PoviedkaLetná poviedková súťaž8. kapitola - Lúče svetlaKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 14. 07. 2010 15:09:19
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 198
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
Vonku zúri búrka a hoci je už dávno po polnoci ja stále nemôžem zaspať .Baldachýnová, starostlivo ustlaná posteľ vyhriata len pre moje potešenie ma akosi nedokáže prinútiť k spánku . Všade vládne pokoj a ticho, ideálne prostredie na výdatný spánok ,ktorý mi posledné dni tak chýba . No aj napriek týmto skutočnostiam od nudy pozorujem malé guľaté kvapôčky dažďu kĺzajúce sa po obrovských podlhovastých oknách ,ktoré tvorili prevažnú časť mojej izby .A práve v tej chvíli som dostala nezvyčajnú chuť otvoriť veľké presklené dvere postaviť sa na krásny balkón s výhľadom na okolie a zmoknúť až do nitky . Vždy som o tom snívala a práve dnes by mi to padlo náramne vhod . Teplý letný dážď by mi jemne pohladil ubolené telo plné modrín a odrenín . Aspoň na chvíľu by som pocítila to krásne pohladenie aké nikdy nezažijem . Nežné a ľahučké akoby ti pokožkou padalo pierko . Aký asi takýto dotyk môže byť ? Chcela by som vedieť ako sa človek cíti keď ho prejavujúc svoje city plné lásky pohladí niekto blízky bez toho ,aby cítil bolesť . Dala by som za to snáď hocičo ak by to bolo možné. Vtom ma z úmorného ,zbytočného a fantazírného snívania vyrušilo náhlivé klopanie na dvere mojej tak majestátnej a vznešenej komnaty . ,,Princezná ?“ ozvalo sa spred ťažkých dubových dverí . Spoznala som hlas nočného hosťa . ,,Počkajte Michal idem vám otvoriť ....“ pomaly som skĺzla z postele a bosými nohami som prešla ku kľučke ,ktorou som prudko potlačila ,aby sa uvoľnili staré vŕzgavé pánty .
,,Michal čo sa vám stalo ?“ spýtala som sa hľadiac do ubolenej slzami zmáčanej tváre ,ktorú už dávno pokrývalo množstvo vrások ,ktoré tvorili jeho prevažnú časť . Sťažká dýchal a plakal, preto mi nedokázal vysvetliť čo sa stalo ....
,,Všetko bude v poriadku .Pomôžem vám . Ale najprv mi musíte vysvetliť čo sa stalo?“ vľúdne som mu naznačila ,že na odhalenie jeho trápenia potrebujem pomoc .
,,Moja žena .....“ zašepkal a vtom sa mu zlomil hlas a rozvzlykal sa držiac už teraz svoju stareckú tvár v svojich odrobených dlaniach . Ihneď som pochopila .
,,Poďte nestrácajme čas pomôžeme jej “zašepkala som schmatla hodvábny plášť z vysokej zlatom zdobenej stoličky postavenej pri kozube a ledva stačiac jeho náhlivým krokom som sa vybrala k ich domčeku . Mali sme šťastie . Bývali neďaleko a tak sme v poslednej chvíli dokázali prísť v čas . Jeho manželka malá krehká žena ležala bledá a umorená na nízkej drevenej posteli ledva dýchajúc . Hruď sa jej namáhavo dvíhala v nepravidelných intervaloch. Bola nesmierne vyčerpaná ....pôrod ich prvorodeného bábätka jej vzal všetky sily . Sily krehkej nežnej ženy ,ktorá sa rozhodla pre potomka aj napriek tomu ,že vedela ,že ju to môže stáť viac ako len bolesti . Tento obraz mi bol taký známi no aj napriek tomu mi v tejto chvíli pripadal veľmi vzdialený akoby sa vytvoril vo sne....pamätám si ako takto ležala moja mamka .Bola úplne zničená a umorená bolesťami ,ktoré ju trápili stále viac a viac .Mala som dvanásť rokov keď si mamka vydýchla a hoci jej utrpenie skončilo a ja som zostala úplne sama moje sa začalo . Každá žena z nášho rodu dostane do vienka dar . Odovzdávajúci sa z generácie na generáciu . Dar uzdravovať svojou vôľou .....je to krásny a nesmierne vzácny dar, no má svoju cenu ....cenu ,ktorá je niekedy tým najhorším bremenom . Pretože dokážeme pomáhať ľudom každý ľudský dotyk je pre nás utrpenie . Ak nás človek čo i len hebučko pohladí máme pocit akoby nás práve udrel .Stačí jedno objatie a.....je bolestivé len na to pomyslieť no je to náš dar tak ako to tvrdila mamka:
,,Mamička nenamáhajte sa potrebujete odpočívať “ namietala som kľakajúc pri nej hladiac do jej očí plných sĺz .
