 |
|
|
PoviedkaLetná poviedková súťaž14. kapitola - Meče mága AltranaKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 24. 07. 2010 18:16:59
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 229
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
„Bude to po zániku štyroch pevností.
Po páde prvého kráľovstva.
V dobe keď zmizne sila zo sveta ľudí.
Bude to koniec mágie.“
Liana elfská vedma r300 vek I.
Začiatok konca
Koniec dňa slnko pomaly zapadalo za obzor, a jeho posledné lúče sa lenivo rozlievali po krajine. Na horizonte sa vynoril muž na koni, bol odetí do dlhého, sivého plášťa pod ktorým mal čierne brnenie lemované hnedými runamy. Bol neozbrojení. Jediný kto sa pohyboval po Ríši bez zbrane boli Obdarený alebo ako im hovorili obyčajný ľudia mágovia, čarodejníci alebo černoknažníci a tento bol najmocnejší z ľudských mágov. Volal sa Altran. Zastavil a zaclonil si rukou oči. Rozhliadol sa po temnejúcej krajine hľadel na hory na východe na lesy, lúky a polia na juhu. Vo hustnúcej tme zahliadol dokonca aj svetlo mesačnej veže v hlavnom meste Ríše. Popohnal koňa a vydal sa smerom k mestu.
Chrám najvyšších bol plní ľudí ktorí sa sem prišli pozrieť na obnovenie magickej moci koruny. Tento prastarí obrad sa vykonával každých päťdesiat rokov. S jeho pomocou bola obnovená magická moc kráľovskej koruny a zároveň moc kráľa. V chráme už boli všetci zástupcovia šľachty, obchodníci aj obyčajný ľudia. Počas obradu prichádzali do mesta množstvá ľudí, to zvyšovalo aj možnosť útoku či už na kráľa alebo jeho rodinu, preto bola zvýšená bezpečnosť všade postávali vojaci, do vnútorného mesta mohli vstúpiť len ty ktorí sa preukázali zvláštnym dekrétom. Na každom rohu viali zástavy s ochrannými symbolmi. Na každom dome bol umiestnený ochranný krištáľ. Obdarený slúžiaci korune už od rána zabezpečovali kúzlami celú oblasť chrámu.
Celé mesto pulzovalo mágiou. Jej silu bolo cítiť až do vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov. Bolo to ako maják ktorý priťahoval k mestu všetky bytosti citlivé na mágiu dobré či zlé, lenže tieto kúzla mali za úlohu držať tie zlé od mesta. Keď slnko zapadlo za obzor celé mesto ožilo farbami mágie všade žiarili modré krištáli zelené symboly a nad mestom poletovali červené záblesky ochranných kúzel a tvorili nepreniknuteľní štít. No boli akési slabšie ako obyčajne, no nikto tomu nevenoval pozornosť, obyčajný ľudia preto že mali vlastné problémy a obdarení preto lebo boli príliš hrdí aby priznali že mohli spraviť nijaku chybu.
Dvere chrámu sa zavreli a vnútro potemnelo všetci boli na svojich miestach, čakali na príchod kráľa.
Pod stropom na tráme sa pohol tieň a na chvíľu bolo možné zazrieť siluetu muža skrčeného na drevenej výstuži strechy. Nebol to však človek bol to Darn člen sekty nájomných vrahov uctievajúcich démona Darnarcha, vďaka krvavým obetám boli schopní doslova splynúť s tienom a stať sa prakticky neviditeľní. To z nich robilo dokonalých vrahov. Darn založil otrávení šíp do kuše a čakal bez jediného pohybu. Cítil ako sa ho snažia ovinúť ochranné zaklínadla akoby sa snažili zachytiť na jeho tele, keby sa im to podarilo bez milosti by ho zabili. No vďaka ochrannému amuletu ktorý mu dal človek ktorý ho najal len neškodne skĺzli po jeho brnení.
