PoviedkaStrieborná koruna, uspávanka, čučoriedky a temný kôň33. kapitola - ÚnikKrátky popis:
príbeh sa odohráva na Rokforte.. pár vecí z Harryho som upravila do svojej poviedky, tak sa nečudujte, ak niečo nebude úplne sedieť podľa knihy (asi najviac sa to týka kúzel)..:) verím, že sa bude páčiť.. malo by to byť také dobrodružnejšie.. snáď aj trochu napínavé.. hoci spočiatku to tak vôbec nevyzerá..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 06. 02. 2010 14:45:51
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 127
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Minulosť / pred sériou, slovenčina, romantika, dobrodružné
Kapitoly tejto série
Tom pozrel na svoju matku.
"Choď si zbaliť veci, matka, a odíď navždy z tohto domu. Vezmi aj malého Briana."
Hildegarda Bonwicková vstala a založila si ruky vbok. "Thomas Aurelius Bonwick, ako to so mnou hovoríš?!"
"Všetkých nás zabije, matka, ak to neurobíš!"
"Prečo by nás mal zabiť?"
Tom si vyhrnul rukáv a ukázal na obväz. "Pozri, čo mi spravil! Povedal, že nabudúce ma zabije, ak sa mu dostanem do cesty!"
Dumbledore a Deb len zvedavo počúvali.
"Ale prečo?"
"Na nič sa nepýtaj a sprav, čo od teba žiadam!"
Matka skúvamo pozrela na syna a keď videla, že neustúpi, odišla z obývačky.
Tom akoby si až teraz všimol Dumbledora. Sadol si do kresla oproti nemu a Debore.
"Čo tu chcete? Snape ma zradil? Vedel som, že je to špeh!"
"Tom, tu nejde o Severusa, a ty to dobre vieš."
"O čo teda?"
"O Ronalda Darkhorsa."
Tom zahliadol, ako sa Deborah jemne zachvela, a prišlo mu zle.
"Čo ja mám s ním?"
"Vieme, že je tu, Tom."
"Uniesol si ho, ty špinavec!" neudržala sa Deb.
Tom na ňu uprel zrak. "Myslíš si, že si pre mňa taká dôležitá, že by som ti skrze neho chcel ublížiť?"
"Na to som ani nepomyslela... sám si sa prezradil!"
Keď Tom videl, ako sa Deborah obáva o Ronov život, musel si priznať, že naňho žiarli. Žeby mal Deboru niekedy naozaj rád? Radšej o tom nechcel premýšľať.
"Tom, nenúť nás strácať čas..." ozval sa Dumbledore. "Ešte sa môžeš pridať na tú správnu stranu."
"Na vašu? A čo mi vy môžete ponúknuť?!"
"Ochranu pred Temným pánom a istotu, že si sa rozhodol správne."
"A vy si myslíte, že ON si ma nenájde? Kašlem na vaše ponuky! A seriem aj na Darkhorsa, berte si ho... Je dole v temnici. Ja odchádzam."
Deb vstala a rozbehla sa pohľadať vchod do temnice.
"Kam chceš ísť, Tom? A kam chceš poslať svoju rodinu?" pýtal sa Dumbledore.
"Matka s mojím bratom môžu odísť k mojej tete do Kanady. A kam pôjdem ja, to je moja vec..."
"Môžem ťa ochrániť ja, Tom..."
"Nezaujímate ma! Netúžim už nikomu slúžiť! Ani dobru, ani zlu... Chcem žiť sám pre seba!"
Dumbledore mal v modrých očiach sklamanie.
"Je to tvoje rozhodnutie."
"Presne tak! Vy si teda vezmite Darkhorsa a vypadnite!"
Tom odpochodoval z obývačky.
Dumbledore vstal a ponáhľal sa za Deborou. Vchod do podzemného žalára našiel ľahko.
Deb uzrela Rona, pripútaného o skalu. Rozbehla sa k nemu a keď uvidela jeho doráňané telo a zakrvavenú tvár, ťažko udržala plač.
"Ron..." šepla a namierila prútik na putá: "Disapparate!"
Putá zmizli a Ron sa v bezvedomí zviezol na zem.
Deb si kľakla k nemu a odhodlane zvolala: "Ennervate!"
Ron sa prebral a pocítil takú bolesť, že sa nevládal ani pohnúť.
"Ach, Ron..." vzdychla Deb a zrak jej padol na jeho hruď.
Vtedy k nim prišiel Dumbledore. Použil kúzlo Tergeo na odstránenie zaschnutej krvi a vyčaroval Ronovi obväzy.
"Musíme ísť," oznámil študentom.
"Pán profesor, ja asi nezvládnem kráčať..." povedal ospravedlňujúco Ron.
"Ani nemusíš... odmiestnime sa rovno do nemocničného krídla."
"Ale veď do Rokfortu sa nedá premiestniť..." namietla Deb.
"Deb, riaditeľovi v areáli školy nič nie je nemožné," uškrnul sa Dumbledore. "A teraz sa ma chyťte."
