PoviedkaLetná poviedková súťaž9. kapitola - Tajomstvo v poliKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 16. 07. 2010 10:35:43
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 166
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
,,Zbytočný život farmára“ pomyslel si a prudkým švihom rúk sa postavil z postele. Vysoký muž so širokými ramenami, svalnatými nohami, trochu vypuklejším bruchom a zarastenou tvárou, ktorá na prvý pohľad pôsobila neupravene. Henry Corn, posledný z posledných pracovníkov tradičného poľnohospodárskeho priemyslu. Žil vo Winstore v Austrálií, v malej dedinke vedľa Sydney.
Píše sa dátum 10. apríl 2085: 310 rokov od boja za americkú nezávislosť, 173 rokov od vyplávania Titanicu, 163 rokov od objavenia Tutanchamónovej hrobky, 15 rokov od zrútenia Bieleho domu a 3 dni od výskytu posledných symbolov v obilí.
Henryho práca zažívala svoje posledné obdobie. Tak ako programátorsky vyspelé pokladnice nahradili predavačky a umelou inteligenciou poháňané ťažké stroje dali zbohom mužom na stavbách, v baniach, v kameňolomoch, tak aj Henryho oranie, siatie, sadenie, postrekovanie, zalievanie a zber nahradila v ostatku sveta umelo pestovaná zelenina a ovocie. Krajiny boli preplnené inštitútmi na vytváranie nových, špeciálne upravených druhov zeleniny. Chutnejšej zeleniny, akú pestoval Henry. Rozmerovo väčšej zeleniny, akú pestoval Henry. Ekonomicky výhodnejšej zeleniny, akú pestoval Henry.
,,Na týchto poliach som prežil celý svoj život, nedovolím, aby ma o ne niekto pripravil. Vraj novodobé metódy pestovania. Hlúposť! Výmysel! Dobrovoľné požívanie chemických jedov! Mozgový kastrát doby!“ hovoril si. Pomalým krokom vyšiel na pole ako každý deň a nedokázal uveriť vlastným očiam. To, o čom sa už tak dlho hovorí. To, čo sa stalo témou číslo jeden v správach. To, na čo nemá nikto logické konštruktívne vysvetlenie, ležalo priamo pred ním. Pšenica zrovnaná steblami k zemi. Dokonale uhladená cestička v strede pola, ktorá sa stáčala a vytvárala nezmyselné tvary. Henryho oblial studený pot a hneď vytočil číslo polície. Do pol hodiny sa na Cornovom poli zišli desiatky ozbrojených policajných zložiek, televízne štáby so svojimi za informáciami dychtivými redaktorkami, malá skupinka vedcov a o niečo väčšia skupinka ľudí klaňajúcich sa úkazu, naberajúc do tela vesmírnu energiu. Henry si ani nestihol uvedomiť, do akej pozornosti dostal svoje obydlie, zatiaľ čo správa stihla obehnúť už celú krajinu: Vyskytli sa nové kruhy v obilí.
,,Tento prístroj sa volá Declaratory of Space Power. V skratke používané DESPO. Je to najnovší vyhľadávač prítomnosti vesmírnej energie. Prejdeme ním po poli a zistíme, či sú tu prítomné vesmírne vlny, alebo ide iba o dobre premyslený žart.“ povedal miestny kozmoloig doktor Peter Larson. Spolu s malou skupinkou mužov odetých v bielych skafandroch sa vybral medzi ležiace obilie. DESPO bol prístroj tvaru kocky, veľký asi ako kuchynský sporák. Na prvý pohľad vyzeral úplne jednoducho. Žiadne veľké množstvo blikajúcich tlačidiel ani páčok. Na vrchu bola malá obrazovka, ktorá dávala informácie o prítomných vlnách a stave batérie uloženej vo vnútri. Na kraji mal vysunutú malú rúčku, ktorá mala úlohu ako korman. Nej sa chopil jeden muž a pomaly tlačil stroj, aby uviedol do pohybu jeho štyri malé kolesá. Spodok bol tvorený z pevného plexiskla, spod ktorého vyžarovalo svetlo pripomínajúce ultrafialové žiarenie. Prítomnosť energie zisťoval na základe citlivého čipu vo vnútri, ktorý napodobňoval frekvencie vesmírneho vlnenia. V prípade zachytenia rovnakej vlny, akú vysiela DESPO, by čip okamžite reagoval a analyzoval jej silu. Je to ako keby si zaviažete oči a hľadáte vodu pomocou krhly. Budete liať kvapky na zem až pokiaľ nezachytíte šplechot – náraz vašich kvapiek na vodu.