Koruna spočívala na oltári a žiarila jemným bielim svetlom ktoré však pozvoľna pohasínalo, strácala svoju moc. Za oltárom stál hlavný kňaz odetý do obradného rúcha . Stál meravo a hladel na chrámove dvere cez ktoré každu chvílu vôjde Herad III kráľ Ríše správca moci najvyšších poslední z kráľov ľudí. Ticho v chráme narúšal len šepot prítomných ľudí. „ Už sa neviem dočkať starí otec vravel že to bol najkrajší zážitok v jeho živote“ šepkal predajca rýb svojmu známemu. „ Vraj pri tom padali zlaté mince z povaly a každý si mohol nabrať koľko uniesol“ pokračoval šeptom. „ To určite, a preto teraz patríš k najchudobnejším predajcom v meste“ odpovedal mu posmešne jeho priateľ.
V tom zhasli všetky pochodne a vnútro chrámu sa ponorilo do šera jediným zdrojom svetla bola teraz koruna ale aj jej svetlo pomaly dohasínalo keď zrazu zhaslo. Drevené dvere chrámu zavŕzgali ako by sa do nich oprel vietor ľudia k nim v očakávaní otočili hlavy. Druhé zavŕzganie a začali sa pomaly otvárať a dnu vstúpil kráľ vystrel sa jeho dlhé čierne vlasy mu spadli do tváre. Oblečené mal jednoduché sivé nohavice siví kabát a na koženom opasku mu visel trpasličí meč nebol to však obyčajný meč bola to presná replika meča ktorí ľudom darovali trpaslíci z Duandarnu po vyhratej bitke na jazere Enra. Po bitke keď ľudia spolu s trpaslíkmi porazili oddiely temnej légie a vyhnali zlú moc z oblastí na severe. Po stáročia bol symbolom ríše ľudí a právo nosiť ho, mal len kráľ. Pôvodný meč sa stratil počas útoku na štyri pevnosť. Jeho strata podľa niektorých trpaslíkov znamenala úpadok ľudskej ríše preto trpaslíci prerušili po vzore elfov s ľuďmi kontakty .Herad sa rozhliadol, a vykročil k oltáru oči prítomných ho nasledovali. A oči Darna ho sledovali najpozornejšie. Podľa pokynov má zaútočiť v momente keď sa koruna dotkne Heradovej hlavy.
„ Začneme povedal potichu kňazovi“ kráľ a ten len nepatrne prikývol.
„ Povstaňte“ ozvalo sa z kňazových úst a jeho povel sa ozýval po celom chráme celé osadenstvo z námahou vstalo zo svojich miest. Kňaz vzal korunu zdvihol ju nad královu hlavu a riekol „Ako znamenie moci a predurčenia vládnuť pokladám túto korunu požehnanú mocou najvyšších na hlavu vyvoleného, nech sa obnovný sila ktorá prúdi našou ríšou a ochraňuje nás pred temnotou“. Položil korunu na Heradovu hlavu. V tom sa stalo niekoľko vecí naraz Darn vystrelil, vedľa kráľa sa objavil muž v sivom plášti vystrel ruku a zastavil šíp tesne pred kráľovým krkom druhou rukou vyslal prúd energie ktorí narazil do D´arna a zhodili ho z trámu na zem. Po dopade sa začal zmietať v kŕčoch a snažil sa zo seba striasť biele svetlo ktoré ho začalo ovíjať a na miestach kde sa dotklo kože mu vypaľovalo hlboké rany. Vojaci ktorí k nemu pribehli len fascinovane hľadeli ako postupne mizne vrahovo telo v podlahe kým sa úplne nestratilo, a oni nepozerali na pevné kamene. Celé sa to odohralo v priebehu pár sekúnd. Keď si ľudia uvedomili čo sa stalo začali kričať a utekať k východu v narastajúcej panike mnohí popadali na zem a hrozilo že budú ušliapaní. No zrazu sa celím chrámom rozľahol duniví Heradou hlas „Pokoj!“ zvolal „ veliteľ vy sa postarajte aby sa každý bezpečne dostal domou zavolajte liečiteľou nech sa postarajú o zranených“ prikázal kapitánovi stráži. „ Rozkaz“ zaznela strohá kapitánova odpoveď.
