PoviedkaEragon a jeho koniec ( možnosť prvá )1. kapitola - Všetko dobré...Krátky popis:
Napísal som poviedku pre clairre a som rád že som s do toho pustil. Je to dobrý nápad a dala by sa o tom viesť veľa rozhovorov. Ako skončí Eragon?
Typ: Viackapitolová
Autor: Red4angel
Dátum a čas pridania: 19. 07. 2010 16:12:09
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: nie
Počet prezretí: 401
Tagy: FanFiction, Fantasy, Odkaz Dračích jazdcov, slovenčina
Kapitoly tejto série
Deň po Galbatorixovej smrti
Mesto Ilirea bolo tak prekrásne ako žiadne iné mesto. Bolo plné života a jeho stredom bola čierna skala Kuthian s pevnosťou kráľa. Okolo neho sa týčili veže domov a chrámov. Nedalo by sa povedať že mesto upadalo za vlády Galbatorixa. Niektoré budovy boli staršieho charakteru ešte z dôb vlády elfov. Tie boli vystavané z bieleho mramoru a každú stenu zdobili rastliny. Novšie budovy boli postavené z pálených tehál. To už podľa stavieb bolo za éry Galbatorixa. Dal si záležať aby jeho mesto malo pocit že je dobrý kráľ a o všetko sa postará. Po jeho hrade bol ďalším symbolom mesta chrám. Mesto prekvitalo životom a teraz ešte viac. Okolo mesta boli tisícky stanov a v meste dvakrát toľko obyvateľov ako doteraz. Všetko sa skončilo a malo sa zasa začať. Len lepšie.
Celé mesto Ilirea oslavovalo, len dve mĺkve postavy sedeli pri posteli s nehybným mužom. Tými postavami bola elfka Arya a dračica Zafira. Oni dve neboli šťastné pretože Eragon je už skoro deň v stave v ktorom mu nikto nemôže pomôcť. Nik nevedel čo sa medzi ním a Galbatorixom stalo. Ani len Zafira nie. Hrad na čiernej skale Kuthian, stred mesta Ilirea, ako ho už teraz všetci volali, bol dejiskom ich posledného súboja.
Eragon ležal na posteli a spal, ale nie spánkom iných. Skoro takmer umrel a ani jeden človek, elf alebo urgal nevie či sa ešte niekedy v živote preberie. Vedľa Eragonovej postele ležali pozostatky Glaedrového eldunarí a na stolíku vedľa postele bol jeho meč Brisingr. Do izby viedli jedni drevené dvere a strop jej chýbal. Izba bola určená Eragonovi práve pre to aby za ním mohla priletieť Zafira. Izba bola jednoducho zariadená. Len posteľ stolík a jedna skriňa. Nič to však Eragon nevyužíval až na posteľ. Ležal na nej už dlho.
Vonku za oknami jeho izby sa práve Nasuada spolu s Orrinom, kráľom Surdy, Orikom, kráľom trpaslíkov, kráľovnou Islanzadí a veliteľom urgalov prihovárali oslavujúcim. Stáli na menšom nádvorí, ktoré isto kedysi používal aj Galbatorix alebo niektorí z jeho hovorcov. Videli odtiaľ skoro celé mesto...mesto ako na podnose.
„Máme za sebou ohromné víťazstvo plné strát, na ktoré budú všetci spomínať. Dnes sme porazili tyrana nie vďaka svojej sile, ale vďaka odvahe a schopnosti veriť. Vložili sme osud do rúk Jazdca, ktorý si zaslúži našu nehynúcu vďaku a obdiv.“ Dohovorila a pozdvihla ruky. „Eragon, je naším hrdinom spolu s jeho dračicou Zafirou. Nikdy neprídu o našu vďaku.“ Zakričala. „Na slávu Zafire a Eragonovi,“ dav ju príkladne nasledoval. Potom uvoľnila miesto Orinnovi.
„Nič nie je ľahšie ako povedať, že takto to mala dopadnúť ale to by bolo klamstvo. Takto to dopadnúť nemalo. Veľa sme toho obetovali, priateľov a naše rodiny a naše životy. Tak veľa utrpenia kvôli čomu? Kvôli jednému tyranovi. Čas jeho vlády sa skončil a my musíme napraviť to všetko zlé čo nás stretlo. Ešte nie je čas oslavovať. Teraz je čas spomienok. Každý niekoho stratiť a dnes bude čas kedy ich budeme mať v svojich mysliach. Tam nikdy nezomrú. Dnes budeme spomínať, zajtra oslavovať a pozajtra budeme pracovať,“ povedal Orrin a pustil k slovu Orika.