Muži v skafandroch pod vedením doktora Larsona vošli na pole a do práce zapojili DESPO. Všetci stáli v bezpečnostnej vzdialenosti, aj keď nikto v presnosti nevedel určiť, aká vzdialenosť od bodu vesmírneho úkazu je vlastne bezpečná. Ozbrojeným silám dávalo ich silu iba ozbrojenie, pretože na ich tvárach bolo vidno neistotu a v očiach strach. Skupinka nadšených kozmo-hippies prestala so svojimi tanečnými kreáciami a pozorne sledovali prácu chlapov. Dúfali v zachytenie vesmírnej vlny viac ako násilný vegetarián v stretnutie s riaditeľom mäsokombinátu. Nikomu nezostávalo nič iné, iba čakať.
,,Ako to vyzerá? Máte niečo?“ zakričal šéf ozbrojených síl Erik Kennedy
,,Zatiaľ nie, žiadne atypické vlnenie, nevidím tu nič.“
,,To nie je možné! Váš prístroj nie je spoľahlivý!“ pridala sa do rozhovoru žena v stredných rokoch odetá v dlhých tkaných šatách, očividne veriaca v prítomnosť nadpozemskej sily.
,,Vyzerá to ako slepý bod, priatelia. Stali sme sa obeťami žartu.“ skonštatoval doktor Larson. Jeho vyjadrenie nepotešilo fanatických nadšencov očakávajúcich malých zelených mužíkov.
,,Môžete sa rozísť, nie je tu už nič k videniu, dopravte sa prosím domov.“ vydal jasný príkaz šéf Kennedy.
Skupinka zvedavcov sa pomaly začala otáčať ku svojim vozidlám. Ich sklamané tváre prezrádzali, že sa tešili na niečo viac. Vojaci zložili zbrane a dohliadali na bezpečný odchod médií a vesmírnych nadšencov. Kameramani urobili posledný záber na zničené pole a moderátorky s našpúlenými perami plnými prázdnych replík im do kamery povedali, že na Cornovom poli sa nič záhadné nestalo a ľudia môžu ostať v pokoji vo svojich príbytkoch. Doktor Larson sa ťažkými krokmi poberal z pola. Musel počkať, kým vypnú DESPO a naložia ho naspäť do vozidla. Ten prístroj bol jeho tajnou srdcovou záležitosťou. Jeho výrobe predchádzal výskum, na ktorom sa podieľal niekoľko rokov. To, že bol jedinečný, dopĺňal fakt, že bol jediný na svete, preto naň Larson dával pozor ako na vlastného syna, ktorého - na úkor vedy - nemal. Larson vyšiel z hustého obilia, ktoré mu pripomínalo menšiu džungľu a čakal na ostatok svojho týmu ešte odetého v skafandroch. Rozhliadol sa po okolí, keď uvidel ešte stále ustráchanú tvár Henryho Corna. Rozhodol sa ísť za ním a upokojiť ho, keď v tom jeho zámer prerušilo náhle vykríknutie:
,,Doktor Larson! Doktor Larson! Poďte sem! Rýchlo!“
Náhly výkrik ho prekvapil: ,,Čo sa deje?“
,,Poďte sem! Rýchlo!“ volanie pokračovalo bez vysvetlenia. Larson v sebe nedokázal nájsť ani kúsok chuti, ktorá by ho prinútila vracať sa do zablateného a zničeného pola. Znepokojovala ho však intenzita, s akou naňho muž naliehal. Neostávalo mu nič iné, ako prekonať samého seba a do pola sa vrátiť. Postavené obilie mu cestu neuľahčovalo a v tom momente si hovoril, prečo nemohlo ležať celé, aspoň by nebol problém prejsť po ňom.
