PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň32. kapitola - LiečbaKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 06. 02. 2010 14:45:06
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 108
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Ness kráčala po temnej chodbe. Za ňou Goldhill. Mŕtvy a odporne studený a premočený. Najprv sa dotkol jej ramena a potom ju prudko pritiahol k sebe. Jeho tvár bola namodralá a pery mal fialové. Chladné pery sa prisali na jej ústa a ľadové ruky sa kĺzali po tej tele. Cítila, že už-už sa jej zmocní, keď...
Celá spotená sa prebudila a len ťažko sa jej podarilo neskríknuť. Potom však otočila hlavu naľavo a uprela zrak na Johnovu tvár. Túžila ho chytiť za ruku, no zistila, že ju má obviazanú.
Opatrne sa posadila. Čo sa to stalo?
Obišla Johnovu posteľ a uchopila jeho ľavú ruku do dlaní. Pomaly si sadla na vedľajšiu posteľ.
Postupne sa na všetko rozpamätávala. Na veritaserum, na Robovu posteľ v jeho izbe v hrade, potom v akomsi dome. Na Robove ruky, ktoré sa jej dotýkali, na bludisko a tmu. Na príchod Johna, Debory a McGonagallovej. Na bitku medzi Johnom a Robom. Na Robov hrôzostrašný pád...
John jemne pohol hlavou, zažmurkal a otvoril oči. Keď zbadal Ness, slabučko jej stisol ruku.
"Ness..." zakašľal, lebo nemohol poriadne hovoriť. "Neplač..."
"Ja neplačem," odvetila Ness a po líci jej stiekla jedna jediná slza. Rýchlo ju utrela a usmiala sa. "Ako sa cítiš?"
"Čudne... veľmi čudne." Johnovi padol zrak na jeho pravú ruku. "Čo je s ňou?"
"Tvoja ruka... tvoja ruka... je len zlomená."
"Naozaj?"
"Bolí ťa to?"
Pokrútil hlavou. "Nie..." zaklamal. "A tebe nič nie je? Pamätám si ten tvoj strašný výkrik... Čo ti spravil?"
Ness sa striasla. "Nič, len na mňa použil Cruciatus..."
"Len? Kde je teraz?"
"Ty nevieš? On... zabil sa."
"Čože?"
"Padol z toho útesu..."
"Ach..." John od nej odvrátil pohľad.
Ness sa zahľadela na jeho zjazvenú tvár. Sklonila sa k nemu a nežne ho pobozkala na pery.
"A čo Deb? A Ron? Kde sú?"
"Ja neviem... nič netuším. Prebrala som sa sama pred niekoľkými minútami..."
"Snáď sú v poriadku," vzdychol John.
Vtom do izby vošla madam Pomfreyová, aby skontrolovala svojich jediných dvoch pacientov.
"Ale čo to? Slečna, vy ste vstali z postele? A kto vám to dovolil?"
"Madam, ja..."
"No..." Pomfreyová si všimla, ako sa Ness s Johnom držia za ruky. "Ak vám je už dobre..."
"Áno, je."
"A vy, pán Blueberry? Ako sa cítite?"
"Vraj mám zlomenú ruku..." John na ňu spýtavo pozrel.
"To je pravda."
"A ak mi nič iné nie je..."
"Nič iné? Máte dorezanú tvár!"
"Čože?" John si až v tej chvíli spomenul na dotyk studenej dýky. "Ach, áno..."
"Ale to bude v poriadku. Však?" Ness sa obrátila s otázkou na madam Pomfreyovú.
"Iste."
"A tá ruka?" opýtal sa John.
"To sa uvidí."
"Nič viac mi k tomu nepoviete?"
"Hlavne sa zbytočne neznepokojujte! To vám vôbec neprospeje."
"Madam Pomfreyová," ozvala sa Ness, aby odvrátila Johnovu pozornosť od jeho zranenia, "neviete, kam odišla naša priateľka? Pamätám sa, ako sme sem prišli všetci traja aj s pani profesorkou McGonagallovou."
"Viem len to, že si ju dal zavolať pán riaditeľ. Osobne sa tu bol na vás pozrieť, kamsi ju odviedol, ona sa vrátila a potom zas odišla. Akoby sa tu mohla preháňať, ako sa jej zachce..."
Ness a John si vymenili významný pohľad.
"Koľko je vôbec hodín? A aký je vlastne deň?"
"Je pondelok, pán Blueberry. Čas obeda. Po ňom vám dám ďalšiu dávku kostrorastu."
"A ako dlho je už Deb preč, madam?" zaujímala sa Ness.
"Od deviatej či odkedy... Kto si to má všetko pamätať? No, slečna, ale teraz šup-šup do postele! Obaja ste pacienti, takže... pre oboch tu mám kurací vývar."
Na nočných stolíkoch vedľa postelí sa zjavili taniere s rozvoniavajúcim jedlom.
"Dobrú chuť."
Ness i John sa vrhli na polievku, upokojení tým, že ak je Deb s Dumbledorom, nehrozí jej žiadne nebezpečenstvo.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom si vo svojej izbe rýchlo vymenil obväz a starostlivo zakryl poranenie na ruke dlhým rukávom. Potom sa ponáhľal do obývačky, odkiaľ začul rozhovor. Nemohol uveriť tomu, čo počul – naozaj je to hlas Albusa Dumbledora?
Nenápadne nakukol do miestnosti. No nie dosť nenápadne – Dumbledore ho zbadal.
"Tom!" zvolal s vážnou tvárou. "Poď sem, prosím!"
Napriek tomu, že slová predstavovali prosbu, pre Toma znamenali príkaz. S napätím vstúpil do izby. Jeho tmavé oči sa stretli so zelenými Deborinými. Viac sa nevládal pohnúť, len na ňu šokovane hľadel.
"Ty?" dostal zo seba.
"Tom, o čo tu ide?" spýtala sa zrazu jeho matka a netrpezlivo očakávala synovo vysvetlenie.
Komentáre
ooo keby dostal Tom od mamy poriadny výprask.. :D :D
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:37:49
|
|
|