Orik pozdvihol svoju päsť a začal: „Nikto nikdy nezabudne na silu našich skutkov a na silu nás všetkých. My sme sa spojili a vyhrali sme. Tí všetci čo sa pobrali na druhý svet na nás môžu byť hrdý. My nesmieme však dovoliť aby sa na ich spomienku zabudlo. Je našou povinnosťou nenechať ich obete zabudnuté. Ale v jednom s kráľom Orrinom nesúhlasím – aj dnes je deň našich osláv a deň kedy pivo a jedlo nebude len pre bohatých. Dnes sa bude oslavovať. Za dva dni sa ale bude pracovať, pretože nie všetko je tak celkom ako má byť. Čaká nás veľa práce a nesmieme zaspať pri horiacom svietniku, keď máme skalu pred rukami“
Posledná vystúpila kráľovná elfov. Mala na sebe zakrvácané brnenie, ale aj tak krásou všetkých prekonala. Ešte dnes bola bojovať. Galbatorix je už deň mŕtvy ale pár kňazov sa nedalo prehovoriť. Na ramene jej sedel biely havran Blagden a pokojne počúval. „Sme rasou nesmrteľnou a videli sme toho už veľa. Ale takúto odvahu akú máte vy ľudia som ešte nezažila. Príkladom je Eragon. Táto vojna nás stála priveľa síl. Náš čas sa kráti a váš čoraz viac rastie. Naše národy konečne prekonali nenávisť a porazili šialenstvo. Čas kedy sme sa museli od strachu krčiť sa skončil a začal sa čas nádeje v nový svet. Dnes bude deň kedy budeme spomínať a oslavovať, ale zajtra nastane deň nápravy.“
Nasuada sa spolu s ostatnými vybrala do haly. Ich práca dnes ešte nečakala. Nastal čas rozhodnutí, obetí, ústupkov a dohôd.
Dav vybuchol od radosti a všetci do jedného začali oslavovať. Bolo jedno či ste trpaslík, urgal, človek alebo elf. V tento deň nikto nepomyslel na minulosť. Nastala len prítomnosť a do sŕdc sa vlial pocit šťastia. To šťastie bolo tak silné že ho nič nedokázalo prekonať. Ani to keď jeden človek omylom prevrátil sud v pivom na trpaslík. Všetci sa začali hurónsky smiať a pokračovali v zábave.
Králi a kráľovná si posadali za kruhový stôl, z ktorého sluhovia ešte odnášali papiere a mapy čo tam boli. Nasuada, Orinn, Islanzadí s Blagdenom, Orik a nakoniec Nar Garzvhog. Zavládlo ticho, ktoré pretrhol až Blagden so svojím nekonečným „Wyrda.“
„V prvom rade by som vám chcela poďakovať,“ začala Nasuada a rozhliadla sa po okolitých tvárach. Zastavila sa pohľadom na elfke akoby od nej čakala odpoveď ale tej sa jej nedostalo tak pokračovala. „Nastal čas aby sme prerokovali ako to bude pokračovať.“ Až teraz jej do slova skočila elfka a usmiala sa.
„Cieľom elfov je krajina za morom. Náš osud už nie je vaším. Kto z nás tu bude chcieť ostať tak ostane, ale väčšina sa na lodiach preplaví za more. Som tu len preto aby som sa zúčastnila jednaní o poslednom vajci pretože možno so mnou nebudete súhlasiť, ale vek drakov sa skončil a tento svet už ich nepotrebuje. Vajce, ak sa nevyliahne odnesieme za more a ak sa vyliahne drak pôjde s nami.“ Nikto nenamietal lebo to hlboko v srdci cítil, možno im aj odľahlo. Ďalšieho dračieho uchvatiteľa by tento svet už neprežil. Bol to najlepší spôsob ako sa vyrovnať s hrozbou takej sily.