,,Načo ste ma volali? Čo potrebujete? Stalo sa niečo s prístrojom?“ z jeho hlasu bolo cítiť podráždený tón. Zdvihol hlavu k mužovi v skafandri a ostal zarazený. Na tvári mu bol badať strach, možno až zdesenie. Muž chytil jednou rukou Larsona a druhou ukazoval na monitor DESPA: ,, Pozrite pán doktor!“ Larson z uchopenia ruky ostal nepokojný, no nedával to na sebe poznať. Pozrel sa, kam muž ukazoval – na monitor DESPA signalizujúci pozitívne vlnenie. ,,To nie je možné“, potichu si šepol pre seba, ,,tak predsa.“ So zatajeným dychom sledoval frekvencie vlnenia na monitore a ich postupnú narastajúcu a klesajúcu silu.
50 km severne od Sydney sa nachádzal Vesmírny ústav astrológie a kozmoloigy v Terrey Hills. Bolo to známe pracovisko doktora Petra Larsona a zároveň miesto vyhľadávané turistami. Časť ústavu bola vyhradená návštevníkom na prezeranie vesmírnych snímok a kameňov. Vo verejne prístupnej časti bola taktiež zriadená malá miestnosť so simulátorom nočnej hviezdnej oblohy, ktorá jasne ukazovala súhvezdia, padajúce kométy, planéty a ich prstence, vesmírny prach a mnoho ďalšieho. V súkromných častiach ústavu sa nachádzali pracovne a laboratória vybavené futuristickou technikou, pozorovacie stanice s teleskopmi a špeciálne izolované priestory vyhradené na pokusy. V tom čase sa v ústave nachádzalo iba pár vedcov skúmajúcich polohu novoobjavených hviezd. Ostať v práci dlhšie kvôli pár hviezdam sa oplatilo, pretože patenty na nové vesmírne objavy a súhvezdia boli štedro ohodnotené. Ticho laboratória nečakane prerušilo zvonenie telefónu.
,,Doktor Wood pri telefóne, kto volá?“
,,Mark, tu je Peter, urýchlene potrebujem tvoju pomoc.“ doktori Mark Wood a Peter Larson sa spoznali v ústave a pracovali spolu na mnohých prípadoch. Boli dobrými dôvernými priateľmi. V súkromí sa nestretávali, keďže Mark bol energickej povahy a Peter si viac ako prebdené noci v spoločnosti vychutnával čítanie starých spisov o vesmíre pri pohári vínka a v dyme kubánskej cigary.
,,Peter, rád ťa počujem, ako sa ti darí na poli? Úroda rastie podľa tvojich vedeckých predpokladov?“ podpichol ho. Aj napriek tomu, že Mark a Peter pracovali v rovnakom ústave, Mark bol astrológ a jeho náplňou bolo sledovanie hviezd. Neveril v nijaký iný život vo vesmíre okrem nášho, na rozdiel od Petra, ktorý bol kozmoloig a náznaky niečoho mimozemského boli jeho vášňou.
,,Teraz nie je čas na žarty, Mark. Potrebujem, aby si mi dal informácie o vesmírnej aktivite nad Sydney za posledný týždeň.“
,,Vesmírna aktivita je príliš široký pojem, Peter. Musíš mi konkretizovať, na čo sa mám zamerať: postavenie planét, ich rotáciu, intenzitu žiarenia hviezd, ich vytváranie a zánik, kométy, zrážky piesočného prachu, naklonenia dráh, slnečné škvrny, erupcie, protuberancie, korónu, ...Vesmír je veľký a prebieha v ňom miliarda aktivít každú sekundu, preto je nemožné spísať ti všetko za posledný týždeň.“ Táto odpoveď zjavne Larsona nepotešila.