V okne hlavne veže hradu sa mihalo svetlo a dávalo tušiť že aj neskoro v noci sa v ňom niečo deje. V miestnosti ktorá slúžila ako kráľova pracovňa sa v nejasnom svetle sviečok zišli štyria muži, nejasné svetlo dokresľovalo pochmúrnu atmosféru ktorá bola ako stvorená pre otázky ktoré tu budú položené a rozhodnutia ktoré určia osudy celej Ríše a dotknú sa života každého jej obyvateľa. Herad zachmúrene hľadel z okna na svoje mesto a uvažoval o udalostiach posledných pár hodín. Pričom pokus o jeho vraždu nebol najhorším činom akoby sa mohlo zdať, dobre vedel že obrad neprebehol tak ako mal lepšie povedané jeho výsledok nebol taký ako mal byť. Moc koruny sa neobnovila tým pádom ani jeho magická moc. Svetlou stránkou bolo že kvôli panike ktorú vyvolal pokus o jeho vraždu si to ľudia nevšimli. Otočil sa do miestnosti prešiel pohľadom po mužoch ktorý tam boli s ním hlavní kňaz Melastios sedel v kresle pred kozubom a uprene hľadel na kráľovskú korunu ktorá spočívala na stole, vedľa neho postával holohlaví muž odetí do odevu aký nosili mnísi bol to člen nového radu ktorí veril v jednu najvyššiu bytosť bol to vzdelaní človek ktorý robil kráľovi poradcu. A posledným a najdôležitejším bol muž ktorí mu zachránil život. Ten stál v kúte a hľadel na Herada. „Najprv by som vám chcel poďakovať za záchranu života“ „ Altran volám sa Altran som Obdarení z východu“ pokorne sa cudzinec predstavil a pokračoval.
„ Bol som len na správnom mieste v správny čas.“
„ Pravda, ale mohli by ste nám vysvetliť ako ste sa tam dostali“ nedôverčivo sa spýtal Melastios.
„ Sledoval som toho vraha až do mesta podobne ako on som prenikol vašou magickou ochranou. No v meste sa mi stratil a tak som musel čakať kým zaútočí aby som ho mohol zneškodniť“ pokojne odpovedal.
„ Ako presne, sa vám a jemu podarilo preniknúť cez magickú bariéru?“ pokračoval vo výsluchu Melastios. Ktorí stále nebol presvedčený či tomu mužovi verí.
„ Mágia je oslabená to je hlavní dôvod prečo som chcel hovoriť s kráľom“ rovnako pokojne pokračoval Altran.
„ Čo tým myslíte?“ zvedavo sa spýtal Herad a podišiel blšie k mágovy.
„ Zlo sa vrátilo na sever a pripravuje sa na vojnu no tentoraz na to pôjde inak ako pred tým.“
„ Ich prvým krokom je krádež mágie budú chcieť získať toľko magickej energie koľko len bude možne“ po týchto slovách zavládlo ticho hodnú chvíľu nikto neprehovoril. „ Môžete tieto vaše tvrdenia dokázať“ spýtal sa napokon Melastios.
„ Ale samozrejme určite ste si všilmly že obrad obnovenia moci nemal žiaden účinok koruna je teraz len obyčajným kusom kovu, mágia ktorá ju mala naplniť sa stratila, a to nie je jediný prípad pred mesiacom bolo zničených desať korzárskych lodí keď plávali cez Amgorské hmly ich ochranné zaklínadla nefungovali.“
„ A to sa deje všade drobné kúzla už stratili svoju silu a tie mocnejšie budú nasledovať.“
Kráľ sa zamyslel tieto nové informácie boli naozaj desivé ak sa zlu podarí ukradnúť dostatočné množstvo mágie nebudú ľudia schopní ich poraziť. Veď predošlé vojny vyhrali len vďaka tomu že mali na svojej strane viac obdarených. A keďže sa už nemohli spoliehať na pomoc od trpaslíkov nemali by šancu.
