PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň31. kapitola - Potôčiky krviKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 06. 02. 2010 14:44:08
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 128
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Temnota. Chlad. Bolesť.
Ron cítil, ako mu po tele steká krv z veľkého množstva malých rán spôsobených kúzlom Sectumsempra, ktoré naňho Tom použil snáď aj tisíc ráz.
Počul jeho kroky. Vedel, že je to on. Kto iný by k nemu prichádzal?
Zastal tesne pred ním s akousi nádobou v ruke.
"Na, napi sa!" zvolal a šplechol mu ľadovú vodu do tváre.
Mrazivé kvapôčky sa pomaly znášali z Ronovej tváre cez krk na jeho hruď, a v tej pálivej bolesti mu spôsobovali celkom príjemný chlad. Aspoň trochu zmyjú zaschnutú krv.
"Vieš, ktoré miesto na tele je najviac citlivé na bolesť?"
Ron naprázdno preglgol a v očiach sa mu blyslo zdesenie.
Tom sa zasmial. "Nemusíš sa báť, nemyslím na tvoju mužnosť..."
Ron neodpovedal. Jednoducho nevládal. Zbadal, ako Tom čosi drží medzi prstami, no na ten predmet nedokázal zaostriť.
"Snažíš sa zistiť, čo to je? Stačí sa opýtať, rád ti to prezradím! Je to ihla... veľmi tenká. A iste by si rád vedel, na čo ju použijem, však? Aj to ti poviem! Alebo ti radšej predvediem názornú ukážku, čo povieš?"
Tom chytil Ronovu pravú ruku, ktorú pevne zvierala kovová reťaz. Ron sa už nevládal vzpierať. Tom bez ďalších slov zabodol ihlu Ronovi do špičky ukazováku.
Ronova tvár sa skrivila od bolesti a očami plnými zúfalstva pozrel na Toma. Snažil sa nevydať zo seba ani hláska, no po chvíli to bolo nemožné.
Keď sa Tom dostal k Ronovej ľavej ruke, Ron už len bezvládne držal oči zavreté a keď mu ihla prenikla pod kožu, len sa mykol. Zdalo sa mu, že ak to bude trvať ešte ďalších pár sekúnd, upadne do nekonečnej agónie a v strašných mukách bude túžiť už len po smrti.
Na druhej strane, Tom zažíval nepoznanú slasť. Tešil ho pohľad na utrpenie iného človeka – človeka, v ktorom videl hrozbu. Zakaždým, keď Ron zastonal, Tom pocítil príval spokojnosti. S každou vyliatou kvapkou Ronovej krvi v ňom rástol pôžitok. Akoby Ronova ubúdajúca sila prenikala Tomovi do žíl, vychutnával si to, že dokáže Rona držať pri vedomí, aby cítil každý bolestný záchvev nervov.
Odstúpil od neho a Ron bezvládne klesol na kolená. Nebyť pút, ktoré sa mu do krvi zarývali do zápästí, padol by na zem a viac sa neprebral.
"Nezmôžeš sa ani na to," pýtal sa Ron pomaly zoslabnutým hlasom, "aby si ma mučil čarami?"
Tom sa zasmial. "Muklovské spôsoby týrania ľudí sú niekedy omnoho krutejšie ako tie naše. Vieš, Cruciatus sa mi zdá už dosť... otrepaný. Navyše nechcem, aby si mi tu zošalel. Chcem, aby si si bol plne vedomý všetkého toho, čo tu zažívaš."
"Stále mi uniká pointa..." zachrčal Ron.
"Jednoducho rád pozorujem fyzickú bolesť iných... uvoľní sa pritom zo mňa všetko napätie. Vari to nedokážeš pochopiť?"
"To naozaj asi nie..." Ron zvesil hlavu.
Bol tak nízko nad zemou, že Tom to nemohol nevyužiť – z celej sily ho kopol do zjazveného brucha a Ronom len myklo. Tom kopol znova.
"Nemáš z toho aj ty taký pôžitok ako ja?!" nahlas skríkol a kopol znova. A znova a znova. Chcel Rona prinútiť k odpovedi.
Okrem toho, že Ron sa nevládal ani nadýchnuť, zacítil v ústach chuť krvi.