,,tak si prehliadni záznamy z posledného týždňa a sústreď sa na všetko atypické. O všetkom nezvyčajnom, nevysvetliteľnom, nečakanom alebo ešte nepreskúmanom ma čo najskôr informuj.“
,,To je šialené, Peter. Vo vesmíre nie sú stanovené kritéria, čo je a čo nie je normálne. Všetko je to aktivita, ktorej príčiny sa snažíme preskúmať. Dokážem zaznamenať vybočenie Jupitera z dráhy, ale nie je v mojich silách povedať ti, či to vybočenie je alebo nie je normálne.“
,,Mark, v tejto chvíli sa nemám na koho iného obrátiť. Zatiaľ si ma nikdy nesklamal a aj keď si moju požiadavku označil ako šialenú, aspoň sa o to pokús.“
,,Môžem sa pokúsiť, ale ten pokus ťa môže sklamať.“
,,Ako som povedal, ešte si ma nesklamal. Ďakujem za pomoc, ozvi sa s výsledkami čo najskôr.“ Položenie telefónu bolo také nečakané, ako aj jeho zvonenie. ,,Bol mi to čer dlžný!“ v duchu si pre seba povedal Mark, ,,to už nie je ako hľadanie ihly v kope sena, ale hľadanie ihly v tom jeho veľkom začarovanom poli!“
Na Cornovom poli zatiaľ doktor Larson oboznámil šéfa Kennedyho o nečakanom náleze a prikázal mu uzatvoriť priestor. Náhla policajná aktivita upútala pozornosť zvedavcov, ktorý sa práve chystali na odchod. Neúprosní vojaci ich však zahnali do vozidiel a dohliadali, aby sa všetci dostali z pola čo najrýchlejšie von. Kameramani sa okamžite chopili svojich kamier a hlbokým zoomom sa snažili zaostriť na mužov v skafandroch behajúcich po poli. Počas toho rozruchu sa Larson sústredil na DESPO a na vlnenie, ktorý zachytil. Pomaly prechádzal strojom po polámanom obilí a skúmal silu vĺn, ktorá sa menila podľa miesta, kde sa nachádzal. Aby sa vedel presnejšie orientovať, v miestach, kde DESPO zaznamenával silné pozitívne vlnenie, robil kriedou malé x-ká. Keď odstúpil pár krokov dozadu, šokovalo ho, čo pred sebou uvidel. Kriedou označené body tvorili dokonalý kruh a nachádzali sa v presnom strede symbolu zobrazeného na poli. Moment úžasu Larsonovi prerušil telefonát. Na displeji sa mu zobrazilo Markovo meno: ,,Akurát v najlepšom čase.“, pomyslel si.
,,Tak ako Mark, máš niečo?“
,,Neviem, či ti to pomôže, ale zaznamenal som, že mesiac Saturnu vybočil z dráhy a naklonil sa približne o 65 stupňov. Jedná sa o jeden z najväčších Saturnových mesiacov, nazývaný Dione.“
,,Kedy sa to stalo?“
,,Dnes, 2:46 ráno. Odklonením sa okolo Dionu vytvorila hmla z vesmírneho prachu, ktorá ale postupne opadáva. Je to zvyčajný jav.“
,,Ďakujem Mark, ani nevieš, ako veľmi si mi pomohol.“
,,To teda neviem, ale nemáš zač.“ povedal Mark do už hluchého telefónu. Vtedy už bolo Larsonovi všetko jasné a vedel, čo má ďalej robiť.
,,Všetci von z pola! Opustite tento priestor!“ chlapi odetí v skafandroch nechápali jeho rozkaz, ale keďže Larson bol ich šéfom, museli ho poslúchnuť. Za pomoci vojakov sa podarilo vyhnať zvedavcov a miesto pomaly opúšťal aj Larsonov tým, ktorý nasledovali ozbrojené sily pod vedením Kennedyho. Henry Corn ostal vo svojom skromnom príbytku opäť sám. Keď nad Sydney zavládla tma a život zaznamenávalo iba pár nočných barov, Larson sa vrátil na pole. Tento krát však nie v doprovode chlapov v skafandroch, ani šéfa Kennedyho a jeho strach naháňajúcich mužov. Nikde nebolo stopy ani po kameramanoch a novinároch, ani po fanatických vesmírnych ľuďoch. Doktor Larson prišiel na pole v úplnej tajnosti, v spoločnosti svojho priateľa Marka.
,,Už mi to konečne vysvetlíš? Čo tu robíme? Čo je také dôležité, že mi to musí kaziť môj zaslúžený spánok.“ nervózne sa pýtal Mark.
,,Stále nechápeš?“ odpovedal mu Larson na otázkou a nezabudol sa potichu zasmiať.