„Čo teda navrhuješ.“
„Je tu istá možnosť, ale nebude to také jednoduché musíme preniknúť hlboko do severných oblastí až do srdca čiernych hôr tam je uložení diamant duší jediná vec ktorá je schopná uskladniť také množstvo mágie ten musí byť zničený “
„ Takže ty chceš aby sme poslali armádu na sever proti nepriatelovy o ktorého počtoch nemáme žiadne informácie, to je predsa hlúposť“ rozhorčoval sa Melastios.
Altran upriamil svoj pohľad na starého kňaza a potichu riekol. „ Také jednoduché to nebude diamant môže zničiť iba poslední z rodu ktorí prežil štyri pevnosti a musí na to použiť kráľovský meč.“ „Vy ste sa zbláznil!“ začas sa rozhorčovať Melastios. „Predsa každý vie že kráľovský meč sa stratil skoro pred tristo rokmi.“
„ Našiel som ho“ skočil mu mág do reči. „ Aj keby to bola pravda.“ Nedal sa Melastios prerušiť „ čo ten poslední z rodu kto to má byť.“ Altran sa nadýchol a chystal sa odpovedať no kráľ ho predbehol.
„ Hovorí o poslednom členovi rodu kráľov, o potomkovi jediného muža ktorý prežil pád pevností“
„ Hovorí o vnukovi kráľa Elstera.“ Dokončil holohlavý mních.
Poslední z rodu
Altran čakal v pracovni predstaveného rádu Prvého na príchod Elsterovho vnuka. Ako sa ukázalo Herad ho poslal k tomuto rádu aby sa tu učil a aby bol dobre ukrytí. O tom kto je to vedel len predstavení rádu a holohlaví mních ten fungoval ako spojka rádu a kráľa. Dvere do miestnosti sa otvorili a vošli traja muži predstavení holohlaví mních a tretí bol mladí asi dvadsaťpäť ročný muž mal čierne vlasy jemne črty tváre a z jeho držania tela vyžarovala sila.
„ Necháme vás o samote.“ Prehovoril holohlaví mních a predstavení len prikývol a vyšli z miestnosti,
„ Takže ty si Eloster?“ spýtal sa.
„ Áno pane“ odpovedal Eloster rozhodne no nie urážlivo.
„ Mám pocit že sa ma chceš niečo spýtať tak počúvam.“ Pokračoval v rozhovore.
„ Áno no... je pravda že ste obdarený“ dychtivo položil Eloster svoju otázku.
Evras sa v duch usmial toto bude jednoduchšie ako čakal. „ Je to pravda“ odpovedal a sledoval ako sa Elosterove oči rozžiarili. „ Čo vieš o svojej rodine Eloster.“
Ukázalo sa že vie všetko Herad mu to povedal už dávno. Vyzeralo to že sa stým vyrovnal celkom dobre. Altran mu vysvetlil čo od neho chce a bol rád že Eloster z radosťou prial svoju úlohu. Chcel sa jednoducho stať hrdinom. Chcel byť hodný svojich predkov. Keby len tušil aký osud mu pripravoval určite by nebol tak ochotne súhlasil. Keď opustili kláštor vydali sa na sever sprevádzal ich iba holohlavý mních. Ich prvým krokom bolo získanie meča kráľov o ktorom Altran tvrdil že nie je stratení len bol ukrytý aby nepadol do rúk zlu. Keď už bolo na ceste päť dní dostali sa k veľkému lesu ktorý oddeľoval južné pláne od severu. Po tom ako sa utáborili aby si oddýchli pred ďalšou cestou sa Eloster začal zhovárať z Altranom. „ Ako vlastne sa dostaneme k tomu diamantu aby sme ho zničili, sme len traja nebolo by lepšie keby sme mali armádu“ začal Eloster.
„ Armáda by len zbytočne pripútala pozornosť našou najväčšou výhodou je že nepriateľ netuší že o jeho plánoch vieme“ odpovedal mu mág a oprel sa o strom.