Keď ho Tom udrel päsťou do tváre, mal pocit, že mu praskla sánka.
"Aspoň budeš mať na mňa pamiatku..." pousmial sa Tom.
Ron naňho uprel krvou podliate hnedé oči.
"Tentoraz ťa neomráčim... vychutnaj si tú bolesť!"
Tom od neho odkráčal preč.
O chvíľu už bolo v temnici úplné ticho. Ronovi začala byť zima od studeného potu, ktorý mu stekal po chrbte. Zaprel sa roztrasenými rukami o putá a vystrel sa, ťažko dýchajúc.
Vôbec nemal prehľad o tom, koľko hodín alebo dní sa už nachádza v tom hroznom žalári. Trápil ho smäd a nevedel, čo sa s ním stane. Už dávno z neho opadol všetok strach. Len chcel ešte naposledy vdýchnuť čerstvý vzduch, pocítiť na tvári jemný vánok, uzrieť žiaru slnečných lúčov. No nádej ho opustila. Nedúfal v záchranu; chcel už len, aby to všetko čím skôr skončilo...
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom vyšiel z temnice do svojej izby. V jeho posteli sa zrazu zjavil zelený had – Voldemortova Nagini. To bolo znamenie, že Temný pán ho očakáva vo svojom dome.
Čo od neho môže chcieť? Tom chcel na to stoj čo stoj prísť, no nič mu neschádzalo na um.
Prezliekol sa do džínsov a tesného čierneho trička, ktoré zdôrazňovalo jeho vypracované telo. Mohol by tam predsa stretnúť aj Bellu... Nemôže prísť neupravený. Na tričko si dal tmavú mikinu.
Spolu s Nagini sa odmiestnil pred dom Riddlovcov. Vo dverách už stála Bellatrix a čakala ho. Jej vážna tvár vyvolala v Tomovi jemné zachvenie.
Bez slova ho pustila dnu.
"Čo sa deje, Bella?" spýtal sa jej potichu.
"Choď už za ním, čaká ťa." Hlavou kývla smerom k dverám jedálne.
"Čo odo mňa chce? Nemáme dohodnuté stretnutie..."
"Choď!" posotila ho k jedálni.
Tom na ňu chvíľu nechápavo hľadel a potom pomaly otvoril dvere.
Voldemortova tvár vyzerala hrozivo. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že je nahnevaný.
"Pán môj..." Tom sa úctivo uklonil.
Temný pán, sediaci v kresle pred kozubom, mu rukou pokynul, aby prišiel k nemu.
Tom sa váhavým krokom priblížil k nemu.
"Môj lord, ako ti môžem...?" Chcel sa spýtať, ako mu môže poslúžiť, no prerušil ho Voldemortov desivo chladný hlas:
"Ako si to predstavuješ, Tom?" Spočiatku hovoril ticho, no postupne sa intenzita jeho hlasu zvyšovala: "Myslíš si, že môžeš konať proti mojim zámerom? Naozaj si taký naivný?! Považoval som ťa za jedného zo svojich najlepších špiónov-študentov, a ty si ma takto sklamal, Tom! Naozaj sa považuješ za tak dobrého v oklumencii, že si chcel konať proti mojej vôli?!"
"Pane, ja..."
"Netvár sa, že nevieš, o čom hovorím! Mám na mysli Darkhorsa, a ty to dobre vieš! Ako si sa vôbec opovážil uniesť ho? Niekoho, kto je na mojej strane!"
"Už viac nie je, pán môj. Pridal sa k tomu všivavému starcovi, Dumbledorovi..."
"Pretože ty si pokazil môj plán! Konal si na vlastnú päsť. A niečo také už viac nedovolím! Nie si viac hoden nazývať sa smrťožrútom!!! Vyhrň si rukáv ľavej ruky, Tom." Voldemort náhle stíšil hlas.
V Tomových tmavohnedých očiach sa objavila snáď aj stovka otázok.
"Poslúchni ma!"
Tom sa mykol. Nabral však silu a urobil, čo mu Voldemort prikázal.
Na vnútornej strane predlaktia sa černelo tetovanie – symbol smrťožrútov, nasledovníkov lorda Voldemorta.