,,Sú 2 hodiny ráno, moje zmysly sú otupené na akékoľvek logické zmýšľanie a jediné, čo mi teraz behá po rozume je, ako najmilšie ti povedať, že ťa asi nenávidím!“ typický Markov humor mal Larson veľmi rád.
,,Pozorne ma počúvaj, Mark. Corn objavil na svojom poli kruhy v obilí ráno, pár minút po tom, ako vstal. Tak isto ako ostatní farmári, o ktorých vieme. To znamená, že keď ich našli ráno, museli byť vytvorené v noci.“
,,Áno Copperfield, to je logické.“
,,Aký bol čas odklonu Dionu zo svojej dráhy?“
,,Ak si to dobre pamätám, tak 2:46 ráno.“
,,2:46 ráno, môžeme povedať aj trištvrte na 3 v noci. Čas, kedy väčšina ľudí spí a začínajú sa zobúdzať až okolo 5 do práce. Čas, kedy je otvorených len pár barov priamo v Sydney a na ulici by si nestretol nikoho, nie to ešte na vzdialenom dedinskom poli.“ vystrašený výraz na tvári vedca prezrádzal, že tomu začína rozumieť.
,,Mark, ak sa nemýlim, tak podľa mojich odhadov by sa na toto pole mal niekto alebo niečo vrátiť, aby dokončil svoj poľný obraz. Symboly v poli študujem už dlho a aj keď ešte jasne nerozumiem ich významu, podľa stredového bodu symbolu sa dá zistiť, či výtvor je alebo nie je hotový.“
,,Chceš povedať, že v priamom prenose uvidíme vraždenie obilia v prospech vesmíru?“
,,Presne tak, povedal si to výstižne.“
,,Ale prečo pri tom potrebuješ mňa? Vieš, že tomu neverím.“
,,Práve preto Mark, aby si uveril.“ obidvaja stíchli a so zatajeným dychom čakali, čo sa bude diať. Po pol hodine bezúspešného sedenia v poli sa Mark protestne zdvihol na odchod. Larson ho chcel zastaviť, ale nemusel. Markove náhle postavenie zadržala žiara prechádzajúca rovno ponad ich hlavy. Obidvaja sa inštinktívne pritisli k zemi a cítili, ako silno im bije srdce. Larson sa očami snažil zachytiť postavu alebo aspoň obrys, ale jeho videnie prekazila stále silnejúca žiara. Lúč tyrkysovej farby na zlomok sekundy nabral tak silno na intenzite, že Larsona aj Marka na minútu oslepil. Čo najrýchlejšie sa snažili spamätať, trasúcimi kolenami sa pozdvihli zo zeme a hľadeli okolo seba. Po lúči nebolo ani stopy. Rozsvietili baterky a snažili sa osvietiť priestor v poli. Stáli na mieste a svetlom prechádzali pomedzi steblami, keď v tom zrazu videli vpredu niečo mihnúť.
,,Peter! Pozri!“ namierili baterky a nedokázali uveriť vlastným očiam. Stála tam, zhrbená postava, o kúsok nižšia ako oni. Na chrbte mala asi osem malých výrastkov popri sebe spustené dve veľké ruky, dlhé asi ako ruka dospelého šimpanza. Z jemne osvetleného obrysu nedokázali zistiť viac, ale čo videli im stačilo na to, aby s istotou povedali, že človek to nebol. Neznámy tvor sa prudko mykol a vyzeralo to, ako by sa pohol smerom k nim.
,,Peter, utečme odtiaľto preč!“ Mark svoj zúfalý výkrik ani nestihol dopovedať a Larson ho chytil za ruku a ťahal z pola čo najrýchlejšie von. Útek bol sprevádzaným ich silným buchotom srdca a buchotom, ktorý však nevydávali oni, ale niečo menšie zhrbené hnajúce sa za nimi svojimi veľkými rukami. Nikto z nich nevie povedať, či tá zbesilá naháňačka trvala 30 sekúnd, 20 minút alebo možno hodinu. Znovu nečakane prišiel jemný tyrkysový lúč, ktorý sa premenil na silný oslepujúci záblesk. Z tej noci si viac nepamätajú nič. Prebudili sa o pol 5 ráno, v zablatenom oblečený ležiac na Cornovom poli. Zmätene bez slov sa pobrali do neďaleko odstavených áut a obidvaja vyrazili svojím smerom domov.