„Súhlasím,“ povedala Nasuada a ostatní ticho prikývli. „Takže zajtra by sa mohol uskutočniť výber, ktorí možno určí ďalšieho jazdca, ktorí bude musieť s vami odísť. Súhlasíte?“
„Trpaslíkov sa ten výber netýka, ale myslím že sú tu aj dôležitejšie veci. Elfovia by si mali dohliadnuť to vajce, ale možnosť by mal dostať každý kto chce. Možno by bolo aj dobré aby tí čo sa ho dotknú dopredu vedeli že ich osud sa v Alagaesii skončí. Teda ak sa vyliahne pre nich.“
„Proti tomu nemám námietky,“ odvrkol Orrin „bude lepšie keď to spravíme čo najskôr. Aj keď veľa záujemcov zaručiť nemôžeme. Nechcem aby sa nám tu rozpútali hádky medzi vojakmi. Sme spojenci. Je treba sa dohodnúť ešte na veľa veciach. Napríklad čo s našimi spojencami urgalmi.“ Všetci otočili svoje pohľady na Nar Garzvhoga a čakali na jeho reakciu.
Ten zreval a držal hlavu vzpriamene. „My urgalovia chceme len pôdu na ktorej budeme môcť spokojne žiť. Pokúsime sa zmeniť naše staré zvyky aby sme nemuseli do vojny. Nikto vojnu nechce. A budeme žiť v mieri.“
„Ako sme sa na Horiacich poliach dohodli svoje územie dostanete nechcem byť ako Galbatorix, ktorý porušoval svoje sľuby. Tu sa dohodneme na usporiadaní sveta a na tom kto a kde bude vládnuť. Už nás vojna druhý krát nemôže zmiesť z tohto sveta.“ Zapojila sa do rozhovoru zasa Nasuada.
Medzitým hore v Eragonovej izbe sa stále nič nezmenilo. Ani Arya, ani Zafira sa nemohli dostať do Eragonovej mysle. Arya stále s brnení ležala na posteli vedľa neho a uvedomovala si aký je svet bez neho. Taká sama ešte nikdy nebola. Chýbali jej tie rozhovory a možno si to nikdy nepripustila teraz musela. Chýbal jej Eragon, lebo toto nebol on. Oprela sa Zafire o šupiny a mysľou sa jej dotkla. „Strašne mi chýba, Žiarivá šupina.“
„Aj mne Arya, cítim sa ako myš. Taká neschopná činu,“ odvetila jej.
Zafira si položila hlavu na predné nohy a Arya hlavu vedľa jeho ruky. Takto čakali na zázrak
Na druhý deň ráno sa začalo s výberom ďalšieho Jazdca. Rada ktorá sa tiahla od dračieho vajca viedla skoro až k východu z mesta. V sále s vajcom boli prítomný len elfovia a Zafira spolu s Arya. Tie dve museli dlho prehovárať aby zišli sem dole od Eragona a to len vtedy keď im Roran sľúbil že bude pri Eragonovi kebyže sa náhodou preberie. Tak sledovali každého kto chcel aby sa mu vyliahol drak. Elfovia každého kto sa dotkol kontrolovali a skôr ako si ho preverili a povedali že toto nie je ten správny sa vajca nemohol nikto dosiahnuť. Trvalo to celú večnosť a nikto nemal to šťastie. Skoro každý až na Aryu a kráľovnú sa vajca už dotkol.
„Hádam neočakávate že ja by som sa mala stať dračou Jazdkyňou?“ pozrela na elfov a vybrala sa preč.
„Arya čakaj,“ ozval sa hlas kráľovnej. Tá sa dotkla vajca a len sa usmiala. „Nám všetkých sa nevyliahlo čo ak ty si tá pravá? Prežila si toho už veľa či už s mojim požehnaním alebo bez neho. Na toto máš moje požehnanie a ty ho chceš odmietnuť? Dcéra moja poď možno je to tvojím osudom.“ Uvoľnila jej miesto k vajcu a Zafira podišla za ňu. Ňufákom ju postrčila dopredu a ona neochotne išla.
„Nechcem uraziť vôľu kráľovnej,“ odovzdane prehodila a usmiala sa. „A nemôžem odmietnuť požehnanie matky dcére.
Ruky voľne spustené pri tele sa teraz načahovali k dračiemu vajcu vystavenému na červenom baldachýne, ktorý bol položený na zlatom stojane uprostred haly. Presne v tom okamihu ako sa Arya dotkla vajca a to sa mierne zachvelo, čo značilo že ďalším dračím Jazdcom bude Arya sa z miesta kde Eragon mal spať ozval výkrik: „Arya“. Všetci sa strhli, Zafira zrevala a s radosťou sa náhlila za tým hlasom. Do mysle jej vtrhol Eragon a pozdravil sa s ňou.
