PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň29. kapitola - V nemocničnom krídleKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 04. 02. 2010 15:43:17
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 115
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Prešli asi dve hodiny od Robovho pádu do mora. Deb sedela v nemocničnom krídle medzi dvomi posteľami. Na jednej ležala Ness a spala. Okrem špinavého trička a tváre bola v poriadku, len trochu poudieraná.
John bol na tom horšie. Madam Pomfreyová mu dala elixír, ktorý ho uspal. Tak aspoň John necítil bolesť. Okrem toho vypil flakónik kostrorastu, ktorý mal uzdraviť jeho zlomeninu. Občas sa jeho telo myklo od bolesti, no bez prestania spal a bolesť si mysľou neuvedomoval.
Deb tam sedela medzi nimi, a čakala, kedy sa Ness preberie. No nič sa nedialo.
Bola hlboká noc a všade bolo ticho. Zrazu Deb zo zamyslenia prebral hlasný rachot, keď Dumbledore vtrhol dnu. Hneď odtrhla zrak z priateľov a postavila sa, aby privítala riaditeľa.
"Deborah, si v poriadku?" pýtal sa jej okamžite. Sprevádzala ho McGonagallová, ktorá mu poslala najrýchlejšiu sovu, len čo vstúpili do hradu.
"Áno, pán riaditeľ."
"Ona je na tom najlepšie z nich troch, Albus," vravela McGonagallová, a keď Dumbledore pozrel na Johna, dodala: "A on zas najhoršie."
"Madam Pomfreyová!" zvolal Dumbledore nie príliš nahlas.
Do miestnosti ihneď naklusala zdravotníčka s udiveným výrazom v tvári.
"Pán riaditeľ, vy ste sa už vrátili?"
"Moji študenti majú prednosť pred hocičím. Mohli by ste ma, prosím, informovať o ich stave?"
"Iste, no... slečna Lullaby nie je zranená, pravdepodobne len v šoku. Bol to pre ňu veľmi traumatizujúci zážitok, nech už sa s ňou dialo čokoľvek."
"Ale uzdraví sa...?"
"Nemá sa prečo neuzdraviť. Ako som už povedala, fyzicky jej nie je nič."
"A z toho šoku sa spamätá?" odvážila sa spýtať Deb, pretože sa jej zdalo, že Nessina psychická stránka riaditeľa zaujíma akosi pomenej, ak vôbec.
"Samozrejme. Len musí mať okolo seba dobrých a verných priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť," madam na Deb žmurkla.
"A čo pán Blueberry?" pýtal sa Dumbledore a zahľadel sa na Johnovu zlomenú ruku.
Pomfreyová vzdychla. "No, s ním je to už horšie. Je to otvorená zlomenina vretennej kosti. Podľa toho, čo som videla... nuž, takmer mu tá kosť prerezala tepnu. Mohol na mieste vykrvácať." Keď videla, ako Deb zbledla, ponáhľala sa povedať: "Ale nebyť tuto slečien, už by sme ho naozaj možno nezachrá... no, ale je tu a bude žiť."
"A máte nejaké prognózy, čo sa týka jeho ruky?"
"No, je pravda, že metlobal si dlhšie nezahrá. A nechcem byť veľmi skeptická, no musím dodať, že je možné, že... Viete, ak sa to dobre nezrastie, mohlo by sa stať, že tá ruka bude mať isté problémy hýbať sa tak, ako doteraz..."
"Čiže chcete povedať, že to môže mať následky?" znepokojil sa Dumbledore.
"Obávam sa, že áno."
Deb si zúfalo zaborila hlavu do dlaní a s očami lesklými od sĺz sa pozerala na Johnovu pravú ruku.
"Ale..." ozvala sa opäť madam Pomfreyová, "nič nie je isté. V podstate sa dá povedať, že je veľmi málo pravdepodobné, že by mu môj kostrorast nepomohol. Nemusíte sa báť."
Dumbledore z ničoho nič pohladil Deboru po chrbte.
"Deborah, mohla by si ísť teraz so mnou?" opýtal sa veľmi pokojným hlasom.
Zdvihla k nemu zrak a pokrútila hlavou. "Musím ostať tu, s nimi..." zašepkala sotva počuteľne.