„ Dobre ale nezabijú nás keď sa budeme hnať cez severné oblasti k miestu kde je diamant uložení.“
„ V tom je naša ďalšia výhoda zlo sa musí plne sústrediť na odčerpávanie mágie takže nebude mať toľko prisluhovačov ako keby sa chystali na obyčajný útok.“ S úsmevom mu povedal mág.
„ A mimochodom nepôjdeme po povrchu k jaskyni s diamantom vedie tajný tunel o ktorom nevedia takže sa dostaneme až k nemu bez toho aby nás odhalili.“
„ Dobre a ako získame meč kde vlastne je“ zvedavo sa Eloster spýtal. No skôr ako sa dočkal odpovede lesom sa ozval ženský krik. Všetci traja sa chopili zbraní a vydali sa smerom k miestu odkiaľ krik prichádzal. Ten sa nachádzal na malej čistine. Okolo ohňa tam sedelo šesť nebezpečne vyzerajúcich mužov ktorí sa pozerali na ženu ktorá bola priviazaná k stromu práve sa jej jeden snažil napchať do úst handru aby ju umlčal. Altran sa pozrel na Elostera a mnícha a naznačil im aby boli pripravení kúsok podišiel aby mal okolo seba miesto a zavrel oči zrazu mu spod nôh vyšľahli plamene a zmizol. Eloster a mních pozreli do tábora banditu a čakali s pripravením mečmi. Po pár sekundách sa objavil priamo v ohnisku banditov. Kým sa spamätali z prekvapenia mávol oboma rukami a dvaja za banditov ktorí sedeli priamo pred ním sa zvalili na zem mŕtvy a vôbec si neuvedomili čo ich zabilo. Medzitým sa zvyšní štyria postavili a s vytasenými mečmi obkľučovali nezvaného hosťa. Ten len ustupoval do zadu smerom k zajatkyni. Bandita na pravo sa chystal zaútočiť keď mu hruďou prenikol Elosterou meč ten istý osud postretol aj muža stojaceho úplne vľavo ten skonal mečom mních. Zvyšní dvaja boli prebodnutý Altranovými mečmi keď sledovali čo sa deje s ich druhmi.
„ Myslel som že nepoužívaš zbrane?“ začudoval sa Eloster.
„ No keďže mágia mizne nemôžem sa spoliehať len na ňu.“ Znela odpoveď.
„ Čo takto ma odviazať“ zakričala na nich žena priviazaná o strom.
Mních vytiahol nôž a prerezal jej putá. Keď bola voľná s chuťou si kopla do mŕtveho ktorý ležal najbližšie. Potom čo podišla bližšie k ohňu ukázalo sa že je to Elfka.
„ Čo robíte tak ďaleko od domova vašich ľudí.“ Vyzvedal mních. Elfka im povedala že sa volá Liliana a že ju vyhnali z lesou na východe nechcela síce povedať prečo ale to bolo jedno. Keď sa dozvedela kam smerujú chcela sa pridať proti tomu nik nenamietal. Po dvoch dňoch sa dostali k údoliu na ktoré ho dne sa nachádzal vchod do nijakej starej hrobky. Podľa Altrana sa tam nachádzal meč kráľov. Zapálili pochodne a vstúpili do hrobky. Prechádzali cez dlhú kamennú chodbu cez strop prerážali korene stromov. Vzduch bol čoraz zatuchlejší. Keď sa dostali na koniec chodby vošli do väčšej miestnosti hneď pred vchodom sa nachádzala kamenná nádoba v ktorej bol olej Eloster do nej ponoril svoju pochodeň a olej začal horieť oheň sa začal šíriť po kamenných korytách umiestnených po obvode stien a osvetľovať miestnosť. To čo uvideli ich prekvapilo všade kde to bolo možné boli poukladané meče ležali na hromadách na zemi v stojanoch pri stenách viseli zo stropu. Boli tam meče všetkých možných veľkostí staré aj nové jedno aj obojručné boli ich tisíce a v strede miestnosti na kamennom podstavci sa vznášal meč kráľov. Mních sa šokovane spýtal „ odkiaľ sa všetky tie meče vzali.“
„ Noc tisícich mečov“ potichu povedal mág „ krátko po páde štyroch pevností zmizli všetkým kováčom v krajine za jednu noc meče toto sú oni“ vysvetľoval. Eloster vzal meč pre ktorí prišli a vydali sa na sever do náručia osudu.
