbraň ostrú ako britva.
John pocítil bodavú bolesť a začul prasknutie kosti. Nevydržal ďalej zvierať ruku a vystrel prsty, skríknuc od hrozného utrpenia. Pocítil, ako sa mu z otvorenej zlomeniny vylieva krv.
Rob schytil dýku a namieril ju Johnovi najprv na krk a potom, akoby si to rozmyslel, na tvár. Pomaly mu studeným kovom, špinavým od svojej vlastnej krvi, prenikol pod kožu na líci. Z rany hneď začala prenikať na Johnovu vyblednutú tvár horúca červená tekutina. Rob prešiel dýkou od Johnovho ľavého oka až po bradu.
"Vskutku krásne," vzdychol Rob a zahľadel sa na dýku, na ktorej sa miešala jeho krv s Johnovou.
John už len ťažko dýchal, pretože prudké návaly bolesti a náhla strata krvi mu úplne vzali silu kričať.
McGonagallová sa už neudržala a skríkla smerom k Robovi: "Flipendo!"
Odhodilo ho od Johna bližšie k okraju útesu.
"Carpe Retractum!"
Robovo telo vzduchom priletelo k McGonagallovej, akoby ho k sebe ťahala neviditeľným lanom. Dievčatá medzitým od seba odsotila a ony sa rozbehli k Johnovi a len čo mu Ness ošetrila ranu a zastavila krvácanie, Deb vyčarovala pomocou kúzla Ferula obväzy na jeho ruku.
"Expelliarmus!" zvolala McGonagallová a dýka vyletela z Robovej ruky. Smerovala k okraju útesu a spadla dole, do mora.
"Čo teraz? Zabijete ma?" smial sa Rob a všetkým sa zdal ako šialený. "Ak si to myslíte, ste na omyle! Accio, prútik!"
Okamžite k nemu priletela jeho čarovná zbraň a on ju namieril na McGonagallovú:
"Flipendo!"
No ona jeho kúzlo odrazila neverbálne, takže sa mu nemal ako vyhnúť.
Oranžový záblesk ho zasiahol priamo do hrude a okrem toho, že roztrhol jeho odev, odhodil Roba tak silno dozadu, že nasledoval Tomovu dýku a preletel ponad okraj priepasti.
V poslednej chvíli sa jeho pohľad uprel na Ness – tá si ani nevšimla, že Rob sa už nevyhne istej smrti. Úplne sa venovala Johnovi, so všetkou láskou a nehou. A vtedy Robovi svitlo, o čo prichádzal po celý život, a veľmi Johnovi závidel.
Nestihol si však toho veľa uvedomiť. Pád bol rýchly a náraz do ľadových vĺn taký prudký, že ho úplne omráčil a tak aspoň Rob necítil žiadnu bolesť, keď vlny jeho telo rozbíjali o tvrdú skalu.
Zmizol v hlbinách mora a neostalo po ňom viac ani stopy.
Komentáre
no keď sa raz ponorím do čítania tak nevnímam čo je realita a čo je vymyslené.. :D
Pridal(a): Arwen, 25. 02. 2012 11:13:55
|
tak toto ma fakt pobavilo:D "och vlastne som zabudla, že treba zachrániť aj Rona..." akoby si tam bola s nimi:D:D
Pridal(a): Georgiana, 24. 02. 2012 20:00:16
|
McGonagallová bola dobrá s tými kúzlami... asi si tie vyrážky nemohla odpustiť... :D ale zaslúžil si to hnusák jeden...konečne bude od neho pokoj...och vlastne som zabudla, že treba zachrániť aj Rona...dobre, idem na ďalšiu kapitolu...
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:09:12
|
|
|