,,Dcérka počúvaj ma .Musíš vedieť čo ťa má čakať než ťa opustím ...“ zašepkala sotva počuteľne zvierajúc pri tom moje dlane .
,,Nie prosím, takto nehovorte .....budete tu so mnou ešte veľa dní ,týždňov a rokov.....“rozplakala som sa nevšímajúc si slzy ,ktoré močili matkinu hodvábnu prikrývku .
,,Prijmeš môj dar dcérka ?“ spýtala sa ma zrazu na moje prekvapenie .
Nechápala som čo tým myslí .
,,Dar ,ktorý bude lúčom svetla pre iných .....dar ,ktorý bude pomáhať iným......prijmeš ho ?“ spýtala sa nedočkavo akoby sa bála ,že má už primálo času na to ,aby splnila svoju poslednú úlohu .
,,Prijmeš ho aj keď budeš preň trpieť ?“ dokončila svoje myšlienky upierajúc na mňa nedočkavý pohľad svedčiaci o jej strachu z nedokončeného skrývaného poslania .
Vedela som ,že je čas rozhodnúť sa a aj napriek tomu ,že som netušila čo mi moja odpoveď prinesie rozhodne som prisvedčila .....,,áno prímam ho “ bolo to posledné čo mi tu mamka chce zanechať a nech to bude čokoľvek nechám si to .
Len čo som tieto súhlasne slová vyslovila našimi spojenými dlaňami prešlo príjemné teplo akoby nás hladilo tisícky nežných zlatistých slnečných lúčov .....a od tejto chvíle sa mnohé zmenilo ....mnohé ....
,,Nikdy som nemal dovoliť ,aby .....“ prebudil ma zo snenia Michalov hlas plný zúfalstva a clivoty .Bol slabý a uprostred vety sa mu zlomil a rozplakal sa . A v tej chvíli som poznala čo znamená ľúbiť . Ľúbil ju natoľko ,že si nedokázal predstaviť jej stratu ,,bol som sebecký ...nikdy nebola na to dosť silná no ja som aj tak neskrýval svoju túžbu po dieťati ...“vyčítal si tento krát kľakajúc pri nohách svojej milovanej .
,,Nevyčítajte si to všetko bude tak ako predtým .... bude to dobre ...verte mi ....“ sklonila som sa k nej .
Chytila som ju za ruku vzápätí po čom som pocítila veľké bolesti prechádzajúce po celom mojom tele . Bolo to strašné a nemožné k niečomu to prirovnať .No táto bolesť mi bola taká blízka ,že ma vôbec neprekvapila . Sťažka som si vzdychla privierajúc viečka snažiac sa tak aspoň malú chvíľku nemyslieť na to čo cítim teraz ja ,ale ona . Vždy pri ľudskom dotyku je to rovnaké . Strašné bolesti akoby vás pichalo tisícky nožov .
Ak však to má byť cena za moje schopnosti prímam to ....prímam všetko čo s ňou súvisí .
Sústredila som sa na ženu ,ktorá ma tak potrebovala .....chvíľu som tam len mlčky sedela keď v tej chvíli z našich spojených dlaní sa začali objavovať zlatisté lúče akoby boli priam dané slnkom a vzápätí som pocítila jej úľavu . Bola v poriadku tak ako aj jej rodina . Michal a malé dievčatko spinkajúce v krásnej ručne vyrezanej kolíske .
(Niet veľkej obeti pre lásku .Niet lásky, ktorá by nepoznala obeť. A verte ,že nič nie je ťažšie ako ľúbiť pretože to znamená nespoliehať sa len na seba, znamená to poznať človeka ,pre ktorého by ste obetovali všetko ....pre ktorého sa točí váš svet .....)
Komentáre
:)
Myšlienka sama o sebe nebola zlá, aj keď viac-menej nič, čo by sme tu ešte nemali, nepriniesla... napriek tomu sa mi koncept diela celkom zapáčil, i keď miestami od čítania odrádzali nežné slovné spojenia a až priveľmi do očí bijúci nadnesený odpis, čo v istom momente strácalo na svojej dôležitosti - vsadilo sa skôr na efekt, než potrebu slova v samotnej schéme a to zaobalilo prítomný text do klišé.
Pridal(a): Yaonee, 03. 08. 2010 10:21:02
|
|
|