"Nepomôžeš im, ak tu budeš sedieť. Navyše, potrebujem sa s tebou pozhovárať." Naklonil sa k nej a potichu dodal: "O Ronaldovi."
Deb zmeravela. Celkom na Rona zabudla. Neustále mala pred očami len to, ako Robert s hrôzou a prekvapením v krásnej mladej, no mužnej tvári padá do temnoty a mrazivého chladu mora.
"Vy o ňom niečo viete? O Ronovi?"
"No tak, poď do mojej pracovne, dobre?"
Deb plná novej nádeje a zároveň i strachu vstala a nasledovala Dumbledora. Od dverí sa ešte obzrela na Ness a Johna, no tí stále bez pohnutia ležali na posteliach. Žiadna zmena.
Dumbledore ju vo svojej pracovni ponúkol tekvicovým džúsom a vyčaroval pred ňu tanier s obloženými chlebíčkami.
"Mala by si najprv niečo zjesť," ponúkol ju, "posilniť sa."
Pôvodne vôbec nechcela poslúchnuť, no keď zacítila vôňu čerstvého jedla, neodolala. Uvedomovala si, aká je hladná.
"Pán profesor, čo teda viete o Ronovi?" pýtala sa s plnými ústami.
Dumbledore sa tváril príliš vážne na to, aby pokračovala v neskorej večeri. Alebo v skorých raňajkách? Koľko je vlastne hodín?
Akoby vytušil jej myšlienky, povedal: "Ešte asi hodinu bude trvať, kým sa vo Veľkej sieni začnú objavovať študenti."
Takže skoré raňajky, pomyslela si Deb.
"To už je toľko? Ron už je preč dve noci a jeden deň... Pán profesor, povedzte, kde je. Musím ho nájsť, musím! Musím!" sypala zo seba zúfalo a celá sa roztriasla.
"Upokoj sa, Debbie," po prvý raz ju Dumbledore nazval tak familiárne. "Zatiaľ... opakujem, ZATIAĽ ešte neviem celkom presne, kde sa Ronald nachádza. Mám však istý tip... alebo skôr tušenie."
"Kde teda?"
"Veľmi by nám pomohlo," odvetil vyhýbavo Dumbledore, "keby bol Goldhill nažive. Mohol nám to prezradiť a mnohé uľahčiť. No, nanešťastie, jeho spomienky už nemáme ako získať."
"Vezmete ma so sebou, keď pôjdete zachrániť Rona?" spýtala sa, no veľmi nedúfala v kladnú odpoveď. "Teda... pôjdete ho zachrániť, však?"
"Samozrejme. A dokonca sa nazdávam, že by si nielen mohla, ale aj mala ísť."
"Naozaj?" zažmurkala, aby zahnala otravné slzy.
"Ale až keď zistím, kde Ron je."
"A čo dovtedy? Koľko vám to bude trvať?"
"Musím sa s niekým pozhovárať. Žiaľ, neprezradím ti, s kým. V záujme tvojej bezpečnosti. Ty sa zatiaľ môžeš vrátiť za Ness a Johnom, ak chceš."
"Dobre, a... vy ma potom zavoláte?" Deb pomaly vstala.
"Áno, spoľahni sa. Hneď, ako niečo zistím, pošlem po teba fénixa aj so svojím novým heslom."
Prikývla. Bolo jej jasné, že rozhovoru s Dumbledorom je koniec, a nechala ho samého.
Dumbledore sa pozrel na obraz spiaceho Phineasa Nigellusa, a prebudil ho.
"Phineas, navštív svoj obraz v spálni Severusa Snapa a oznám mu, že chcem s ním hovoriť. Nech sa ponáhľa. Heslo je testraly."
Phineas zažmurkal a otrávene povedal:
"Už idem... už idem..."
A zmizol z obrazu.
Dumbledore netrpezlivo čakal na svojho študenta.
Komentáre
na Snapa mi nesiahaj!!!! vŕŕ.. ale za všetky tie komentáre ti odpúšťam:D:D
Pridal(a): Georgiana, 24. 02. 2012 20:00:46
|
och ide sa rozprávať s mastným? (prepáčte fanúšikovia Snapea, ale toto som si nemohla odpustiť, v tomto držím so záškodníkmi...:D)dúfam, že Ron bude v poriadku..
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:14:43
|
|
|