„Dlho si spal, Maličký. Vitaj v novom svete.“ Poslala mu celý rad myšlienok, pocit a obrazov. Práve vo chvíli keď pristávala vedľa Eragonovej postele sa otvorili dvere a v nich stála Arya. Na prekvapenie všetkých sa usmievala.
„Som tak rada, že ťa môžem privítať medzi nami.“
Roran sa postavil: „Naša rodina má tuhý korienok. Nás len tak niečo nepoloží.“ Všetci napäto čakali čo im na to Eragon povie.
„Prepáčte mi nevedel som čo sa stane keď Galbatorixa zabijem. Mali by ste začať hovoriť čo všetko sa stalo.“ Usmial sa na nich Eragon a pozorne počúval všetko čo hovorili a potom im on rozpovedal všetko čo zažil. Zafiry to aj ukázal.
Nakoniec sa táto dobrá správa doniesla do každého ucha v meste. Prišla za ním Nasuada v sprievode Orrina, Orik a nakoniec aj Islanzadí. Každému musel opísať čo sa stalo. Bolo to pre neho dosť únavné ale musel. Nakoniec sa s Nasuadou dohodol že si ešte dnes odpočinie a potom si pohovorí so všetkými o svojej budúcnosti.
V tento deň bol ešte zavretý vo svojej izbe. So Zafirou si užívala spoločné chvíle a jemu pripadalo akoby spal večnosť. Prišiel za ním aj Roran s Katrinou a s malými dvojčatami v náručí. Malý Gero a malá Anabel boli prekrásne deti plné života. Rozprávali sa dlho do noci až deti protestovali proti tomuto dianiu. Eragon sa uložil spať a mal prekrásny sen o krajine kde nebolo zlo.
Ráno Eragon vstal a pred dverami už mal čisté šaty a na misku s ovocím. Opláchol si tvár a najedol sa. Prezliekol sa do nových vecí, pripásal si meč, pozdravil sa so Zafirou a pomocou jej obrazov sa nechal viesť na miesto stretnutia s vládcami. Predstúpil pred dvere so strážou a za okamih vkĺzol dnu. Čakali ho už na svojich stoličkách a Zafira mu išla naproti. Počkal kým k nemu príde. Pohladil ju a s rukou opretou o jej bok prišiel do stredu kde mal pripravenú stoličku. Skôr ako sa usadil uklonil sa im a pozdravil sa s nimi.
„My so Zafirou budeme musieť odísť. Náš čas sa tu skončil,“ začal hovoriť a Zafira súhlasne prikývla. „Naša úloha sa už skončila a nastala nová – Pohľadať draky a pokúsiť sa ich zachrániť. Nezobudil by som sa skôr ako by sa narodil ďalší. Som šťastný že sa narodil pre Aryu. Ak kráľovná dovolí odplávame s ňou. To je moja budúcnosť nemenná.“ Dohovoril a pozrel sa Nasuade do očí.
„Nemám ti čo k tomu povedať. Len požiadať pani Islanzadí o to aby ti to umožnila a popriať ti šťastie,“ riekla Nasuada.
„Ak je to to čo si naozaj želáš a pevne si za tým stojíš nebudeme ti brániť. Len na nás nikdy nezabudni. Si náš brat Eragon a Zafira je našou spásou.“ Povedal Orik a sklopil oči.
„Si slobodný a môžeš si robiť čo chceš. Už včera sme sa mi to zhodli na tom čo si teraz ty povedal. Len tu budeš musieť ešte ostať. Treba dať pár vecí do poriadku a myslím že aj ty sám sa chceš rozlúčiť s priateľmi a musíte, teda aspoň myslím, počkať kým ten drak mierne povyrastie.“ Ozval sa Orrin a inak sa im už nevenoval.
„Všetci urgalovia sú ti zaviazaní. Ďakujeme ti za všetko a myslím že my sme tí poslední ktorí by ti mali niečo hovoriť. Ak budeš niekedy potrebovať pomoc naše hlavy sú tu pre teba.“ Nar Garzvhog hlasno ukončil svoju reč revom a obzrel sa na elfku.
Islanzadí si prehodila pramienok vlasov na ramene. „Bude mi potešením ak budete cestovať s nami. Máte pravdu. Máte týždeň. Potom odchádzame.“ Všetci sa postavili a rozišli sa, len Nasuada stále sedela na svojej stoličke ako keby nevedela čo má skôr robiť. Až keď Eragon so Zafirou opustili sál odišla.