,,Dobré ráno pán doktor, vyzeráte unavene, nebodaj rušná noc? Na stole už máte pripravenú kávu a volal váš kolega doktor Gerald, máte sa za ním zastaviť.“ s úsmevom privítala Larsona ráno v práci jeho asistentka.
,,Ďakujem Kirsten, na vás je vždy spoľahnutie.“ odvetil Larson, usadil sa v pohodlí svojej kancelárie a zavolal Geraldovi.
,,Ahoj Gerald, tu je Peter, vraj si ma zháňal.“
,,Peter, konečne si sa objavil! Už som si myslel, že ťa uniesli mimozemšťania ako pomstu za tvoj výskum, hehe. Ale žarty na bok, pamätáš na to Cornovo pole, na ktorom sa vyskytli včera kruhy? Môj tým to miesto mapoval a dnes sa tam vyskytli nové. Farmár si nič nevšimol, myslel si, že sú to stále tie isté, ale podľa mojich zistení sa tam niečo vrátilo a svoje dielo dokončovalo. Musíme tam ihneď ísť!“
,,Choď, Gerald. Zober svoj tým a preskúmajte to, máš moju plnú dôveru.“ povedal Larson a položil slúchadlo. Nečakal na odpoveď. Nepotreboval ju. Vstal z kresla a išiel do kúpeľne osviežiť si tvár studenou vodou. Po ceste stretol Marka.
,,Ahoj Mark, je všetko v poriadku?“ spýtal sa Larson, keďže cítil zodpovednosť za to, čo musel Mark kvôli nemu prežiť.
,,V poriadku? Po dnešnej noci neviem, čo je v poriadku.“
,,Asi som ťa tam nemal ťahať. Nebol to dobý nápad.“
,,Nemaj žiadne výčitky, Peter. Neľutujem, že som tam bol, iba mi ešte chvíľu potrvá vyrovnať sa s tým, čo som videl.“
,,To je pochopiteľné, ale nech je to akokoľvek šokujúce, necháme si to zatiaľ pre seba. Po všetkých tých kruhoch nie je najlepší čas začať šíriť medzi ľuďmi novú paniku.“
,,V tom máš pravdu. Všetko má svoj čas.“
,,Správne, pokračujme vo svojich životoch s nezabudnuteľným zážitkom.“ povedal Larson na rozlúčku a obidvaja pokračovali vo svojom smere. Po pár krokoch sa Mark zastavil a otočil späť na Larsona.
,,Peter?!“
,,Áno Mark?“ zakričal Larson z druhej strany chodby.
,,Mal si pravdu, uveril som, nie sme tu sami.“
Komentáre
Akty X?
Nie, nebolo to vonkoncom zlé - zaujala ma jazykovo-štylistická stránka textu, ktorá sa príjemným spôsobom hrala so slovnými zvratmi a vtiahla čitateľa priamo do centra diania. A držala sa ho ako kliešť, kým sa nedopracoval na samotný koniec.
Menší problém, teda hlavne z mojej strany, nastal pri obsahu - možno je táto averzia voči podobne ladeným dielam spôsobená tým, že lipnem na klasikoch v oblasti scifi (A.C.Clarke či A.Asimov), a teda súčasné texty strácajú na akejsi tej scifi pompéznosti, ktorá z diel vyššie uvedených autorov sála a ktorú mám tak veľmi rada, pretože dovoľuje svojou schémou popustiť uzdu čitateľovej fantázie, aj keď obsahuje technické veci, ktoré sú občas pre laika ťažšie pochopiteľné :) No a niečo podobné, nielen pár technických výrazov, či tajomné vyšetrovanie a trošku priehľadný koniec, som očakávala aj od tejto poviedky.
Tá sa rozbehla naozaj famózne! Potom sa to akosi zaplietlo do všedného podtónu, takže som netrpezlivo čakala, kedy sa príbeh konečne skončí :(
Avšak... svojich čitateľov si to určite nájde :) Takže držím palce!
Pridal(a): Yaonee, 03. 08. 2010 10:31:52
|
|
|
