PoviedkaLetná poviedková súťaž4. kapitola - Jediná myšlienkaKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 13. 06. 2010 10:10:01
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 276
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
Spolu so strážcom sme zastali na okraji hustého zmiešaného lesa. Doň sa vinula úzka vyšliapaná cestička. Zem medzi stromami pokrýval hustý koberec napadaného lístia a ihličia.
„Madam, radšej by som šiel s vami. Poznám tento les. Nechcem, aby ste sa stratili,“ povedal strážca.
„Nie. Po tú vec musím ísť sama. Tak mi to prikázal majster. Si si istý, že cestička vedie okolo tej drevenej chalupy?“
„Áno, madam,“ prikývol.
„Dobre. Keď napočítaš do sto, môžeš sa vydať za mnou. Potom ma počkáš pri tom veľkom balvane, ktorý si mi opísal.“
„Ako rozkážete, madam.“
Vykročila som po cestičke do lesa a o chvíľu som už kráčala cez hustý les. Pomedzi koruny stromov presvitalo zapadajúce slnko. Chcela som vybaviť túto záležitosť ešte pre zotmením.
Kráčala som rýchlo a ďakovala Bohu za to, že do cesty mi neprídu žiadne kopce, keďže mám strach z výšok.
Celú moju myseľ zamestnávala moja úloha. Musím prísť do ošarpanej chalupy, kde na mňa bude čakať majster Rádu a ako ochrancovi mi odovzdá vzácny prsteň s diamantom. Už som videla ten skvost a bola som celá natešená z tejto úlohy.
Pred tým som však mala neskutočné obavy. Po tomto prsteni túžilo mnoho ľudí, bohužiaľ, tých nesprávnych, ktorí by moc tohto prsteňa zneužili na zlé účely. Bála som sa o majstra, aby ho nezavraždili len pre prsteň. Ale keď vymyslel miesto odovzdania, trochu som sa upokojila.
Najviac zo všetkého chcel tento prsteň ten černokňažník zo Severu. Avšak v meste sa neukázal. Zrejme nevedel o odovzdaní.
Čoraz viac som sa ponáhľala, aby som to už mala za sebou. Lístie mi pod nohami šuchotalo, svetla okolo mňa ubúdalo. Strážca sa už istotne pobral za mnou, prebehlo mi mysľou. Aspoň to ma utešovalo.
Odrazu sa predo mnou zjavila z dreva zbitá chalupa. Zastala som pred ňou a utrela si pot z čela. Naposledy som sa zhlboka nadýchla a podišla k dverám, ktoré ledva držali v pántoch.
Opatrne som ich otvorila a vošla dnu. Do nosa mi udrel zápach starého dreva. Ocitla som sa v malej nezariadenej miestnosti a priamo predo mnou sa nachádzali vratké schody.
Vybrala som sa po nich nahor. Stúpala som na ne s najväčšou opatrnosťou. Kedy-tedy zavŕzgali a, našťastie, sa nerozpadli.
Vyšla som na poschodie a uvidela som len jedny pootvorené dvere. Nepozerala som sa cez zábradlie dolu, iste by sa mi zakrútila hlava aj z tej malej výšky.
Jedným dotykom som dvere otvorila. V izbe stál jeden stolík, na ktorom bola zapálená sviečka. Za ňou stála nejaká postava v čiernom plášti. Majster.
Hneď som sa mu zadívala úctivým pohľadom na tvár, no ten sa zaraz zmenil, keď som uvidela, že namiesto majstra tam stojí černokňažník.
„Konečne si prišla,“ povedal vľúdne.
Pohľadom som prebehla po izbe a v tmavom kúte som zazrela spútaného majstra. Jeho oči vraveli: „Uteč!“
Zmätene som sa pozrela na černokňažníka a len zo mňa vyšlo:
„Čo to...“
Potom som sa bleskovo otočila a upaľovala dole schodmi späť do lesa.
Utekala som po cestičke hlbšie do lesa. Bola som až taká vystrašená,, že som si to vôbec neuvedomila.
Zrazu sa však predo mnou ako duch zjavil strážca a ja som doňho narazila. Zachytil ma a vážne povedal:
„Madam, upokojte sa. Vyvediem vás odtiaľto. No budeme musieť ísť po inej ceste.“
Chytil ma za ruku a viedol pomedzi stromy niekam preč.
Nakoniec sme prišli na úpätie veľkého kopca.
„Madam, keď vyjdeme na kopec a potom jeho východnou cestou zídeme dolu, budeme už von z tohto lesa,“ povedal strážca.
„Ja nemôžem... Nemôžem ísť touto cestou,“ odvetila som a pustila jeho ruku.
„Ale, madam, iná cesta nie je...“ začal strážca, kým som ho neprerušila:
„Ja tú inú cestu nájdem!“ zvolala som a otočila sa mu chrbtom.
Nešiel za mnou. Myslel aj na svoj život a nemienil ho obetovať za ten môj.
Blúdila som hustým lesom až padla noc.
Mojou jedinou myšlienkou bolo vyjsť z tohto pralesa von.
Komentáre
no
neviem celkom co si o tom mysliet, tvoj styl pisania sa mi celkom pacil, citalo sa to lahko, ale pride mi to ako vytrhnute z prostriedka nejakeho pribehu, vela som sa z toho nedozvedela, kto je hlavna postava? na co sluzil prsten? preco ho ten majster chcel dat prave jej? bolo by toho vela, radsej by som si precitala cely pribeh, alebo aspon trochu viac vysvetleni
Pridal(a): Alice Cullen, 04. 08. 2010 15:02:17
|
;)
Krátkosť v tomto prípade neprekážala. Aj keď vyzdvihla chyby, alebo skôr nedotiahnuté pasáže, ktoré text nechali vyznieť v monotónnej rovine a tým vlastne aj odpútali pozornosť od deja.
Jednak to bol opis, v ktorom na tak malej ploche figurovala kostrbatosť, umelosť, opakovanie, nadbytočné výrazy a jednak rétorický aspekt prítomných postáv, ktorý namiesto toho, aby vyzdvihol ich odlišný charakter a zdôraznil ho, všetko zmixoval.
Čím sa vytratila zo slovného prejavu jedinečnosť a epickí hrdinovia tak splynuli dokopy :(
Pridal(a): Yaonee, 01. 08. 2010 20:54:50
|
Narf
Myslienka dobra, ale prilis kratke. Mohlo tam byt aj trochu akcie.
Pridal(a): 194.138.12.146
|
|
|