Zo šťastím sa nepozorovane dostali až k vstupu do tunelu ktorí ich mal priviesť až k diamantu duší. Vstúpili do podzemia aby sa predčasne neprezradili postupovali bez pochodní Altran sa postaral aby videli aj potme. Na prvú prekážku narazili asi po troch hodinách cesty prišli k miestu kde sa chodba rozdvojovala neboli si istý ktorým smerom ísť no tento problém sa vyriešil keď sa Eloster priblížil k ľavej chodbe jeho meč začal slabo žiariť meč im ukazoval cestu. Po ďalšej hodine narazili na dvoch čiernych škriatkov zrejme boli na hliadke. Mág s mníchom sa ukryli za výklenok na ľavej stene chodby Eloster a Liliana sa prikrčili za kameň na pravo počkali kým škriatkovia prejdú okolo a zaútočili mních skočil na vyššieho z nich a podrezal mu krk Liliana sa postarala o druhého. Altran nechal zmiznúť ich mŕtvoly. Aby ich nenašla ďalšia hliadka čím ďalej sa dostanú bez prezradenia svojej prítomnosti tým bude ich úloha jednoduchšia. Pokračovali už omnoho opatrnejšie no nenarazili už na nikoho prišli k brehu podzemnej rieky. Prekonali ju a vošli do ďalšej tmavej chodby. Z tunela pred nimi bolo počuť hluk ako by sa tam rozprávalo niekoľko ľudí. Na konci tunela vyšli na rímsu ktorá sa nachádzala nad jaskyňou ktorá bola plná čiernych škriatkov ktorí posedávali okolo ohňov a opekali mäso bol tam dokonca aj zelení obor. Rímsa sa klenula ponad jaskyňu a končila v otvore ďalšieho tunela. Mních naznačil svojím spoločníkom aby opatrne pokračovali po rímse. Prví prešiel on po ňom Eloster a Altran keď prechádzala Liliana nedala si pozor a zhodila niekoľko kameňov tie dopadli rovno na hlavu obrovi. Tomu chvíľu trvalo kým si to uvedomil zúrivo zavrčal a pozrel rovno hore na Lilianu. Znova zavrčal tentoraz hlasnejšie to už si votrelcov všimli aj škriatkovia ti najrýchlejší vystrelili z kuší no šípi sa zmenili na popol tesne pred tým ako by zasiahli elfku. „Bežte!“ Zakričal Eloster a rozbehol sa do tunela keď sa dostali k ďalšej križovatke voľba smeru bola jasná z ľavého tunelu sa ozýval bojový pokrik škriatkov. Mních tasil meč postavil sa do stredu chodby a povedal „Pokúsim sa ich zdržať vy choďte“ Liliana sa postavila vedľa neho a napla luk „ pomôžem ti.“ Eloster len pozrel na Altrana ten prikývol rozbehol sa do tunela. Keď zahli za zákrutu začuli mníchov výkrik a cvengot mečov. Bežali ďalej medzitým sa povrch tunela zmenil už nebežali po prírodnom kameni ale po opracovaných dlažobných kockách aj steny boli z opracovaného kameňa. Zmenil sa aj vzduch už nebol ťažký a nepáchol hnilobou. Bol svieži a bolo v ňom cítiť niečo tajomné. Dokonca sa v tuneli objavilo svetlo ktoré nepochádzalo z pochodní ale ako by vyžarovalo zo stien. Konečne sa dostali na koniec chodby zvuky bitky už k nim nedoliehali. Vbehli do obrovskej jaskyne v jej strede sa nachádzal stĺp a v jeho strede bol diamant veľký ako dospelí človek. Ten vyžaroval biele svetlo a sem tam z neho vyletel záblesk energie narazil do stien sály a odrážal sa ďalej. Eloster na to všetko fascinovane hľadel. Keby to nepredstavovalo takú hrozbu bolo by to nádherne. Za ich chrbtami sa ozvali kroky. Obaja sa otočili a chceli tasiť meče, no bola to len Liliana opierala sa o stenu a z boku jej tiekla krv. „Mních?