"Môžeš byť rád, že ťa nezabijem!" Voldemort uchopil do vychudnutej ruky lesklý mäsiarsky nôž so širokou obdĺžnikovou čepeľou.
Tom sa zachvel, no potlačil nutkanie stiahnuť ruku.
"Bella!" skríkol zrazu Voldemort a Bellatrix okamžite pribehla k jeho kreslu.
"Áno, pán môj?"
Podal jej nôž a Bella ho prekvapene chytila.
"Práve som oznámil Tomovi, že už nepatrí medzi smrťožrútov. Nezaslúži si teda ani nosiť tetovanie."
Bella uprela žiarivé čierne oči na Toma.
"Chceš odo mňa, môj lord, aby som mu odrezala ruku?"
"Nie. Len mu vyrež to tetovanie," povedal ľahostajne Voldemort.
Tomovi sa na chvíľu uľavilo, no keď si uvedomil slovo "vyrež", prebehli mu po chrbte zimomriavky a cítil, ako sa mu zježili chlpy na ruke.
Bellatrix skĺzol zrak z Tomovej tváre na jeho odhalenú pažu.
Tomovi sa náhle zrýchlil dych, keď k nemu Bellatrix kráčala so zbraňou ostrou ako britva. Už ho nevzrušovala temná krása tej ženy. Iba ho prenikala hrôza z jej blízkosti.
Voldemort zrazu vstal a vzdialil sa od nich. Priblížil sa k oknu a zahľadel sa na ulicu, po ktorej sa preháňali muklovské deti na bicykloch.
"Bella... to mi nemôžeš urobiť..." náhlivo šepkal Tom a prosebne na ňu hľadel.
"Musím, môj sladučký," jemne ho pohladila po ruke. "Hlavne, že nemusím ublížiť tvojej nádhernej mladučkej tváričke."
"Bella, po tom všetkom? Bola si mojou prvou milenkou, a ešte mi dokážeš ublížiť?"
Belle sa náhle blyslo v očiach čosi, čo pridalo Tomovi na neistote a strachu.
"Prvou milenkou? Chceš ma snáď takto hanebne oklamať?!" posledné slová hlasno skríkla. Úplne zabudla, že v miestnosti nie sú sami.
Voldemort sa k nim otočil.
"Na čo čakáš, Bellatrix? Urob to!"
"S radosťou, môj lord!"
S pocitom uspokojenia jemne vkĺzla čepeľou Tomovi pod kožu. Ako sa nôž hýbal a zanechával za sebou tmavočervený potôčik, Bella šepla Tomovi do ucha:
"Toto je lepšie ako milovanie s tebou..."
Tomova bolesť bola neznesiteľná, výkriky uši trhajúce.
"Stačí!" zasiahol zrazu Voldemort.
Bellatrix sa okamžite od Toma odtiahla aj s tenkou vrstvou jeho kože na čepeli, zatiaľ čo on s vreskotom padol na kolená a snažil sa nehľadieť na zranenú ruku.
"Vyčaruj mu obväzy a nech čím skôr vypadne. A nech ho už viac nevidím, lebo naše stretnutie skončí jeho smrťou!" povedal Voldemort výhražne a odišiel z miestnosti preč.
"Ferula!" zvolala Bellatrix poslušne a obviazala Tomovi ľavé predlaktie.
Potom Tom mlčky sedel na zemi a bezvýrazne hľadel pred seba.
"Ako si mohla?" precedil pomedzi stisnuté zuby.
"A čo som mala robiť? Spravil by so mnou i s tebou oveľa horšie veci, ak by som neposlúchla!"
"Takže si mi ešte spravila láskavosť, čo?"
"Počúvaj ma, Tommy, pôvodne ťa chcel zabiť! To ja som ho uprosila, aby zmiernil tvoj trest..."
"Zmiernil? Vieš čo, Bella? Choď dočerta!" Tom s námahou vstal. Cez tenkú vrstvu obväzu mu začínala presakovať krv.
"Tom!" zvolala, no nič viac nestihla povedať – Tom sa odmiestnil.
Komentáre
hnusný sadista (myslím Toma, ale napokon aj Bellu)...mali by ho hodiť dementorom...:-(
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:28:21
|
|
|