Eragona čakala pri jeho izbe Arya. Stála tam odetá v zelenom brnení. V tom čo proti nemu bojovala prvý krát. Mávla na neho a išla dopredu. On ju nasledoval. Išli dosť dlho a počas toho sa rozprával so Zafirou a nasledoval ju. Vajce sa ešte nevyliahlo, ale už bude čoskoro čas. Arya si ho niesla v provizórnom vaku. Nakoniec prišli tam kam ich Arya viedla. Eragona očarilo že v tomto kamennom svete je niečo tak plné života. Očarila ho čistinka so studňou a zeleňou okolo nej. Bola tam aj lavička a Arya práve k nej zamierila. Posadila sa a ukázala rukou vedľa seba.
„Neprerušuj ma prosím Eragon,“ začala Arya a usmiala sa. „Keď si spal uvedomila som si ako strašne mi chýbaš a ako rada som bola za tvoje slová. A teraz som si uvedomila že k tebe cítim viac ako k obyčajnému priateľovi. Ale možno náš vzťah nebude môcť pokračovať. Teraz sa staneš mojim učiteľom. Mojím a Zafira jeho.“ Usmiala sa. Eragon rešpektoval jej želanie a nechal ju hovoriť. „Sľubujem ti že dám nášmu vzťahu príležitosť ak mi dáš čas. Moje vlastne city a vzťahy elfov nie sú také aké tie vaše. Sme rozdielne rasy a nesmieš na mňa tlačiť. Raz možno budeme ako jeden a láska bude navždy napĺňať náš život ako doteraz napĺňala tvoje srdce a do môjho sa vkráda.“ Obdarila ho svojim úsmevom. Vajce v látke sa začalo rozbíjať a tak ho radšej položila na zem. Stále viac a viac sa to mláďa pokúšalo dostať na svet. Až sa mu to nakoniec aj podarilo a narodil sa malý zelený dráčik.
„Ako ho budeš volať?“
„Jeho meno bude Fricai“ odpovedala Arya. Dotkla sa dráčika, zablysklo biele svetlo a na Aryinej ruke ostala značka dračieho Jazdca. Arya zaspala sladkým spánkom a Eragon ju zachytil a uložil k dráčikovi, ktorý sa od únavy zvalil vedľa nej. V ten deň Eragon strážil Arya a prvý krát v živote videl Aryu takú pokojnú a šťastnú.
Skupina jazdcov zahalená v plášťoch pomaly cválala popri lesu smerom k pláži na ktorej ich čakala loď. Ich vysoké postavy splývali do jednej. Razili si cestu vetrom a zmenšovali vzdialenosť od cieľa. Išli v dvojrade, za pásmi mali meče aj keď ich v tento deň nemali použiť. Niesli si ich len ako spomienku na tie zlé časy. Dorazili na miesto, ktoré ich malo navždy odniesť z tohto sveta. Zosadli z koní a piesok pod nohami zanechával na pobreží stopy ich krokov. Všetci až na jednu postavu sa vybrali k mólu. Držiac za uzdu koňa ich len ticho sledovala. Dve postavy do seba zapreté sa pomalým tempom blížili k lodi až nakoniec zastali tesne pred ňou. Otočili sa za osamelým jazdcom na brehu a na okamih sa zadívali na seba. Potom aj oni nastúpili na loď a pár postáv už odviazalo laná. Loď sa pozvoľna vydala na cestu a jazdec naposledy dal zbohom svojim priateľom. Zamával im a ešte dlho kým mu loď nezmizla z očí hľadel za ňou. Nasadol na koňa a vydal sa domov. Na obzore za chrbtom mu leteli dva draky robiac na slnku dva tiene. Už nikdy sa nemala vrátiť doba ich vlády na tomto svete. Doba dračích Jazdcov skončila.
|
|
Nasledujúca kapitola
ešte nie je dokončená |
Komentáre
tak to som nepochopil...
Pridal(a): Red4angel, 14. 01. 2011 00:56:58
|
To bolo ake traone....
Pridal(a): Elfka, 03. 01. 2011 12:21:07
|
dobre, že som prestal...
Pridal(a): Red4angel, 15. 09. 2010 20:46:45
|
Ty ked este RAZ nieco povies zleho na svoje poviedky tak....
Pridal(a): Elfka, 22. 07. 2010 19:32:34
|
|
|