“ opýtal sa Eloster. Elfka len pokrútila hlavou. Altran k nej podišiel a podoprel ju pozrel na Elostera a povedal „ je čas musíš to skončiť zabodni meč do diamantu rýchlo.“ Eloster sa pohol k stĺpu vytasil meč rozohnal sa a bodol. Čepeľ prešla povrchom diamantu ako by to bola voda. Zablesklo sa a Elostera odhodilo na stranu narazil do steny a stratil vedomie. Keď sa prebral ležal pod stromom pred ním sedel Altran a usmieval sa. Keď sa pokúsil vstať celím telom mu prebehla ostrá bolesť. „ Čo sa mi stalo?“ „ Zomieraš“ odpovedal celkom pokojne mág. „ Kde je Liliana čo sa jej stalo?“ z námahou pokračoval Eloster. Altran sa naďalej usmieval a chladne mu odpovedal „ Zmizla, vyparila sa rovnako ako všetci ostatní Elfovia rovnako aj Trpaslíci a Škriatkovia. Na celom svete zostali len Ľudia.“
„ Nechápem čo mágia podarilo sa ju uvoľniť.“ Pýtal sa s čoraz väčšou námahou Eloster.
„ Ach ty naivný hlupák mágia už neexistuje zmizla spolu s ňou zmizli všetky magické bytosti či už dobré alebo zlé.“ „ To bol od začiatku môj plán vieš chodím po tomto svete už tak dlho. Už ma unavuje to ako sa na nás ostatné národy pozerajú, elfom sme nestály ani za to aby nám pomohli v boji proti zlu trpaslíkom sme museli zaplatiť aby bojovali“ vysvetľoval umierajúcemu chlapcovy. „ Vďaka tvojej životnej esencií mala uskladnená energia v diamante dostatočnú silu aby vymazala každý prejav mágie pretvorila svet a to doslova.“ Rozhliadol sa a pokračoval „ teraz je na ľuďoch ako budú žiť už sa nemusia obávať magických potvor nemusia veriť v staré božstvá tie totiž zmizli tiež.“ „ Konečne nastal skutoční vek ľudí a to vďaka tebe Eloster len vďaka tebe.“ Po tom Eloster naposledy vydýchol. Tak skončil život posledného z rodu veľký kráľov ľudí. A nastal skutoční vek ľudí. Vek v ktorom už nebolo miesto pre mágiu a magické bytosti. Aspoň tomu veril Altran prví a zároveň poslední ľudský obdarený. Chvíľu hľadel na mŕtveho mladíka. „Nech nájde tvoja duša pokoj v sienach tvojich otcov“ vyriekol začiatok modlitby no zarazil sa teraz už žiadne siene otcov nie sú. Otočil sa na päte jeho plášť zavial a odišiel v ústrety novému svetu.
Komentáre
:(
Že celý koncept prizabilo prítomné spracovanie :(
Formálna stránka, jazykovo-štylistická rovina, postavy či autorská reč... akoby sa s príbehom nechcelo vonkoncom hrať. Iba slová umelo a násilne položiť na papier a dúfať, že niečim upútajú čitateľovu pozornosť a ten sa snáď chytí...
Pridal(a): Yaonee, 26. 08. 2010 16:31:31
|
?
aký dojem
Pridal(a): 178.41.18.77
|
hmm...
Viem, že túto poviedku som už niekde čítala... a zanechala vo mne rovnaký dojem ako dnes.
Pridal(a): Yaonee, 03. 08. 2010 11:16:47
|
|
|
| |
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte
navštíviť naše fórum.
Copyright
© Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free
CSS templates
|
|