Deb držala Rona jemne za zápästie, pretože všetky prsty mal zranené, a natiahla ruku k riaditeľovi.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Tom vybehol do svojej izby a naškriabal matke krátky list:
Nechcel som, aby to skončilo takto. Odpusť mi! Zachráň seba aj Bineyho... T.
Dal pergamen svojej plamienke a povedal:
"Odnes ho matke, len čo odídem. Nech ma už viac nevidí."
Sova nebadane prikývla.
Tom si sadol k stolu a vytiahol z neho mapu. Položil na ňu prst, zatvoriac oči. Keď ich otvoril, zistil, že ukazuje na pobrežie Francúzska.
Fajn, pomyslel si. Po francúzsky viem hovoriť dosť dobre...
A už v hlave spriadal plán. Naschvál sa premiestni do mora, blízko nejakej hliadky. Povie, že potrebuje ošetriť zranenie – pohrýzla ho nejaká morská potvora. Vymyslí si nové meno... a začne odznova.
Tak aj urobil. Zabudol zadržať dych a prekvapil ho chlad vody, takže sa chvíľočku naozaj topil.
"Pomoc!" zakričal po francúzsky čo najhlasnejšie, a snažil sa doplávať k brehu. Nenápadne si sňal obväz a pokúšal sa nevšímať si pálenie, ktoré spôsobovala slaná voda v čerstvej rane.
Videl, ako k nemu beží do vody nejaký muž.
"Zbláznili ste sa? Ísť do tejto vody! Hotová samovražda!" prehovoril bleskovou francúzštinou, ťahajúc ho na breh.
"Niečo ma pohrýzlo..." Tom ukázal na svoje ľavé predlaktie.
"Ako sa voláte, mladý muž?"
Tom vyslovil prvé meno, čo mu zišlo na um: "Théodore... Théodore Ombrage..."
Muž ho hneď odviedol do nemocnice.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Bol týždeň pred koncom školského roka. Metlobalového turnaja sa po prvý raz v histórii nezúčastnilo chrabromilské družstvo. Hráči odmietli hrať bez svojho zraneného kapitána. Johna Blueberryho to mrzelo, no zároveň aj dojímalo. Pohár víťazov tak získali Bystrohlavčania.
Deborah Silvercrownová sedela v klubovni a čítala nejakú knihu.
Zrazu sa otvoril vchod – obraz Tučnej panej sa odsunul – a v ňom sa zjavil Ron. Trochu kríval, no s úsmevom sa vybral k nej.
Deb odložila knihu a vstala. Rozbehla sa k nemu a hodila sa mu okolo krku.
"Ahoj," zasmial sa, hladiac ju po chrbte.
"Ani nevieš, aká som šťastná, že... že ťa vidím!"
"Aj ja teba," odvetil, "no neželám si smrť zadusením."
Deb sa okamžite odtiahla. "Prepáč..." a ustúpila od neho.
"Ale..." Ron sa k nej priblížil. "Tak ďaleko ísť nemusíš."
Deb naňho spýtavo pozrela. Natiahol ruku k jej tvári.
"Môžem vás konečne pobozkať, slečna Silvercrownová?"
Na perách sa jej mihol úsmev. "Musíte, pán Darkhorse..."
Nežne sa dotkol jej pier svojimi. V tej chvíli Deborah úplne zabudla na všetky Tomove bozky a dotyky. Jestvoval pre ňu už len Ron. Ron, o ktorom kedysi na Vianoce povedala, že s ním nikdy neskončí. Ron, ktorý pre ňu teraz znamenal tak veľa...
Do miestnosti zrazu so smiechom vbehli Agness Lullaby a John Blueberry, držiaci sa za ruky.
"Hej, hrdličky!" zvolala Ness.
Deb a Ron sa od seba s nevôľou odtrhli.
"Čo je?" spýtal sa otrávene Ron, stále hľadiac na Deboru.
John mal ruku v dlahe šatkou pripevnenú k hrudi.
"Mimochodom, čaute!" ozval sa veselo.
Ron sa na nich konečne usmial. "Vyrušili ste nás, všimli ste si to aspoň?" spýtal sa provokačne.
"Nieee," zanôtila Ness, "čo ste robili?"
Deb na ňu červenajúc sa zagánila. "Poďme radšej na ten obed, Ron, lebo títo dvaja nám nedajú pokoja!"
"Hlavne ja nie..." doplnila Ness.
"Ehm-ehm..." zakašľal John. "A čo ak nám to oni budú chcieť vrátiť, keď my budeme osamote?"
Deb sa zasmiala. "No veru, Ness, mala by si si rozmyslieť, koho budeš provokovať!"
Ness sa len uškrnula.
Ron chytil Deboru za ruku a všetci štyria spolu zamierili do Veľkej siene.
Komentáre
ani poriadne neviem.. dotvor si sama vo vlastnej fantázii:)
Pridal(a): Georgiana, 24. 02. 2012 20:01:55
|
takže Tommy sa ide hrať na mukla? :D :D
Pridal(a): Arwen, 24. 02. 2012 16:43:16
|
|
|
